Europoslanec zodpovedný za obchod s elektrinou: Verím vo voľný trh

Lotyšský europoslanec Krišjānis Kariņš [EP]

Cesta k vyššiemu podielu obnoviteľných zdrojov a nižšej závislosti od dovozu energie vedie cez neregulované ceny, hovorí vplyvný lotyšský politik KRIŠJĀNIS KARIŅŠ.

Krišjānis Kariņš je lotyšským europoslancom za Európsku ľudovú stranu. V Európskom parlamente, do ktorého zasadol v roku 2009, je momentálne spravodajcom pre smernicu a nariadenie o dizajne trhu s elektrickou energiou. Narodil sa v Spojených štátoch do lotyšsko-americkej rodiny. Medzi rokmi 2004 a 2006 bol ministrom hospodárstva tejto pobaltskej republiky. 

Začal sa trialóg o novej legislatíve pre trh s elektrickou energiou, ktorej ste spravodajcom za Európsky parlament. Aký je časový rámec?

Buďme presní. Mám mandát od Európskeho parlamentu. Navrhoval som bulharskému predsedníctvu v Rade EÚ začať hneď, keď bude pripravené. Prvé stretnutie ešte nepotvrdilo. (Rozhovor sa konal 6. marca 2018 – pozn. red.)

Máte pocit, že pre bulharské predsedníctvo je to priorita?

Nechcem špekulovať o tom, čo je a čo nie je jeho prioritou, ale momentálne má plné ruky práce.

V oblasti energetiky?

Momentálne idú dopredu štyri energetické zákony: budovy, efektívnosť, obnoviteľné zdroje a riadenie energetickej únie. Potom sú tu ďalšie štyri zákony v rámci Balíka čistej energie: smernica a nariadenie o dizajne trhu s elektrinou a legislatíva o Združení pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a o hodnotení rizík. Čakám, že bulharské predsedníctvo sa mi ozve.

Skončí sa trialóg o dizajne trhu s elektrinou ešte v roku 2018?

Áno, to je môj cieľ. Chcem to stihnúť medzi bulharským a rakúskym predsedníctvom. (Rakúsko bude predsedať Rade EÚ od júla do decembra 2018 – pozn. red.)

Energetická únia nie je pre bulharské predsedníctvo prioritou

Európska komisia dúfa v mandát pre vyjednávania o Nord Streame 2. Sofia ho v predsedníckom programe nespomína.

Úloha malých výrobcov elektrickej energie bola predmetom veľkej diskusie. Niektoré organizácie výrobcov elektrickej energie tvrdia, že ste znížili štandard oproti tomu, čo navrhla Komisia, a dokonca aj v porovnaní s tým, čo schválila Rada. Malo by sa s malými výrobcami zaobchádzať rovnako ako s tými veľkými?

Existuje toľko názorov na túto legislatívu, koľko je samotných organizácií. Podobné je to aj s členskými štátmi. Ide o mimoriadne spornú otázku, pretože má veľký dopad na mnohých aktérov. Osobne si myslím, že pre budúcu výrobu a obchod s elektrinou môže voľný trh poskytnúť najlepšie výsledky najrýchlejším tempom a s najnižšími možnými nákladmi pre spotrebiteľov. Tým, ktorí chcú zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie, by som povedal: Samozrejme, nechajte konať trh, obmedzme dotácie a podobne.

Problém, o ktorom tu hovoríme, súvisí s prioritným dispečingom. Otázkou je: Kto sa môže dostať do siete? Na dobre fungujúcom trhu nepotrebujete nikoho zvýhodňovať, pretože prístup je založený na zásluhách. Obnoviteľné zdroje energie majú najnižšie hraničné náklady pre výrobu elektrickej energie. Keď fúka vietor, akákoľvek veterná elektráreň je lacnejšia ako fosílna.

Malo by sa s nimi zaobchádzať ako s rovnocennými hráčmi na trhu?

