Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

Claude Turmes

Claude Turmes na januárovej plenárke [EP]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čistá energia

Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

Claude Turmes je luxemburským europoslancom, členom luxemburských Zelených a hovorcom európskych Zelených. V minulosti pôsobil ako viceprezident frakcie, doteraz patrí medzi najvplyvnejších europoslancov v energetike. Spolu s francúzskou europoslankyňou za Zelených Michèle Rivasiovou je spravodajcom nariadenia o riadení energetickej únie. Skôr ako ho v stredu 17. januára Európsky parlament schválil, Turmes a Rivasiová spracovali 2 200 pozmeňovacích návrhov.

Európsky parlament schválil pre rok 2030 cieľ 35 percent pre želaný podiel obnoviteľných zdrojov aj zvýšenie energetickej účinnosti od roku 1990. Na tlačovej konferencii po hlasovaní ste povedali, že Parlament využil poslednú príležitosť pre záchranu európskej klimatickej politiky. Prečo si to myslíte?

V rámci Parížskej dohody o klíme sa Európska únia zaviazala, že v roku 2050 bude jej ekonomika takmer uhlíkovo neutrálna (zníži svoje emisie o 80 – 95 percent v porovnaní s rokom 1990, pozn. red.). Ak to chcete dosiahnuť relatívne rozumným spôsobom, začnete emisie znižovať hneď.

Keby sme sa držali pôvodných cieľov pre rok 2030 schválených Európskou radou, teda 27-percentný podiel obnoviteľných zdrojov a 30-percentné zvýšenie energetickej účinnosti, budeme síce emisie medzi rokmi 2015 a 2050 znižovať, ale nedostatočným tempom. V najbližšom desaťročí vzniknú ďalšie emisie, čo znamená, že potom bude treba vyvinúť oveľa väčšie úsilie. Ukazujú to naše odhady.

Hovoríte, že Únia by musela po roku 2030 nasadiť brutálne tempo, aby dobehla zameškané?

Tempo, ktoré by musela Únia podľa Európskej rady nasadiť, je nemožné. Keby sme chceli dobehnúť, čo sme zmeškali od dnes do roku 2030, museli by sme znížiť emisie na nulu už v roku 2040 (lebo v atmosfére bude nahromadených viac emisií ako pri ich rýchlejšom znižovaní v predchádzajúcom období, pozn. red.). Ako sa za desať rokov dostanete na nulu? To je nemožné. Ambícia Európskej rady sa nezhoduje s Parížskou dohodou. Neviedla by k obmedzeniu otepľovania Zeme na dva stupne Celzia do roku 2100. Úplne by rozvrátila uhlíkový rozpočet.

Aká je pravdepodobnosť, že Európska komisia a Rada EÚ budú súhlasiť s tak ambicióznymi cieľmi, aké schválil Parlament?

Pred vyjednávaním potrebujete vyjednávaciu pozíciu. Keby Parlament nasledoval niektorých radikálov – klimatoskeptikov ako Markus Pieper (tieňový spravodajca Európskej ľudovej strany pre smernicu o energetickej efektívnosti), ktorý chcel zničiť naše ciele v energetickej efektívnosti, boli by sme prehrali. Nemali by sme ani o čom vyjednávať. Čo urobíme teraz? Dnes večer (v deň hlasovania, 17. januára, pozn. red.) budeme oslavovať. A budúci týždeň si premyslíme stratégiu.

Viac obnoviteľných zdrojov, menej biopalív. Europoslanci mieria vysoko

ŠPECIÁL / Európsky parlament chce, aby v roku 2030 pochádzalo 35 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 má byť európska ekonomika uhlíkovo neutrálna.

Určite sa musíme pozrieť, ako nám vie pomôcť Komisia. Dobrou správou je, že komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete pochopil, že sa musí vyhnúť svetovému fiasku na klimatickej konferencii COP24 v Katoviciach. Vie, že ak nemá byť Európska únia obvinená, že nerobí politiku zhodnú s Parížskou dohodou, musí v legislatívnom procese o obnoviteľných zdrojoch a energetickej účinnosti zvýšiť ambíciu a posunúť do menšiny niektoré štáty.

