Macronov poslanec príde na Slovensko: Stredná Európa je zaujímavý trh pre náš jadrový priemysel

Poslanec hnutia Republika vpred! Xavier Batut je zodpovedný za vzťahy so Slovenskom [XB]

Republike vpred! chýba ukotvenie v regiónoch, priznáva v rozhovore pre EURACTIV Slovensko francúzsky poslanec XAVIER BATUT.

Xavier Batut bol v júni 2017 zvolený za poslanca strany Republika vpred!, ktorú založil prezident Emmanuel Macron. Zastupuje 10. obvod departmentu Seine-Maritime v Normandii. Pred vstupom do politiky pracoval ako manažér pre popredajný servis v PSA Peugeot Citroën, viackrát navštívil Trnavu. V Národnom zhromaždení je predsedom skupiny francúzsko-slovenského priateľstva, pôsobí aj v skupinách pre ďalšie krajiny V4. V strane je členom pracovnej skupiny pre jadrovú energetiku. Začiatkom marca príde na Slovensko.

Pozície Francúzska a Slovenska sa zbližujú, či už je to v oblasti vysielania pracovníkov alebo európskej obrany. Je toto zblíženie dlhodobé alebo naopak chvíľkové?

My chceme, aby sa krajiny zbližovali dlhodobo. V marci sa na Slovensku stretnem s mojimi slovenskými partnermi preto, aby sme budovali dlhodobé vzťahy. Slovensko musí byť partnerom pre Európu, aby pokročila v oblastiach, na ktorých sa zhodneme. Na európskej obrane a vysielaní pracovníkov sme sa už zhodli. Existuje však celý rad tém, na ktoré sa budú sústrediť voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019. Nikdy sa nezhodneme na všetkom, môžeme sa však zhodnúť na mnohých témach.

Ktoré oblasti spolupráce sú z vášho pohľadu najdôležitejšie?

Najdôležitejší je rozvoj hospodárskych vzťahov medzi Francúzskom a Slovenskom. Je tu tiež turizmus a obranný priemysel. Môžeme takisto vytvoriť partnerstvo v oblasti energetickej transformácie, ktoré nám umožní rozvíjať obnoviteľné zdroje či energetickú nezávislosť každej krajiny.

Francúzska ministerka: Francúzsko príliš dlho opomínalo strednú Európu

Súčasná smernica o vyslaných pracovníkoch ide proti podstate Európskej únie, tvrdí francúzska ministerka NATHALIE LOISEAU, ktorá sprevádzala prezidenta na východnom turné.

Uhlíková stopu Poľska je príklad problém, ktorý musíme riešiť spoločne. Nechceme predsa vyrábať čistú energiu na jednom konci Európy a nespútane znečisťovať životné prostredie na druhom konci.

Francúzsko a vyšehradské krajiny spája pozitívny postoj k jadrovej energii. Vlastnú atómku nemá len Poľsko, aj ono ju však plánuje postaviť. Sú tieto krajiny pre Francúzsko zaujímavými trhmi pre vývoz jeho jadrových technológií?

Vyšehradské krajiny predstavujú zaujímavý trh pre francúzsky jadrový priemysel.

Pravda, v čase medzi reaktormi s kapacitou 1 300 MW (druhá generácia) a EPR (tretia generácia s kapacitou 1 700 MW) sme prišli o časť expertízy. Za 10 rokov sme nepostavili žiadnu novú atómku. Dnes sa však expertíza obnovuje vďaka EPR. Jedna z elektrární bude spustená do konca roka, ďalšie EPR bude spustené v Číne, dva reaktory sa stavajú v Anglicku. EPR dokážeme aj vyvážať.

Sme uprostred energetickej transformácie. Vo Francúzsku niektoré elektrárne zatvoríme, v budúcnosti však budeme musieť stavať nové. Pre zachovanie našej energetickej nezávislosti musíme v najbližších piatich rokoch znovu naštartovať jadrový program.

EPR funguje dobre. V krajinách ako Slovensko, Poľsko alebo Česko je lepšie umiestniť reaktory francúzskej ako ruskej výroby.

Energetický expert: Francúzsky jadrový priemysel je veľmi chorý

Prostredníctvom plynovodu Nord Stream 2 spláca nemecká vláda svoj dlh domácim firmám, myslí si JEAN-MICHEL GLACHANT.

Maďarsko si pre elektráreň Paks II zvolilo ruskú technológiu. Dokáže Francúzsko jadrové projekty aj financovať? To je kľúčová otázka.