Áno, podľa môjho názoru, na dobre fungujúcom trhu nepotrebujete prioritný dispečing. Pozícia Parlamentu je trochu iná. Garantuje malým prevádzkovateľom prioritný dispečing. V podstate sa jedná o strešné inštalácie. V dlhodobom horizonte to vidím ako dočasné opatrenie.

Pozrite sa na trh Nord Pool. Škandinávci nepotrebujú prioritný dispečing pre obnoviteľné zdroje energie. A trh funguje. A pritom patria medzi „najzelenšie“ krajiny v Európe.

Majú malí výrobcovia rovnaké možnosti pre pôsobenie na trhu ako tí veľkí?

Nie, samozrejme, že nie. Ale vezmite si mliečny priemysel. Máte malého výrobcu s 50 kravami. Tie za určitý čas vyprodukujú určité množstvo mlieka. Výrobca má dve možnosti. Jednou z nich je vyrábať mlieko a potom ísť na trh hľadať kupcu, možno sa pokúsiť mlieko zabaliť. Avšak väčšina malých výrobcov v Európe si nájde spôsob, ako začať spolupracovať s inými malými výrobcami a v podstate vytvoriť veľkú spoločnosť.

Na trhu s elektrinou je to rovnaké. Malí výrobcovia nepotrebujú osobitnú ochranu, aj keď im ju Parlament chce poskytnúť. Správnou cestou je spolupráca s ostatnými, čo legislatíva nazýva agregátorom. Dalo by sa povedať, že agregátor nie je nič iné ako staré dobré poľnohospodárske družstvo, ktoré združuje aktíva a zdroje s cieľom získať lepší trhový podiel a vplyv. Z hľadiska efektívnosti trhov väčšie býva často aj lepšie, pokiaľ ide o vstup a výstup z trhu, a generovanie správnej ceny.

Europoslanec: Ľudia už obnoviteľným zdrojom veria, musíme presvedčiť vlády

V nasledujúcich 20 alebo 30 rokoch budú obnoviteľné energie stále potrebovať záložnú podporu. A zemný plyn je asi nákladovo najefektívnejšia možnosť, hovorí írsky poslanec Európskeho parlamentu SEÁN KELLY.

Parlament stanovil výnimku pre strešné inštalácie. Ani tie ju však podľa môjho názoru nepotrebujú, pretože prostredníctvom agregátora môžu na trhu efektívne spolupracovať.

Svet nie je spravodlivý. Potrebujeme však pravidlá pre spravodlivý prístup. A najlepšie pravidlá prístupu sú také, ktoré sa vzťahujú na všetkých rovnako. Ak legislatíva povzbudzuje na trhu individualizmus, trh bude neefektívny.

Máte na mysli úspory z rozsahu.

Áno. V podstate hovoríme o niečom, čo sa podobá na lobistické skupiny, ktoré hľadajú spôsob, ako zaručiť svoje investície na 100 percent. Predstavte si výrobcu obuvi, ktorý má záruky, že niekto kúpi všetky jeho topánky. Kto by takúto myšlienku podporil? Ale nejako sme si už zvykli, že existujú určití výrobcovia energie, ktorí bez ohľadu na počasie a okolnosti predávajú za dobrú cenu všetko, čo vyrobia. To je bezriziková investícia. Takéto investície by však nemali existovať.

Chápem, že ste zástancom voľného trhu.

Áno, to som.

A čo regulované ceny? Vo všeobecnosti ich Rada EÚ obhajuje. Vidíte tu príležitosť na kompromis?

Vždy je tu možnosť kompromisu. Svoj osobný názor nebudem nevyhnutne presadzovať v rámci trialógu. Veľmi dôrazne budem obhajovať text, ktorý schválil Parlament.

