Kľúčový europoslanec pre energoefektívnosť: Diskusia so štátmi bude ťažká

Miroslav Poche [EP]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čistá energia

Počiatočné vysoké náklady na energetickú účinnosť sa neskôr vrátia v podobe nižších cien energií, hospodárskeho rastu a nových pracovných miest, hovorí pre EURACTIV.sk MIROSLAV POCHE.

Miroslav Poche je poslancom Európskeho parlamentu za Českú stranu sociálne demokratickú (ČSSD) a členom politickej skupiny Socialisti a Demokrati (S&D). Vlani bol spravodajcom nariadenia o odpade, v súčasnosti je spravodajcom pre smernicu o energetickej účinnosti a nariadenie o Európskom obrannom fonde.

Pred vami bol spravodajcom smernice o energetickej efektívnosti Adam Gierek (S&D). Vaša politická skupina ho odvolala. Možno bol kompromisnejší, aj výhľadovo vo vzťahu k Rade EÚ. Nebojíte sa, že Vaša pozícia je vyhranenejšia a tým pádom v rokovaniach s členskými štátmi zložitejšia?

Zmenu na poste spravodajcu nebudem komentovať. Na začiatku decembra ma moja parlamentná skupina poverila mandátom sprevádzať smernicu rokovaniami v Parlamente a potom aj s Radou. Nie je to jednoduché. Z celého zimného energetického balíčka ide o jednu z troch kľúčových smerníc. Moja politická skupina má pre rok 2030 stanovený cieľ zvýšiť energetickú účinnosť o 40 percent (od roku 1990). Parlament napokon schválil cieľ 35 percent. Oveľa dôležitejšia je však podoba článku 7 smernice.

Na článku 7 záleží aj komisárovi pre energetiku a klímu Miguelovi Arias Cañetemu. O čom tam ide?

Článok 7 vymenúva nástroje, pomocou ktorých by mali členské štáty cieľ dosiahnuť. Schválený cieľ je záväzný pre Európsku úniu, nie pre jednotlivé členské štáty. Nástroje na vynucovanie nebude mať. Bude však mať nástroje na motiváciu členských štátov, domácností, firiem a dopravného sektoru k tomu, aby znižoval spotrebu energie.

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Tak to je aj v súčasnosti.

Áno. Európska komisia bude musieť prichádzať s opatreniami, ponukami, fondami, aby sme tento cieľ dosiahli. Článok 7 však zaväzuje štáty k medziročným energetickým úsporám. Zahŕňa napríklad aj sektor dopravy.

Zostal článok 7 zachovaný v pôvodnej podobe alebo ho Parlament upravil?

Hlasovaním bol článok 7 mierne upravený. Ale kľúčové opatrenia ostali. Doprava bude naplno zahrnutá, výnimky budú môcť dosiahnuť len 25 percent (objem výnimiek pre jednotlivé sektory, napríklad isté priemyselné činnosti, na ktoré sa nebudú úspory vzťahovať, nesmie kumulatívne presiahnuť 25 percent z celkových pôvodne požadovaných úspor, pozn. red.). V prípade, že niektoré opatrenie, ktoré členský štát zaviedol, už nebude ďalej prinášať úspory, musí byť nahradené. Parlament odhlasoval veľmi silnú podobu tohto článku, oveľa ambicióznejšiu ako pôvodný návrh Komisie.

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku pôvodne schválil cieľ 40 percent, plénum sa zhodlo na 35 percentách. Aký je rozdiel medzi týmto dvoma úrovňami, čo sa týka nákladov a výnosov?

Členské štáty tvrdia, že 40-, ale aj 35-percentný cieľ pre nich predstavuje veľmi vysoké náklady v miliardách eur ročne. Ja však hovorím, že ide o investície do úspor. Budeme konkurencieschopnejší, prispejeme k inovatívnemu priemyslu. Budeme priemysel nútiť, aby bol efektívnejší. Napríklad v Českej republike je štyrikrát náročnejší ako v Dánsku alebo vo Veľkej Británii.