Myslíte si, že Komisia vás podporuje?

S komisárom Cañetem som sa stretol pred ôsmimi mesiacmi. Bolo to veľmi nepríjemné stretnutie. Na Komisiu som bol naozaj nahnevaný. Keď som hovoril, že potrebujeme uhlíkový rozpočet, uhlíkovú neutralitu a detailné plány pre rok 2050, úradníci z generálneho riaditeľstva Komisie pre klímu, rozprávali, že to, čo chcú Turmes a Michèle Rivasiová, je príliš ambiciózne. Cañeteho som sa opýtal: Ako chcete, aby sa európska politika zhodovala s Parížskou dohodou bez toho, aby som bol ambicióznejší ja, Rivasiová, José Blanco Lopéz a Miroslav Poche (poslední dvaja sú spravodajcovia smerníc o obnoviteľných zdrojoch a energetickej účinnosti, obaja zo skupiny S&D, pozn. red.)? Vtedy Cañete pochopil, že jediná cesta, ako si Únia udrží dôveryhodnosť v rámci Parížskej dohody, je, že Komisia pomôže Parlamentu zvýšiť ambície.

Kľúčový europoslanec pre energoefektívnosť: Diskusia so štátmi bude ťažká

ŠPECIÁL / Počiatočné vysoké náklady na energetickú účinnosť sa neskôr vrátia v podobe nižších cien energií, hospodárskeho rastu a nových pracovných miest, hovorí pre EURACTIV.sk MIROSLAV POCHE.

Ďalšou dobrou správou je, že nás podporia vlády. Dnes je dobrý deň, pretože francúzska vláda sa rozhodla nepostaviť letisko v meste Notre-Dame-des-Landes. V opačnom prípade, by vládu opustil minister životného prostredia Nicolas Hulot.

Spoliehate sa, že vám pomôže francúzsky minister?

Nicolas Hulot nie je len minister. Je vicepremiér a minister energetiky, bývania, dopravy a pre klimatické zmeny.

Je jedným z 28 európskych ministrov.

Naším spojencom je aj Nemecko. To nie sú dvaja najmenší hráči v miestnosti. Podporuje nás aj Švédsko, Taliansko, Portugalsko, Luxembursko, Holandsko.

Sú členmi vašej podpornej skupiny aj východné štáty Únie?

Pracujeme na tom. Musíme prekonať jednu psychologickú prekážku. Keď sa rozprávam s Východoeurópanmi, hovoria mi, že ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, predstavujú finančné bremeno.

V skutočnosti ich treba vidieť spolu s legislatívou o znižovaní emisií v sektoroch mimo ETS (doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpady, pozn. red.). Tá hovorí, že národné ciele sú založené na hrubom domácom produkte. Národné ciele pre východoeurópske štáty sú relatívne nízke. Západoeurópske štáty majú naopak vysoké ciele. Nemecko, Dánsko, Luxembursko, Holandsko budú musieť nakupovať CO2 odniekiaľ v Európe.

EÚ v roku 2018: Životné prostredie a klíma

Európsku úniu čakajú rozhodnutia v oblasti čistej dopravy, riadenia energetickej únie a uplatňovania Parížskej dohody o klíme. Diskutovať bude o obehovom hospodárstve, inteligentných mestách a zelenej Číne. 

Bulharsku, Rumunsku a trom pobaltským štátom hovorím, že štúdie Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu a ďalších medzinárodných inštitúcií vám ukazujú veľmi vysoký a zároveň lacný potenciál pre obnoviteľné zdroje. Vaše relatívne nízke ciele v sektoroch mimo ETS prekonáte. Napríklad Bulharsko bude musieť tak či onak niečo robiť v energetickej účinnosti vzhľadom na 35 – 40 percent obyvateľov v energetickej chudobe a vysokú úroveň smogu.