Pokiaľ ide o regulované ceny, existujú rôzne členské štáty s rôznymi trhmi. Niektoré majú regulované ceny, niektoré nie. Trhy s neregulovanými cenami majú ako celok oveľa konkurencieschopnejšie a lepšie ceny pre spotrebiteľov ako regulované trhy. Trhy sú regulované, pretože majú určité nedostatky: bývalý monopol, prekážky pre obchod a investície. Z rôznych dôvodov chcú vlády udržať trhy regulované. Argumentujú tým, že chcú zaistiť spokojnosť zákazníkov. Ak však odhliadnete od vnútroštátnych okolností a zároveň prijmete európsky cieľ zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov a znižovať dovoz fosílnych palív a energie – predovšetkým zo severnej Afriky či Ruska, čo sú všetko komplikované regióny – jedinou cestou sú neregulované ceny. Regulácia znamená nulovú súťaž. Prečo by som mal zmeniť svojho poskytovateľa služieb, ak je cena rovnaká? Potom ani žiadny iný poskytovateľ služieb nevznikne.

Platí to aj pre zraniteľných spotrebiteľov?

K tomu sa dostanem neskôr.

Na voľnom trhu nemôžete mať regulované ceny. Potrebujete mať trhové ceny, aby ste mali vôbec dôvod investovať, aby mohli vzniknúť agregátori, aby skladovacie zariadenia ponúkali svoje služby, skombinovali strešné inštalácie so skladovaním a v podstate používali sieť iba 10 percent z celkového času namiesto 50 percent. Existuje veľa obchodných modelov, z ktorých majú spotrebitelia úžitok. Takto trhy fungujú a musia fungovať.

Ak regulujete ceny, znamená to, že neexistuje trh. Pochádzam z Lotyšska, ktoré bolo súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu. Moja krajina má veľa skúseností s nefunkčnými regulovanými trhmi.

Európski ministri zachránili regulované ceny energií. Nateraz

Členské štáty súhlasili s cieľom 27 percent obnoviteľných energií pre rok 2030.

Máme na výber buď – alebo?

Áno, samozrejme. Buď je trh regulovaný alebo nie je regulovaný.

Môže byť regulovaný iba pre jednu časť spotrebiteľov.

To neznamená, že je regulovaný. Čo robiť so zraniteľnými a chudobnými spotrebiteľmi, je iným problémom. Pojem energetickej chudoby je špecifický. Energeticky chudobní ľudia trpia chudobou aj v oblasti cestovania, nájmu, obliekania. Sú jednoducho chudobní. Musia dostať pomoc inde. Každý členský štát má systém sociálneho zabezpečenia na pomoc takýmto ľuďom. Dotujete cenu chleba alebo dotujete ľudí, ktorí ten chlieb kupujú?

Uprednostňujete sociálne opatrenia na pomoc chudobným?

Nedotujte cenu chleba alebo energie, dotujte ľudí, aby si mohli kúpiť chlieb a energiu. Ak chcete, aby bol chlieb inovatívny a chutný, jednoducho ak chcete mať na výber, neregulujte jeho cenu.

Je toto pozícia, ktorú budete obhajovať v trialógu?

Toto nie je tak celkom stanovisko Parlamentu. Hlasovali sme za kompromisy a druhotné pozmeňováky.

Smernica a nariadenie naznačia v najlepšom prípade smer. Keby sme sa chceli zbaviť regulovaných cien, nezmizli by cez noc. Je nesprávne deregulovať bez potrebnej infraštruktúry a investícií. Určite dúfam, že v záujme európskeho spotrebiteľa a životného prostredia smerujeme k neregulovaným cenám a voľnému trhu, a premýšľame o tom, ako podporiť jednotlivcov, aby si mohli dovoliť elektrinu.

Komisia stupňuje boj proti energetickej chudobe

Úlohou nového strediska pre monitorovanie energetickej chudoby je poskytnúť údaje, rozvinúť verejnú diskusiu a podporiť informované rozhodnutia o riešení energetickej chudoby.

