Europoslanec: Ľudia už obnoviteľným zdrojom veria, musíme presvedčiť vlády

Írsky europoslanec Seán Kelly [Európska únia]

V nasledujúcich 20 alebo 30 rokoch budú obnoviteľné energie stále potrebovať záložnú podporu. A zemný plyn je asi nákladovo najefektívnejšia možnosť, hovorí írsky poslanec Európskeho parlamentu SEÁN KELLY.

Seán Kelly stojí v čele delegácie Fine Gael v Európskom parlamente. Europoslancom  je od roku 2009, zastupuje volebný obvod južné Írsko. Kelly je členom Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Je tieňovým spravodajcom pre smernicu o obnoviteľnej energie za Európsku ľudovú stranu. Začiatkom marca hostil štartovacie podujatie projektu EU-SysFlex financovaného z programu Horizont 2020. EURACTIV Slovensko je mediálnym partnerom projektu. 

Európsky parlament a Rada EÚ začali rokovať o smernici o obnoviteľnej energii. Parlament odhlasoval 35-percentný cieľ do roku 2030, Rada EÚ chce len 27 percent. Kde sa stretnú v trialógu?

Bude to veľká diskusia. Prvý trialóg sa konal 27. februára, ale nedostali sme sa k žiadnym podrobnostiam. Načrtli sme svoje pozície. Ja však dúfam, že na konci dňa sa priblížime skôr k 35 ako 27 percentám. Európska komisia uviedla, že cieľ by mal byť vyšší ako ten, ktorý navrhovala pred dvoma rokmi, pretože náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov sa dramaticky znížili, najmä v oblasti veternej a slnečnej energie. Nedávno vypracovala správu, podľa ktorej by sme mohli dosiahnuť 34 percent.

Viac obnoviteľných zdrojov, menej biopalív. Europoslanci mieria vysoko

ŠPECIÁL / Európsky parlament chce, aby v roku 2030 pochádzalo 35 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 má byť európska ekonomika uhlíkovo neutrálna.

Ak je cieľ vyšší ako 27 percent nákladovo efektívny, prečo členské štáty nesúhlasia?

Pravdepodobne preto, lebo sa obávajú, že to nemusí byť nákladovo efektívne a bude nutné urobiť príliš veľa zmien. A samozrejme sa zdráhajú utrácať peniaze v tejto oblasti, keďže ľudia chcú, aby sa zaoberali skôr sociálnymi problémami ako bývanie a zdravie. Musíme sa však pokúsiť, aby pochopili širší kontext. Toto všetko je v podstate aj o bývaní, zdraví, životnom prostredí a budúcnosti.

Aké výdavky by pre členské štáty znamenal vyšší cieľ týkajúci sa obnoviteľnej energie?

Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu ukázala, že vyšší cieľ môže byť nákladovo efektívny. O tom ich však musíme presvedčiť. Pre mnohé členské štáty by to znamenalo aj zmenu politiky. Budú musieť uľahčiť investície, čo sa týka získavania stavebného povolenia, celkového podnikateľského prostredia. Za toto všetko budú zodpovedať štáty. Čím viac sa priblížime k 35 percentám, tým väčší tlak budeme na nich vyvíjať. Na druhú stranu im to aj uľahčujeme, pretože vysielame správu trhu: Touto cestou chceme ísť, a tak urobme všetko pre to, aby sme nielen dosiahli svoj cieľ, ale aby sme ho prekonali.

Ktoré členské štáty sú bližšie k pozícii Parlamentu?

Tie, ktorí v minulosti urobili najviac, a najmä tie na kontinente. Patrí sem aj moja krajina, Írsko a do istej miery aj Španielsko a Portugalsko. My si však len začíname uvedomovať potenciál. Je to otázka toho, ako presvedčiť ostatných. Parlament a dúfajme, že aj Komisia sa obáva, že 27-percentný cieľ nebude schválený. Aj keby sme neurobili nič, v roku 2030 by sme dosiahli 25 alebo 26 percent.

Vyšehradské krajiny sa obzvlášť zdráhajú schváliť vyšší cieľ. Ako ich dokážete presvedčiť?

Bol som veľmi spokojný s krajinami zastúpenými v mojej politickej skupine, Európskej ľudovej strane. Keď som za nimi prvýkrát prišiel s 35-percentným cieľom, boli pochopiteľne úplne proti.

Hovoríte o Českej republike a Maďarsku?

Áno. Ale keď som im povedal, že je to teraz nákladovo efektívnejšie ako predtým a že máme povinnosť ísť touto cestou, podporili ma v rámci skupiny. V Parlamente potom 35-percentný cieľ odhlasovala obrovská väčšinu. Táto väčšina odráža všeobecnú vôľu verejnosti.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

Cieľ, o ktorom sa diskutuje, by mal platiť pre celú Úniu. Ako sa určia národné ciele?

To je dôvod, prečo Parlament po dlhej diskusii nakoniec hlasoval o tom, aby sa nezaviedli záväzné ciele pre každý členský štát. Môžete stanoviť záväzný cieľ pre obnoviteľné zdroje. Tým pádom by však v určitých oblastiach nemuseli štáty urobiť nič. Je to otázka kombinovaného úsilia o dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. Štáty budú musieť prísť s vlastnými plánmi a stanoviť si, koľko môžu urobiť v oblasti elektrickej energie, dopravy, budov. Kombinované úsilie bude prispievať k celkovému cieľu. Preto bude riadenie energetickej únie zo strany Komisie počas celého obdobia také dôležité. Členské štáty majú síce pomerne voľnú ruku, ale nevystavili sme im bianco šek.