Takže podľa vás by tieto krajiny mali vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov a kredity CO2 predávať na západ?

Áno. V sektoroch mimo ETS budú obchodovať tí, čo inak ciele prekonávajú, a tí, ktorí ich inak nevedia dosiahnuť. Pochopili to dve vlády – v Litve a Estónsku. Obe už podpísali transfer s  Luxemburskom. Toto je začiatok novej hospodárskej dynamiky, v ktorej bude veľká časť strednej a východnej Európy víťazom energetickej transformácie.

Nespomenuli ste vyšehradské krajiny, ktoré sa veľmi spoliehajú na jadrovú energiu a ešte stále aj na uhlie.

Budem úprimný. Zvlášť bývalé Československo bolo za sovietskych časov obrovským energetickým motorom. V hlavách Slovákov a Čechov ich krajiny zostávajú veľkými vývozcami energie.

Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

Nad konvenčnými zdrojmi elektriny sa vo vyšehradských krajinách nezmráka. Počítajú s nimi aj v budúcnosti.

Slovensko elektrinu dováža. Vyvážať ju bude, keď dokončí dva nové jadrové reaktory v Mochovciach.

Česko elektrinu vyváža. S odborníkmi sa snažím prísť na úspešný príbeh, ktorý vieme priniesť do Česka a na Slovensko. Podľa štúdií má obnoviteľná energia v týchto krajinách trochu vyššie náklady ako v Bulharsku, Rumunsku alebo Poľsku. Nie sú to južné krajiny. Maďarsko je už iný prípad, má veľmi dobré podmienky pre solárnu energiu.

Vrátim sa k vyšehradskej štvorke. Slovenský analytik Alexander Duleba tvrdí, že v Európe máme viac energetických identít. Západoeurópania z vašej generácie veria v zelené energie, rovnaká generácia vo východnej Európe sa zase spolieha na jadrovú energiu a uhlie. Súhlasíte?

Áno, Východoeurópania takto uvažujú. Ale no tak: v časoch klimatických zmien je uhlie mŕtve. Musíme utlmiť uhlie.

Z ekonomických dôvodov?

Uhlie nie je o ekonomických dôvodoch. Uhlie je o fyzike. Nemôžete dodržiavať Parížsku dohodu, ak budete ďalej spaľovať uhlie.

A čo jadrová energia? Vďaka nej má Slovensko nízku úroveň emisií v energetike.

Treba sa pozrieť sa náklady. Krása projektu Hinkley Point v Británii spočíva v tom, že nám konečne ukázal, koľko nová jadrová elektráreň naozaj stojí. Nepoznám žiadnu novú jadrovú elektráreň s cenou pod 90 eur za MWh. Veterné turbíny na pevnine vyrábajú elektrinu pri cene 25 až 55 eur, solárne panely v Saudskej Arábii 20 eur. V Portugalsku je cena na úrovni 40 až 50 eur a klesá.

Šefčovič: Mexiko má solárnu energiu takmer zadarmo, dokáže to aj Európa

ŠPECIÁL / Pri obnoviteľných zdrojoch uprednostňujeme právne záväzné národné ciele, členské štáty ich však odmietnu, hovorí pre EURACTIV.sk podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ.

Pozrite sa na diskusiu v Česku. Keď premiér povie, že chce novú jadrovú elektráreň, kde je firma, ktorá ju postaví, a banka, ktorá ju zafinancuje? Ja ich nevidím.

Juhovýchodná Európa je potenciálne veľkým vývozcom obnoviteľnej energie, veternej z Rumunska a solárnej z Bulharska a Grécka. Potom budú potrebné krajiny pre stabilizáciu siete, ktoré budú využívať zemný plyn a biomasu. Ja si chcem s českou a slovenskou vládou sadnúť a povedať im: Buďme úprimní, aká je vaša budúcnosť? A v tomto očakávam aj pomoc Komisie. Samozrejme, že môžete povedať, že chcete jadrovú energiu. Ale kde je tá banka?