Práve teraz potláčame pokrok regulovaním cien. V tých častiach európskeho trhu, kde sú ceny regulované, sa veci nemenia. Načo vám je inteligentný elektromer, na ktorom si môžete vybrať dennú či nočnú tarifu? Nikto vás nemotivuje, aby ste sa snažili ušetriť. Nie ste motivovaní k väčšej efektivite alebo k zmene dodávateľa, pretože medzi nimi nie je žiadny rozdiel. Dodávatelia energií nie sú motivovaní vstúpiť na nový trh. Ak chcete využiť potenciál technológií, inovácií a zelenej energie, potrebujete neregulovaný trh.

Musíme riešiť problém chudobných ľudí. Nie však prostredníctvom regulovaných cien, ale regulovaním spotrebiteľov. Odstráňte DPH pre zraniteľných spotrebiteľov. To zníži cenu o jednu pätinu. Je to obrovská výhoda, ktorú je možné ľahko dosiahnuť na úrovni štátov.

Aké je stanovisko Parlamentu?

Parlament odhlasoval postupné ukončenie regulovaných cien počas 10 rokov. Neviem, aká bude odozva v rámci trialógu. Mojim hlavným cieľom je nájsť riešenie.

Som z Lotyšska, ktoré je v systéme Nord Pool. Naše ceny nie sú najvyššie v Európe, sú na nízkej úrovni. Produkcia je veľmi diverzifikovaná a dobre vyvážená. Funguje to, pretože máme vysokú konektivitu v pomere k počtu obyvateľov. Podmienky sú priaznivé vrátane našej mentality – máme radi trh. To neznamená, že takto to bude fungovať všade, ale smernica a nariadenie – tak ako ich navrhla Komisia – ukazujú týmto smerom.

Neznamená to ani to, že Nord Pool je ideálny model. Nie je. Existujú spôsoby, ako ho zlepšiť. Vo všeobecnosti však Nord Pool ukazuje, že voľný trh s elektrickou energiou môže fungovať.

Navrhovaná hranica kapacitných mechanizmov – 550 gramov CO2 za kWh – v zásade vylučuje uhlie. Mali by byť znepokojení aj prevádzkovatelia plynových elektrární?

Nie. Ak by sme prijali legislatívu, ktorá vylučuje uhlie aj plyn, potom by jedinou alternatívou bola jadrová energia.

Europoslanci nechcú záložné zdroje, ktoré spaľujú uhlie

Parlamentný výbor pre energetiku žiada prísne pravidlá pre dotácie na výrobu energie z uhlia a prioritný dispečing pre menších výrobcov obnoviteľnej energie. O svojom ambicióznom pláne musí presvedčiť aj členské štáty.

Ste proti jadrovej energii?

Nie je to o tom, či som za alebo proti jadrovej energii. Ale ľudia, ktorí sú proti uhliu, sú tiež proti jadrovej energii.

Jadrová lobby je proti uhliu.

Áno, ale Zelení v Európskom parlamente, ktorí sú proti uhliu, sú rovnako proti jadrovej energii. Týmto spôsobom to nebude fungovať.

Stojíme podľa vás pred voľbou medzi jadrom a uhlím?

Môj osobný názor je, že ak si prečítate nariadenie a necháte bokom svoje ideologické presvedčenie, zistíte, že článok týkajúci sa obmedzenia emisných noriem tam nepatrí. Emisné výkonnostné normy spadajú pod Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS).

Ale toto je o dotáciách.

Nariadenie týkajúce sa len trhu s elektrinou zavádza emisný štandard. Ten tam nepatrí. Z politického hľadiska sme v porovnaní s návrhom Komisie nič nezmenili. Nariadenie v podstate hovorí, že ak dotujete výrobu elektriny, nesmiete dotovať veľmi znečisťujúcu výrobu elektriny. Vo všeobecnosti súhlasím. Išiel by som však o krok ďalej a povedal: Nemali by ste dotovať výrobu žiadnej energie, znečisťujúcej či nie.

Znova to však nie je stanovisko Parlamentu.

Nie je to stanovisko Parlamentu, je to smer, ktorým ideme.

