Europoslanec Hajšel: Spoplatnenie emisií z vykurovania môže spôsobiť sociálne nepokoje

Europoslanec Robert Hajšel.

Peniaze určené na zelený prechod regiónov nie sú darčekom vládam. Mali by ísť priamo ľuďom, ktorí sú najviac ohrození energetickou chudobou a zafinancovať im napríklad tepelné čerpadlo, tvrdí Robert Hajšel.

Robert Hajšel je slovenský europoslanec. V Európskom parlamente je členom Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov nominovaný stranou Smer-SD.  

V rozhovore sa dočítate

  • v akých oblastiach by Európa nemala zaostať za Čínou,
  • prečo je problém, že Slovensku chýba definícia energetickej chudoby,
  • za akých podmienok dotovať z európskych zdrojov ďalšie plynovody.

Balíkom „Fit for 55″ nastavila Komisia jasný rámec, ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do 2050. Myslíte si, že balík je dosť ambiciózny, aby spomalil klimatickú krízu?  

Parlament navrhoval znížiť emisie o 60 percent, niektoré frakcie dokonca 65 až 70 percentné zníženie do roku 2030. Európska únia v tomto musí ísť príkladom a zároveň by nemala zaostať za úsilím Spojených štátov a Číny.

Posun k využívaniu obnoviteľných zdrojov a zelených technológií je globálny. Aj keď Čína investuje naďalej do výstavby nových stoviek uhoľných elektrárni doma aj vo svete, tak zároveň investuje miliardy do obnoviteľnej energie či vodíka. Podporuje aj vývoj batériových technológií a predlžovaniu ich životnosti či kapacity. Keď vo svete prevládnu obnoviteľné zdroje, Čína bude pripravená. Európa by v týchto trendoch nemala zmeškať vlak.

Takže podľa Vás sú klimatické ciele dostatočne ambiciózne a splniteľné?

Na cieľoch znižovania emisií sa zhodli všetky členské štáty. Aj my musíme ísť touto cestou, ktorá určite narazí na politický odpor a spôsobí sociálne nepokoje. Preto musíme urobiť všetky opatrenia na európskej aj národnej úrovni, aby sme kompenzovali sociálne straty, ktoré vzniknú najmä pre sociálne najzraniteľnejších.

Fit for 55: Sociálne dôsledky obchodu s emisiami má tlmiť nový fond

Vypúšťanie skleníkových plynov bude po reforme obchodu s emisiami pre priemyselné podniky a elektrárne drahšie. Emisie sa spoplatnia aj pre oblasť budov a dopravy. Kritici vystríhajú, že tento krok môže zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky.

 

Zelená transformácia musí stáť na celospoločenskej dohode

Slovensko je zástancom technologickej neutrality a konzervatívnejšieho prístupu k zelenej transformácii. Vláda argumentuje, že je ekonomicky výhodné naďalej využívať zemný plyn a jadrovú energiu. To však naráža na odpor niektorých členských štátoch, ktoré požadujú, aby ústup od fosílnych zdrojov prebiehal rýchlejšie.

V energetickej oblasti a oblasti prechodu na zelené technológie je dôležitý konsenzus.  Verejnosť musí byť pravdivo informovaná, aké riziká prináša so sebou radikálna alebo konzervatívna transformácia. Nie sme jediný štát, ktorý sa ocitá na križovatke.

Čo sa týka štartovacej pozície, Slovensko na tom nie je tak žalostne ako Rumunsko alebo Poľsko, ktoré pokrývajú väčšinu energetickej spotreby uhlím. Vďaka jadrovej energii nebudeme mať problém naplniť dekarbonizačné ciele.

Vláda však na európskej úrovni podporuje pozície Česka, Poľska alebo Rumunska, ktoré sú úplne v inej pozícii kvôli ich závislosti na uhlí. Nemyslíte si, že sa týmito postojmi zbytočne dostávame na politickú perifériu?  

Vláda by si mala uvedomiť, že naštartovanie zelenej ekonomiky znamená aj vznik dlhodobo udržateľných pracovných miest. Bude to stáť peniaze a tiež budú potrebné zmeny v štátnom rozpočte. Máme však k dispozícii financie z Fondu obnovy a z Fondu pre spravodlivú transformáciu. Transformačné  peniaze môžeme využiť na to, aby sme zbavili  regióny závislosti na fosílnych palivách pri vykurovaní. V tom prípade by sme mali podporiť prechod na elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov.

Komisia: Význam technologickej neutrality bude v prepojenej Európe klesať

Slovensko podporí využívanie obnoviteľných plynov investíciami do existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Argumentuje právom zvoliť si „technologicky neutrálnu“ cestu na dosiahnutie klimatických cieľov. Tento pojem býva zneužívaný na ospravedlnenie nečinnosti, upozorňuje Komisia.

Slovensko má rozvinutú plynárenskú infraštruktúru podobne ako Holandsko. To však plyn už neplánuje využívať, ale naopak má jasný plán, ako sa závislosti na plyne zbaviť. Nemalo by Slovensko ísť radšej touto cestou?