Veľmi som sa potešil, keď náš predseda vlády, Leo Varadkar, prišiel do Parlamentu. Líder Zelených Philippe Lambetrs sa ho opýtal na to, prečo Írsko nedosiahlo naše ciele pre rok 2020. Nepoprel to a povedal, že sme oneskorenci a odteraz sa budeme snažiť zlepšovať. Toto je posolstvo, ktoré musíme dostať do každej krajiny.

Je cieľ pre rok 2030 realistický vzhľadom na to, že právny rámec je slabší? Na rok 2020 existujú záväzné národné ciele.

Niektoré krajiny nespĺňali ani záväzné národné ciele. Veľmi dlho trvá ovplyvniť myslenie ľudí a presvedčiť politikov, že je to jediná cesta, ktorou treba ísť. To už sme však urobili. Takisto prichádza spätná väzba od spotrebiteľov, čo je skvelé. Žiadny alebo len veľmi málo z nich je nadšených z toho, že sme v Írsku nedosiahli ciele pre rok 2020. Existujú spôsoby, ako to dokázať. Mali by sme teda určiť potrebný rámec a podporu. A vláda to momentálne už robí. To isté sa stane v každej inej krajine. Celý proces však musí riadiť Komisia.

Takže si nemyslíte, že právny rámec pre rok 2030 je v porovnaní s rokom 2020 slabší.

Nemyslím si to. Túžba implementovať ho je silnejšia. Najmä kvôli záväzkom uvedeným v Parížskej dohode. Pred schválením cieľov na rok 2020 neexistovala žiadna Parížska dohoda. Európska únia zohrala významnú úlohu pri rokovaniach o nej. Teraz chce prinútiť členské štáty, aby dobrovoľne dosiahli jej ciele a zabezpečili, že budeme svetovými lídrami, nielen rečníkmi. Už existuje verejné povedomie o globálnom otepľovaní. Začiatkom marca sme v mojej krajine mali snehovú búrku „Beštia z východu“. V Írsku sa nič podobné predtým nestalo. Mali sme šesť až sedem stôp snehu, cesty boli zablokované. Všetci ľudia sa už zhodnú, že príčinou je zmena klímy, a my s tým musíme niečo urobiť.

Ľudia tomu veria?

Prevažná väčšina áno. Chcú, aby vláda podnikla potrebné kroky. A tento tlak bude silnieť.

Aký je váš názor na rozhodnutie Komisie potvrdiť kapacitné mechanizmy, ktoré okrem iného povoľujú Poľsku pokračovať v prevádzke uhoľných elektrární a dotovať ich?

To sa časom zmení. Pozrite sa na to z hľadiska nákladovej efektívnosti. Členské štáty sa snažia, aby ich ekonomiky rástli, ale zároveň sa posúvali smerom k obnoviteľným zdrojom energie. Poľsko to chápe. Postupne pôjde týmto smerom. Nemôžete však prinútiť štáty, aby zo dňa na deň zatvorili uhoľné bane a vypli uhoľné elektrárne. V Írsku je jedna z najväčších elektrární uhoľná. To sa ale v nasledujúcich rokoch zmení.

Europoslanci nechcú záložné zdroje, ktoré spaľujú uhlie

Parlamentný výbor pre energetiku žiada prísne pravidlá pre dotácie na výrobu energie z uhlia a prioritný dispečing pre menších výrobcov obnoviteľnej energie. O svojom ambicióznom pláne musí presvedčiť aj členské štáty.

Skončí Írsko s uhlím do roku 2020?

Áno. Prestaneme používať uhlie pri výrobe energie. Ani v budovách sa už uhlie nebude používať ako palivo v takom množstve. Tým sa zníži dopyt po uhlí. Na druhej strane, ak môžeme získať minimálnu cenu v rámci ETS, vytvorí sa tak aj trh. A presne to sa stane.

Do roku 2030 sa budú obnoviteľné zdroje významne podieľať na elektrickom mixe, možno dokonca z väčšiny. Aké ďalšie zdroje energie im však budú pomáhať udržiavať stabilitu systému? Uhlie, plyn alebo jadrová energia?

Prepojenia budú dôležitou súčasťou elektrického systém. V Írsku máme teraz príliš veľa kapacít. Ak sa pripojíme k Francúzsku, môžeme im dodávať prebytočnú energiu. A keď nebudeme mať žiadnu obnoviteľnú energiu v Írsku a Francúzsko ju bude mať, môže naopak zásobovať ono nás. Vybudujú sa aj nové kapacity obnoviteľných zdrojov. Niektoré z nich budú veľmi spoľahlivé. Jednou z nich je energia z vĺn a prílivov, ktorá v podstate funguje neprerušovane.

Nedávno zlyhal demonštračný projekt EDF.

Zariadenie, ktoré sa nachádza v Írsku v interiéri, kopíruje podmienky na mori. Kombinujú energiu z vĺn, prílivov a vetra. Dodávky energie by boli neprerušované.

A čo jadrová energia a zemný plyn?

Musíme byť realisti. Ešte ďalších 20 alebo 30 rokov budeme potrebovať záložnú podporu pre obnoviteľné zdroje energie. Plyn je pravdepodobne nákladovo najefektívnejšia možnosť a tiež najmenej znečisťujúci spomedzi fosílnych palív. Je to preferovaná možnosť. Jadro je taktiež možnosť. Napríklad Poľsko chce vybudovať jadrovú elektráreň. Dôležité však je postupne zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie.

Írsky minister: Väčšinu elektriny máme z vetra a slnka, dokáže to aj Európa

Írska elektrická sieť je momentálne schopná čerpať až 65 percent elektriny z nestálych obnoviteľných zdrojov ako veterná a solárna energia. Minister DENIS NAUGHTEN sa domnieva, že írsky úspech sa dá zopakovať na celoeurópskej úrovni.