Slovensko už takmer dokončilo dva nové reaktory. O pár rokov bude vyrábať 70 percent elektriny z jadra.

Potom len dúfam, že nikde na svete sa už neudeje jadrová nehoda. Čo je najväčším rizikom z pohľadu bezpečnosti dodávok? Jadrová energia.

Nie je to zemný plyn?

Nie. Pozrite sa na Japonsko. Pokazili sa tri jadrové reaktory a všetky ostatné museli byť následne zastavené. Zastavili sa aj jadrové reaktory v Nemecku, ďaleko od Fukušimy. Jadrová nehoda spôsobuje, že verejná podpora pre jadrovú energiu padá. Jadrová energia je Čierny Peter. Predstavte si, že by naša klimatická politika bola založená na jadrovej energii. Čo sa stane v deň jadrovej nehody v Číne? Povedia občania, ach, veď to bolo v Číne? Nie, opýtajú sa, čo to znamená pre nich, ktorí bývajú 40 km od atómky.

Nariadenie o energetickej únii schválené Parlamentom obsahuje aj cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 a založenie uhlíkového rozpočtu. Čo to znamená?

Uhlíkový rozpočet znamená, koľko emisií môžeme ešte vypustiť v Európe. Vychádza zo záväzku k dvom stupňom Celzia. Ten predpokladá obmedzenie emisií skleníkových plynov. Druhým aspektom je rozdelenie limitov medzi Indiu, Spojené štáty, Čínu a Európu. Môže to byť komplikovaná diskusia, ale v konečnom dôsledku sa dá odhadnúť. My sme už vypočítali odhadovaný objem emisií pre Európu. V nariadení, ktoré Parlament odhlasoval, však žiadame Komisiu, aby takýto uhlíkový rozpočet urobila. Pôjde o celkový objem emisných povoleniek medzi decembrom 2015 a 2050.

V sektore elektroenergetiky už viac-menej vieme, ako znížime emisie. Na nulu sa ich podarí možno dostať aj skôr ako v roku 2050. Stále však ostáva priemysel. Na Slovensku máme napríklad silný oceliarsky priemysel, a ten bude žiadať príspevky z verejných financií. Ako bude táto energetická transformácia financovaná?

V súčasnom programovacom období už boli vyčíslené v rámci kohéznych fondov náklady na energetickú účinnosť. V ďalšom programovacom období bude táto čiastka ešte vyššia. Krajinám v strednej a východnej Európe pomôžeme miliardami eur v rámci štrukturálnych fondov.

Pre priemysel je zaujímavý modernizačný a inovačný fond v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS). Spolupracujem s komisárom pre výskum Carlosom Moedasom. Emisie potrebujeme dostať na nulu. Na to potrebujeme nielen cestovnú mapu, ale aj prvé testovacie projekty o bezemisnej oceli, chemikáliách, cemente. Vďaka kombinácii európskeho rozpočtu, pôžičiek Európskej investičnej banky a verejno-súkromným partnerstvám ich môžeme rozbehnúť.

Nemyslíte si teda, že to povedie k vyšším daniam.

Cena emisných povoleniek sa pohybuje okolo 5 eur za tonu CO2. Odráža náklady na energetickú transformáciu?

Nie.

Aká by bola dobrá cena?

Dohodnutá reforma emisných kvót nás znevýhodní, tvrdia oceliari

Oceliarsky priemysel sa obáva, že privysoká cena uhlíka ho znevýhodní vo svetovej súťaži.

Niekoľkonásobne viac.

Vidíte, v tom je problém všetkých, ktorí tvrdia, že to vyrieši trh. Zabúdajú, že pre dobré fungovanie trhu, musia ceny odrážať celkové náklady na trhu. Dobrou správou je, že sme presadili reformu ETS, ktorá nie je dokonalá, ale ide správnym smerom. Nemecko a Francúzsko chcú hneď, ako bude zostavená vláda v Berlíne, spoločne určiť minimálnu cenu uhlíka; aspoň pre západnú Európu. Viem, že sa k nej chce pripojiť aj Česko, veľmi sa o to zaujíma ČEZ (najväčší výrobca elektriny v Česku, pozn. red.).

