Hodnotil slovenskú energetiku: Po spustení III. bloku v Mochoviach už nemusíte dotovať uhlie

Aad van Bohemen reční na konferencii CEEC 2018. [CEEC]

Slovensku sa najviac darí vo výrobe nízkouhlíkovej elektriny a vo zvyšovaní energetickej efektívnosti. Vláda by však mohla robiť viac v dekarbonizácii dopravy, hovorí expert Medzinárodnej energetickej agentúry AAD VAN BOHEMEN.

Aad van Bohemen je v Medzinárodnej energetickej agentúre (IEA) riaditeľom divízie pre krízovú politiku. Pod jeho vedením vznikla Revízia Slovenskej republiky v roku 2018, ktorá hodnotí slovenskú energetiku. Aad van Bohemen ju predstavil na Stredoeurópskej energetickej konferencii, ktorú v dňoch 18. – 20. novembra zorganizovala v Bratislave Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

Vláda najnovšie plánuje ukončiť dotovanie uhlia v roku 2023. V správe o Slovensku odporúčate s dotáciami skoncovať po spustení tretieho jadrového bloku v Mochovciach. To je naplánované na budúci rok. Ide teda o veľmi ambiciózne odporúčanie. Je realistické?

Pre tieto dotácie existuje niekoľko dôvodov. My sme sa pozreli na ten, ktorý nám bol predstavený ako energetická bezpečnosť. Uhlie je tu palivom pre výrobu elektriny domáceho pôvodu a ako také prispieva k energetickej bezpečnosti Slovenska. Keď tretí blok v Mochovciach vstúpi do prevádzky, bude mať podobnú kapacitu ako uhoľná elektráreň (EMO3 bude mať kapacitu 471 MWe, elektráreň Nováky, ktorá spaľuje domáci lignit, má kapacitu 266 MWe – pozn. red.). Môže ju nahradiť z kapacitného hľadiska a poskytnúť rovnakú úroveň bezpečnosti. Preto sme povedali: Ak udeľujete dotácie z bezpečnostných dôvodov, nebude ich treba hneď, ako bude do prevádzky spustený nový jadrový blok.

Keby bolo rozhodnutie na IEA, skoncovala by s dotáciami po spustení tretieho bloku?

Sme organizáciou, ktorá sa venuje energetike a energetickej bezpečnosti. Na základe informácií, ktoré nám dal štát, sú dotácie potrebné pre domácu energetickú bezpečnosť. Nebudú teda potrebné, keď sa postaví nový jadrový reaktor. Pre dotácie však môžu existovať aj iné dôvody, ktoré nesúvisia s energetikou ako takou, napríklad zamestnanosť v regióne. Je tam zamestnaných (v uhoľnom priemysle na hornej Nitre) 7 000 ľudí, priamo a nepriamo. Na to treba myslieť.

Expert OECD: Slovensko musí obmedziť dotovanie oceliarstva a fosílnych palív

Slovensko by sa malo vydať cestou veternej energie. O konci ťažby uhlia musí rozhodovať celá verejnosť, hovorí expert OECD a autor štúdie „Ako zvýšiť materiálovú efektivitu slovenského hospodárstva“ Anthony Cox.

Môžeme tiež zvážiť, že Slovensko urobilo veľký pokrok vo využívaní domácej biomasy, čo tiež prispieva k bezpečnosti. Preto si viem predstaviť postupný presun zamestnanosti z ťažby uhlia k lesníctvu. A to môže trochu trvať.

Keď hovoríte o energetickej bezpečnosti, máte na mysli kapacity na výrobu elektriny aj rozvodné siete?

Áno, oboje.

V správe tiež píšete, že ministerstvá hospodárstva a životného prostredia by sa mali „vyhýbať sporom“. Mali ste pocit, že tieto dve ministerstvá majú iné vízie, napríklad, čo sa týka útlmu uhlia?

Nie, to nemôžem povedať.

V Európskej únii musia všetky štáty navrhnúť také národné energetické a klimatické plány, ktoré jej umožnia ako celku dodržať záväzky v Parížskej dohode o klíme. Do konca tohto roka musia predložiť prvú verziu a do konca budúceho roka konečnú verziu. Ak sú národné ministerstvá pre klímu a energetiku oddelené, musia na pláne pracovať spolu. Povzbudzujeme ich k tomu. V čoraz viac krajinách sa klíma a energetika združujú pod jedno ministerstvo. Energetika spolu s dopravou je zodpovedná za polovicu až tri štvrtiny emisií skleníkových plynov vo väčšine krajín.