Je úplne zrejmé, že úspora energia je náš prvý zdroj. Znižuje našu závislosť na vonkajšom prostredí, pomáha ľuďom znižovať účty za energie. Diskusia s členskými štátmi v trialógu bude veľmi náročná. Rumunsko či Bulharsko, ktoré Rade EÚ práve predsedá, takéto záväzky odmietajú. Ak však Komisia príde s ponukou pre firmy a domácnosti, tak tento cieľ sa mi zdá akceptovateľný pre štáty a dosiahnuteľný.

Európski ministri zachránili regulované ceny energií. Nateraz

Členské štáty súhlasili s cieľom 27 percent obnoviteľných energií pre rok 2030.

Musí si Komisia členské štáty vlastne kúpiť?

Čiastočne áno. Ale platí aj to, že spotreba energie už klesá. Preto mal byť nový cieľ ešte vyšší. A mnohé štúdie vrátane dát Komisie ukazujú, že vyšší cieľ bude mať pozitívny vplyv a napriek počiatočným nákladom sa postupne budú vracať v podobe nižších cien energií, nižších účtov pre domácnosti, rýchlejšieho rastu, nových pracovných miest. Pre priemysel budú mať úspory tiež prínos v podobe nižších nákladov na emisné povolenky. Členské štáty by preto mali mať samé záujem na vyššom cieli pre energetickú efektívnosť.

Tento týždeň prijala Európska komisia minibalíček k obehovej ekonomike, ktorý obsahuje aj stratégiu pre plasty. Východné krajiny Únie majú celkovo problém s dosiahnutím recyklačných cieľov. Aké systémové riešenia vidíte vy?

Bol som spravodajcom nariadenia o odpade, ktorý bol súčasťou veľkého balíčka o obehovej ekonomike. Dohodu z trialógu schváli parlament definitívne na jar po roku a pol vyjednávaní. Je úplne jasné, že v najbližších 15 – 20 rokoch sa definitívne odkloníme od skládkovania. Do roku 2035 by malo byť skládkovaného menej ako 10 percent komunálneho odpadu. To znamená, že všetok odpad bude recyklovaný alebo využívaný pre výrobu energie. Najlepšie by samozrejme bolo, keby odpad vôbec nevznikal, a ak už vzniká, aby bol v maximálnej miere recyklovaný.

Opatrenia v nariadení smerujú k predchádzaniu vzniku odpadu – ekodizajnom, ktorý umožňuje opätovné využitie výrobkov. Ak to nie je možné, nastupuje recyklácia, energetické využitie a až potom skládkovanie.

Zaostávame v podiele recyklácie. Je to na pleciach jednotlivých krajín. Záleží od výchovy, vzdelávania, osvety. Členské štáty musia navrhovať programy, aby ľudia vedeli, prečo treba recyklovať, kde recyklovaný odpad končí, čo to znamená. Tam máme veľké rezervy.

Slovensko je spolu s Maltou na chvoste. Priznalo už, že nesplní cieľ pre recykláciu komunálneho odpadu pre rok 2020. Ako sa dá riešiť tento problém? Vzdelávanie je beh na dlhú trať.

Áno, ale je to jeden z mála efektívnych nástrojov. Mali by sme však tiež podporovať výrobu vratných obalov. Aby sa dali vracať nielen sklenené, ale aj plastové fľaše.

Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

Česká republika je na tom s recykláciou oveľa lepšie, na úrovni niektorých západoeurópskych krajín. V mestách je to ľahšie dosiahnuteľné, problematické sú regióny. Bioopad sa na druhej strane oveľa ľahšie kompostuje mimo mesta. Existuje celá škála opatrení, štáty si musia len vybrať.

Sú ciele v legislatíve pre rok 2035 – 10-percentné skládkovanie a 65-percentná recyklácia – dosiahnuteľné, ak niektoré štáty dnes recyklujú 10 alebo 15 percent komunálneho odpadu?

Parlament presadzoval oveľa ambicióznejší skládkovací cieľ s tým, že v budúcnosti by malo byť skládkovanie úplne obmedzené. Už dnes existujú štáty, ktoré neskládkujú nič. Na úrovni celej Únie je cieľ určite dosiahnuteľný.