Myslíte si, že zemný plyn je znečisťujúci?

Samozrejme. To je fyzika. Plyn a uhlie produkujú CO2, jadrová energia nie. Z hľadiska globálneho otepľovania spôsobeného oxidom uhličitým, jadro nie je problémom. Je však jadro bezpečné alebo žiadúce? To je druhoradý problém. Pre mnohých ľudí je jadrová energia problémom.

Šéf Enelu: Uhlie je mŕtve, plyn otázny

Francesco Starace očakáva znovuzrodenie jadrovej energie napriek tomu, že jeho firma odchádza zo Slovenských elektrární.

Bude limit 550 gramov zahrnutý v legislatíve?

Bude tam limit. Momentálne je ťažké povedať aký. Rada aj Parlament stanovili emisný limit. Stále je to však predmetom diskusie.

Ste za otvorenie trhov so službami pre vyvažovanie, flexibilitu a systémovými službami? Napríklad v Španielsku alebo v Taliansku sú tieto trhy dosť obmedzené.

Trhy sú obmedzené v rôznych krajinách z rôznych dôvodov. Španielsko má pred sebou veľmi náročnú výzvu, pretože nie je prepojené s Francúzskom cez Pyreneje alebo Biskajský záliv. Má to geografické aj politické dôvody. Napreduje však projekt, ktorý výrazne zlepší prepojenia Španielska.

Aby európsky trh s elektrickou energiou fungoval, potrebujete dve veci: fyzické prepojenia a regulačné prostredie, ktoré tieto prepojenia otvoria obchodovaniu a nie naopak. V niektorých prípadoch prepojenia existujú, ale nie vždy sú otvorené obchodovaniu. V iných prípadoch existujú kruhové toky, ktoré generuje napríklad Nemecko, a to z dôvodu nedostatku prepojení medzi severom a juhom a zákonom fyziky, ktoré hovoria o ceste najmenšieho odporu – elektróny putujú cez Poľsko, Českú republiku, Rakúsko a späť do južného Nemecka alebo Švajčiarska. Zákony fyziky, politiky a ekonómie sa v mnohých prípadoch neprekrývajú.

Ale vyrovnávanie má jeden aspekt, ktorý mnohí ľudia plne nedoceňujú. Trhy s elektrickou energiou môžu veľmi dobre fungovať – tri roky dopredu, jeden rok dopredu, jeden mesiac dopredu, jeden deň dopredu, jednu hodinu dopredu, dokonca 15 minút dopredu. Vyvažovanie je však potrebné stanoviť vopred. Je to ako robiť terminované obchody (futures). Pre každého prevádzkovateľa systému sa v utorok popoludní môže stať niečo neočakávané: časť siete môže vypadnúť, nastane náhla a dramatická zmena dopytu, počasie bude o 10 stupňov chladnejšie alebo teplejšie než sa očakávalo, príde vietor alebo búrka. Možno bude potrebné znížiť produkciu alebo ju okamžite zvýšiť.

Vyrovnávací trh súvisí so zachovaním stability siete a 50 Hertzami vo vašej zásuvke. Bez ohľadu na ideologické presvedčenie sa musí inžinier uistiť, že svetlá vždy fungujú, keď ich zapneme. Vyrovnávací trh musí byť otvorený hospodárskej súťaži. Nikdy však nebude fungovať ako 15-minútový trh. Aukcia je niečo, čo robí obchodník. Vyvažovanie je niečo, čo robí inžinier. Inžinier musí byť v každom okamihu pripravený vypnúť alebo zapnúť prívod energie. Nikdy to nebude ako obchodovanie s fazuľami v konzervách. Trh s elektrickou energiou sa líši od ostatných trhov v tom, že ponuka a dopyt musia byť v dokonalej zhode v každom momente. Preto je to také chúlostivé.

Parlament chce čo najviac otvoriť vyrovnávací trh pre hospodársku súťaž. Ale je to ako otvorenie termínovaných obchodov hospodárskej súťaži.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.