Odporučili by ste Slovensku zlúčiť ministerstvo hospodárstva zodpovedné za energetiku a ministertvo životného prostredia zodpovedné za klímu?

Nie, neodporúčam zlučovanie. Len hovorím, že sa to deje. A ak sa nezlúčia, musia sa lepšie koordinovať a viac spolupracovať. Mali by sa koordinovať zvlášť pri písaní národného energetického a klimatického plánu. My do hĺbky neskúmame fungovanie štátnej správy. Bolo by od nás trochu netaktné, aby sme jej hovorili, ako má byť zorganizovaná.

Ale napísali ste, že by sa mali vyhýbať sporom.

Samozrejme, že by sa mali vyhýbať sporom. Stoja pred spoločnou úlohou, a to dekarbonizovať energetiku, znížiť jej emisie.

Existuje okrem národného plánu aj iná oblasť, kde by sa mali ministerstvá lepšie koordinovať?

Možno v oblasti miestneho znečistenia ovzdušia. To je popri snahe o zníženie emisií CO2 zvyčajne ďalšou prioritou. Ale Slovensko má už teraz výrobu elektriny dekarbonizovanú z vyše 70 percent. Takže máte menej environmentálnych problémov ako krajiny, kde sa väčšina elektriny vyrába spaľovaním uhlia.

Šéf Foratomu: V Európe sa pomer síl nakláňa v neprospech jadra

V4 má k jadrovej energii pozitívny vzťah. Čakáme, či sa Poľsko rozhodne vybudovať svoju prvú jadrovú elektráreň, hovorí generálny riaditeľ Foratomu, YVES DESBAZEILLE. Dodáva však, že to môže byť práve Varšava, kto zablokuje uhlíkovú daň presadzovanú jadrovým sektorom.

IEA vydáva pravidelné správy a je veľmi citovaná v oblasti elektromobility. Dokument o Slovensku sa jej však obšírne nevenuje. Je Slovensko podľa vás už dostatočne pokročilé v elektromobilite alebo by to ani nemala byť priorita?

Ak sa pozriete na všetky sektory – výroba elektriny, doprava, priemysel a vykurovanie a chladenie –, najzložitejšia je pre všetky krajiny dekarbonizácia dopravy. Palivá v tomto sektore sú z 95 percent a viac fosílne. Štáty už urobili veľa v dekarbonizácii elektriny, modernizuje sa priemysel, energetická efektívnosť a budovy. Novou výzvou dekarbonizácie je doprava. Emisie sa dajú znížiť prostredníctvom biopalív, zemného plynu, hydrogénu a elektriny. Svoju cestu a tempo si každá krajina vyberá sama. Niektoré krajiny ako napríklad Nórsko, chcú ísť veľmi rýchlo, ale potom platia vysokú cenu. Je to podobné s veternou energiou v Nemecku – ide rýchlo, ale platí vysokú cenu. Iné krajiny sa najskôr rozhliadnu a začnú, až keď ceny klesnú. Mali by však sledovať, čo sa deje, a pozrieť sa na infraštruktúru. Pôsobí tu totiž efekt vajca a sliepky. Ak neexistuje dosť nabíjacích bodov, potom ľudia nebudú kupovať elektrické autá.

Mala by vláda finančne podporiť budovanie infraštruktúry pre elektromobilitu?

Môže to byť riešenie. Verejná správa môže na infraštruktúru vyhlásiť verejné obstarávanie. Niekedy však stačí poskytnúť pre ňu priestor, ktorý využijú hráči na trhu. Estónska vláda napríklad vybudovala nabíjačky, aby sa ľudia nemuseli báť, že skončia s vybitými batériami. A teraz, keď ľudia majú elektromobily a využívajú nabíjaciu sieť, privatizuje ju. Ale štát by nemal aktívne podnikať v sektore nabíjacích staníc. Môže ho povzbudiť tak, ako môže k tomuto podnikaniu povzbudiť distribučné spoločnosti. Existuje viacero modelov.

Vaša správa sa vyjadruje nejednoznačne o budúcnosti obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Na jednej strane konštatuje, že nad rámec jadrovej energie „sa jednoducho nezdá, že by existovala potreba vyšších nízkouhlíkových kapacít“. Na druhej strane odporúča distribučným spoločnostiam vypracovať plány na integráciu variabilných obnoviteľných zdrojov. Aký je váš názor na potenciál solárnej a veternej energie, aj vzhľadom na obrovské investície do jadra?