Možno preto, že elektrinu vyrába z jadra.

Možno. Ale minimálna cena uhlíka odbúrava potrebu dotovať obnoviteľné zdroje. Dotácie sú dnes také vysoké, lebo cena uhlíka je taká nízka.

Pre rok 2030 členské štáty pravdepodobne nebudú mať – na rozdiel od roku 2020 – stanovené právne záväzné národné ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov. Ako chcete zabezpečiť dosiahnutie veľmi ambicióznych záväzkov?

To bol jeden z najväčších problémov, ktorý sme riešili. Je iróniou histórie, že ak existuje jeden obhajca právne záväzných národných cieľov, som to ja. Bol som spravodajcom pre smernicu o obnoviteľných zdrojoch v roku 2008. Teraz mám potešenie budovať systém riadenia smerom k spoločnému európskemu cieľu bez záväzných národných cieľov.

Nejde v porovnaní s rokom 2020 o krok späť?

Je to krok späť, ale dosiahli sme hranice možného. Máme plnohodnotný článok 7, ktorý štáty zaväzuje predstaviť za rok a pol svoje národné ambície. Ak to dokopy nebude dávať spoločný európsky cieľ, naše znenie nariadenia potom ukáže, ako majú postupovať štáty s príliš nízkymi cieľmi. Takto vyriešime rozdiel v plánovaní.

Ďalej máme tri referenčné roky, ktoré majú vyriešiť rozdiel medzi plánovaním a implementáciou. Veľmi jasne sa v nariadení píše, že ak štát nejde správnou cestou už v roku 2022 alebo 2023, bude mať jeden rok, aby prišiel s novým akčným plánom.

Čo ak nebude štát rešpektovať svoje záväzky.

Jeho vláda príde o všetku dôveryhodnosť. Ak sa v rokoch 2023-2024 minú cieľom, v roku 2024 môžu skončiť na Súdnom dvore EÚ. V konečnom dôsledku môže byť nový systém ešte prísnejší ako ten súčasný.

Takže Komisia ich môže brať na zodpovednosť pred súdnym dvorom?

Áno.

Aj na Slovensku máme problém legálnej a nelegálnej ťažby dreva, ktoré sa používa ako palivo. Rieši ho nová legislatíva?

Podarilo sa nám presadiť článok, ktorý v podstate zakazuje spoluspaľovanie biomasy v neefektívnych uhoľných elektrárňach. Elektrárne budú musieť dosahovať efektívnosť aspoň 40 percent. Stará uhoľná elektráreň má bežne efektívnosť na úrovni 23 – 27 percent.

Nové pravidlá pre obnoviteľné energie ohrozujú lesy

Viac lesov znamená nižšie tempo klimatických zmien. Ich vyrubovanie má naopak na klímu rovnaký vplyv ako spaľovanie iných fosílnych palív.

Problém veľkoobjemnéhno neudržateľného dovozu drevených peliet súvisí so záujmom oligopolov udržiavať neefektívne uhoľné elektrárne a spaľovať tam drevo. Spoluspaľovanie dreva a uhlia nedostane od roku 2021 žiadne dotácie, a tým pádom skončilo.

Bol by som rád, keby sme zabránili aj používaniu pňov stromov, ktoré obsahujú veľa CO2. Ak vykopete peň, vypustíte obrovské množstvo CO2. Robia to zvlášť vo Fínsku. Fíni a Švédi však odmietli akékoľvek zásahy do svojej lesnej politiky. Fakt, že sa nám nepodarilo tomu zabrániť, znemožňuje zakázať dovoz veľmi špinavých materiálov zvonka. Úzkoprsosť fínskej a švédskej vlády má vôbec neteší.