Dánsko či Holandsko, ktoré boli tiež veľmi závislé na fosílnych palivách, už prešli na ekologickejšie palivá a prináša im to úžitok. Preto teraz lobujú za to, aby sme všetci šli týmto smerom. Musíme preto viesť odborné rokovania, aby sa na politickej úrovni dosiahol čo najširší konsenzus, či sme ako Slovensko ochotní prejsť z plynu na ekologické palivá. Možno istý čas zaplatiť za energie viac a uskromniť sa, ale myslieť na to, že to robíme pre budúce generácie. Budú žiť v zdravšom prostredí a vďaka načas zvládnutým novým technológiám budeme konkurencieschopnejší vo svete.

Štáty Európskej únie sa nevedia dohodnúť, či majú plyn a jadro byť súčasťou udržateľných riešení a zeleného prechodu. Kedy sa o tom má rozhodnúť?

Máme ešte pár mesiacov. Ide o to, či bude jadro a zemný plyn súčasťou taxonómie (Taxonómie udržateľných investícií-pozn. red.). Rozpory o tom, či ich tam zaradiť, panujú aj vo vnútri Komisie. V priebehu októbra alebo novembra by mala prísť Komisia s návrhom, aké budú podmienky pre investície do zemného plynu a jadra z verejných zdrojov.

Aký na to máte názor vy?

Investície by mali ísť len do plynárenskej infraštruktúry, ktorú bude možné do budúcna využiť na prepravu zeleného a dočasne modrého vodíka. Určite nie som za ďalšie dotovanie klasických plynovodov z európskych verejných zdrojov, pretože o tom už v Únii nemáme ani konsenzus.

Chýba definícia energetickej chudoby

Najviac diskutovaným je návrh Komisie, ktorý plánuje začleniť bývanie a cestnej dopravy do systému obchodovania s emisiami. Aký je váš postoj k tomuto návrhu?

Tento krok je kontroverzný, keďže môže spôsobiť veľké sociálne otrasy a nepokoje. Na druhej strane  budovy aj doprava sú veľkým zdrojom emisií, takže je potrebné ich znížiť, ak chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Podľa kritikov môže spoplatnenie vykurovacích palív zvýšiť energetickú chudobu.

Hlavným problémom na Slovensku je, že nemáme zadefinované, čo to energetická chudoba je. Keď Únia vydáva štatistiky tak naše údaje tam nie sú zarátané práve kvôli chýbajúcej definícii.

Ako by ste ju definovali vy?

Energetická chudoba spočíva v tom, že dôchodcovia alebo ľudia s nízkym príjmom nie sú schopní vykurovať v zime byt do takej miery, aby tam mohli normálne existovať. Dokonca sa musia teplejšie obliekať aj v interiéri. Tento fenomén existuje aj v Spojenom kráľovstve, kde sú 3 milióny ľudí, ktorí si môžu svoje domovy vyhriať maximálne na 15 stupňov Celzia. Nevieme, koľko takých ľudí je na Slovensku, lebo nemáme dáta.

Zemný plyn ako riešenie energetickej chudoby? Názory sa rozchádzajú

Výsledný Plán obnovy a odolnosti ráta s obnovou 30 tisíc rodinných domov. Nízkopríjmové domácnosti získajú vyššiu podporu na obnovu domu aj výmenu vykurovacieho zariadenia, avizuje rezort životného prostredia. Významnú úlohu má pritom zohrať zemný plyn.

Ako to zariadiť, aby sa náklady na zelený prechod rozdelili čo najspravodlivejšie?

Musíme zabezpečiť, aby peniaze určené na transformáciu regiónov závislých na fosílnych palivách, nešli ako darček vládam, ktoré si s tým urobia, čo chcú. Tieto prostriedky by mali ísť priamo ľuďom, ktorí sú najviac ohrození. Môže to byť aj formou dotácie na tepelné čerpadlo či iné obnoviteľné zdroje. Nie tým spôsobom, ako je podpora nastavená dnes, že dotácia hradí len desatinu ceny čerpadla. Aby sme nesprávne nastavenými dotáciami nepomáhali ľuďom, ktorí si kúpiť čerpadlo môžu aj bez dotácie.

Do systému obchodovania s emisiami budú zahrnuté aj palivá do osobných áut, čo pravdepodobne spôsobí nárast cien. Ako by sa to malo riešiť?

Komisia preferuje v legislatívnych opatreniach elektrické autá, no nemôže ľudí nútiť. Kompromis je to, že k zákazu predaja áut so spaľovacími motormi dôjde v 2035, ale naďalej budú na trhu jazdené autá.

Cena áut so spaľovacími motormi pravdepodobne stúpne, ako aj cena benzínu a nafty. To by malo konzumentov pozitívne stimulovať, aby začali rozmýšľať o nákupe elektromobilu. Je jasné, že postupne sa bude zvyšovať dojazdová vzdialenosť elektromobilov, čo je v súčasnosti hlavná výhrada proti ním. Vodíkové technológie v cestnej doprave budú pravdepodobne čoraz cenovo dostupnejšie.

Komisia chce podporiť prechod na elektromobily aj z Klimatického a sociálneho fondu, napríklad prostredníctvom dotovaného čerpania elektriny na elektromobily.

 

Partner:

Realizátor-19-1