Potenciál určite existuje. Do Bratislavy som cestoval z Viedne. Rakúsko-slovenskú hranicu som videl len vďaka tomu, že zrazu zmizli veterné turbíny, hoci vietor nezmizol. Na druhej strane vyrába Slovensko 60 percent elektriny z jadra, ktoré nemajú radi v Rakúsku. Takže oni sa musia viac spoliehať na vietor ako vy. Napriek tomu zamedzenie pripájania kapacít nad 10 kW do siete (stop-stav) – hovoríme o relatívne nízkych kapacitách – blokuje súkromnú iniciatívu v prospech obnoviteľných zdrojov. My veríme v trh. Preto vláde odporúčame, aby zabezpečila integráciu takýchto menších kapacít do siete zo strany distribučných spoločností. Aby si ľudia mohli vybrať, či si elektrinu kúpia alebo ju budú vyrábať a dodávať do siete.

Slovensko stále nevie, koľko obnoviteľných zdrojov môže ešte pripojiť

Parlament schválil nový zákon o zelených energiách, odborná diskusia však trpí nedostatkom technických dát. Ani novej štúdii výrobcov sa nepodarilo zistiť, aký je aktuálny slovenský potenciál.

Pravda, z hľadiska znižovania emisií v energetike by sa dalo povedať, že Slovensko to potrebuje menej ako iné krajiny. Vďaka jadrovej energii, ale aj biomase je slovenská energetika do veľkej miery dekarbonizovaná.

Tvrdíte teda, že Slovensko má potenciál pre obnoviteľné zdroje, ale len pre malé kapacity?

Malé kapacity sú dnes zablokované. Prekvapujúce je, že pre veľké kapacity to neplatí. Tie sa pripájajú do prenosovej siete (spravovanej štátnym monopolom, Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou – pozn. red.). Počas prestávky mi jeden pán povedal, že sa mu podarilo získať povolenie pre pripojenie 250 MW solárnej energie do prenosovej siete. To je dobrá správa. My sme však za to, aby mali možnosť pripojiť sa aj malí spotrebitelia alebo podnikatelia. V mnohých krajinách neblokujú veľké solárne a veterné elektrárne technické prekážky, ale odpor rôznych aktérov. Občanov treba vzdelávať a zapájať do nových spôsobov výroby elektriny. Aby rozumeli, prečo to robíme a dokázali  mať z toho úžitok tým, že budú elektrinu sami vyrábať.

IEA naposledy hodnotila slovenskú energetiku v roku 2012. Pomenujte jednu oblasť, v ktorej sme odvtedy urobili najväčší pokrok.

Dobre, nebudem teda hovoriť o energetickej bezpečnosti, hoci ide o veľký úspech. Ďalším je úroveň obnovy budov, a to v porovnaní s inými krajinami. Z energetického hľadiska prináša dvojitý úžitok. Po prvé, obnovené budovy spotrebujú o polovicu menej energie. A po druhé, vyzerajú krajšie. Už len pohľad zvonku vám povie, ktoré budovy boli obnovené.

Ivan Lesay: Nové pravidlá pre energetickú efektívnosť vytvoria masívny trh

Končí sa vyberanie hrozienok z koláča, verejné budovy sa budú obnovovať komplexne. Umožní to zmena vykazovania dlhu, o ktorú sme sa zasadzovali ako prví v Únii, hovorí šéf Slovenského investičného holdingu.

Čo považujete za najväčšiu výzvu?

Najväčšou výzvou je dekarbonizácia dopravy. S týmto problémom nezápasí len Slovensko, ale všetky krajiny.

Je slovenská vláda v tejto oblasti dosť ambiciózna?

Mohla by byť trochu ambicióznejšia. Každá krajina sa samozrejme sama rozhoduje, v čom chce byť priekopníkom. Nórsko je priekopníkom v inej oblasti ako Nemecko. Slovensku sa veľmi darí v energetickej efektívnosti a nízkouhlíkovej elektrine. Nemôžete byť priekopníkom vo všetkom. Tvrdé oriešky rozlúskne niekto iný, vy sa potom rozhodnete, čo funguje najlepšie pre vás.

Mala by vláda robiť viac v dekarbonizácii dopravy?

Áno, mala by robiť viac, ale nehovorím, že by mala kopírovať Nórsko. To by bolo veľmi drahé.