Čo sa týka recyklácie, ak zorganizujete osvetové kampane a ponúknete ľuďom dostupnejšie možnosti, výsledok sa môže dostaviť veľmi rýchlo. Na rozdiel od skládkovania, kde je veľmi silná lobby majiteľov skládok.

Na Slovensku máme veľkú diskusiu o „jadre“ EÚ. Vy ste spravodajcom k legislatíve o európskom obrannom fonde. Ide o akýsi integračný skok?

Nie. Obranný fond má dva rozmery. Ide o prvý krok k spoločnej európskej obrane, po ktorej volajú všetci už 50 rokov. Ruka v ruke s permanentnou štruktúrovanou spoluprácou (PESCO) ide o veľmi konkrétne prepojenie zbrojných systémov, sporiť a spolupracovať na výskume.

Nariadenie počíta s rozpočtom 500 miliónov eur na tri roky pre konzorciá dvoch alebo viacerých firiem z dvoch alebo viacerých členských štátov. Spolu budú pracovať na inováciách a novom výskume. Zahŕňať bude informačné technológie, šifrovanie proti kyberhrozbám, letectvo.

Vytvorenie spoločnej európskej armády je stále nereálne

Spoločná európska obrana dnes nestojí na diskusii o vytváraní novej vojenskej zložky, zhodli sa na tom panelisti podujatia Diskutujeme o budúcnosti Európy.

Zapojili sa všetky štáty, ktoré sú v PESCO?

Áno. Zapojiť sa však môžu všetky členské štáty s výnimkou Veľkej Británie, keďže program sa rozbehne tesne pred jej odchodom z Únie. Ak prepojíte viacero členských štátov, sú nútené vymieňať si informácie. A sporí to peniaze, pretože potom sú výrobky dostupnejšie pre viacero armád.

Druhý rozmer, ktorý presadzujem, je priorita pre malé a stredné podniky. Nechcem, aby peniaze skončili u veľkých firiem, národných alebo nadnárodných. To je dôležité aj pre Slovensko a Česko, ktorého menšie firmy sú v tejto oblasti lídrom. Môžu sa zapojiť do konzorcia s veľkou nemeckou alebo francúzskou firmou a vymieňať si s ňou skúsenosti.

Európska ľavica má za sebou sériu porážok vo Francúzsku, Nemecku, Česku. Jedna z mála krajín Únie, kde vládne, je Slovensko. Čo sa teda deje s ľavicou?

Vládne aj v Portugalsku a na Malte. Ale je pravda, že ide o trend. Európska ľavica si musí hľadať témy. Doteraz mala príliš blízko k neoliberálnemu pohľadu CDU a podobných strán v celej Európe, kade-tade s nimi aj spolupracovala. Témy sa ponúkajú. Okrem rastu miezd a konvergencie medzi východom a západom, je témou zdanenie nadnárodných koncernov, daňové raje, ochrana životného prostredia. A koniec koncov aj európsky projekt. Nezdá sa to, ale čoraz menej demokratických strán sa plne hlási k EÚ. Z ľavicového aj pravicového spektra. Ľavica nikdy nebola izolacionistická. Keď sa v Česku alebo okolitých krajinách snažili ľavičiari svoju krajinu izolovať, viedlo to k bujneniu nacionalizmu. Ľavica musí byť vždy internacionálna. Dúfam, že keď sa v Česku spamätáme z porážky, hlasno sa zapojíme do diskusie o spoločnej mene a užšiemu jadru európskej integrácie. Česko doň patrí a mrzí ma, že mnohí jeho predstavitelia nemajú odvahu to priznať.

Babišov kabinet odhlasoval svoju demisiu. Čo bude nasledovať?

Česká ústava umožňuje menšinovej vláde Andreja Babiša vládnuť v demisii aj celé jedno volebné obdobie. Do jej ďalšieho osudu môžu významne prehovoriť výsledky druhého kola prezidentských volieb. V hre sú aj predčasné parlamentné voľby.