Nemôžem hovoriť za Francúzsko. Ale dnes je určite lepšie využívať francúzske jadrové technológie, ktoré sú európske, ako využívať technológie ruskej proveniencie.

Viem, že keď Slovensko v minulosti obnovovalo svoj jadrový program, obrátilo sa na EDF (Electricité de France je francúzska energetická firma a najväčší európsky prevádzkovateľ jadrových elektrární s väčšinovým podielom štátu – pozn. red.). Vtedy sme mali problémy s EPR. EDF neodpovedala pozitívne.

Povedali ste, že technológia EPR funguje, ale ona ešte nefunguje.

Bude fungovať.

Spustenie najmodernejšieho reaktora v Európe sa opäť odkladá

Výstavba nových atómiek mešká vo Fínsku aj v Maďarsku.

Konštrukcia týchto reaktorov je poznačená obrovským meškaním a zdvojnásobenými nákladmi. Je Francúzsko v tejto oblasti dôveryhodným partnerom?

Stratili sme časť expertízy a zložito sme ju obnovovali. Náklady na elektráreň vo Flamanville (EPR v Normandii, ktoré by malo vstúpiť do komerčnej prevádzky v novembri 2019 – pozn. red.) sa zdvojnásobili z rôznych dôvodov. Dnes dokážeme postaviť EPR rýchlo a za normálnu cenu.

Okrem Flamanville má problémy aj projekt EPR vo Fínsku.

Dva reaktory v Anglicku už rastú, náklady sa držia plánu.

Zaujíma Francúzsko aj projekt novej maďarskej atómky Paks II?

Áno, myslím, že Francúzsko a jeho jadrový priemysel sa o tento projekt zaujímajú. Nemôžem hovoriť za priemysel, ale chcem, aby naše reaktory stáli v Európe a po celom svete.

Maďarský europoslanec: Naša nová atómka je proti energetickej únii

BENEDEK JÁVOR privítal rozhodnutie Rakúska súdiť sa pre maďarskú atómku Paks II. Pre EURACTIV.sk hovorí, že nejde o ekonomický, ale politický projekt.

Európska komisia aktivovala voči Poľsku článok Lisabonskej zmluvy s cieľom chrániť európske hodnoty. O sankciách musí jednohlasne rozhodnúť Rada EÚ, Maďarsko však už avizovalo svoje veto. Zvolila Komisia správny postup?

Rada EÚ rozhodne na základe dialógu. S Poľskom budeme hovoriť a túto krízu vyriešime.

Komisia však tvrdí, že článok 7 spustila, lebo dialóg už zlyhal.

Zlyhal, ale spustenie tejto procedúry prinúti obe strany, aby na seba prebrali zodpovednosť. Bude možnosťou otvoriť novú diskusiu o tejto téme, aby sme dosiahli pokrok.

V Poľsku je situácia vážna. Europoslanci sa postavili za Komisiu

Europoslanci podporujú, aby sa situácia v Poľsku oficiálne prehlásila za hrozbu pre hodnoty, na ktorých stojí Únia. Rozhodnutie je však v rukách členských štátov. 

V prvý februárový víkend vaša strana Republika vpred! prehrala čiastkové voľby do Národného zhromaždenia v dvoch obvodoch. Znamená to, že verejná podpora pre prezidenta Emmanuela Macrona má trhliny?

Okolo osoby Emmanuela Macrona sa počas prezidentských volieb sústredila obrovská energia, pokračovalo to s parlamentnými voľbami. Teraz uskutočňujeme celý rad reforiem, nie všetky sú už v platnosti. Ak reformujeme, meníme zvyky. Ak meníme zvyky, trochu to vzbudzuje odpor Francúzov. Nevedia, čo bude nasledovať. Tiež je však dôležité vedieť, že sme strana, ktorá ešte nemá pevné ukotvenie v regiónoch.

To je vašou nevýhodou?

Dnes je to nevýhodou, počas parlamentných volieb to bola výhoda. Tradiční politici prehrali. Čo sa týka čiastkových volieb, v jednom z dvoch obvodov bol vždy poslancom člen Republikánov (Val d’Oise severozápadne Paríža – pozn. red.). Prehrali sme, ale s malým rozdielom (2,9 percenta). Netajím, že dnes nám ukotvenie v regiónoch chýba.

Zastupujem územie s 233 obcami a rozlohou 1 800 km2. Spolu so všetkými miestnymi aktérmi a samosprávami pracujeme každý deň na tom, aby sme toto ukotvenie vybudovali. Fakt, že nie všade sa táto práca odviedla a že na začiatku sme chceli ísť veľmi rýchlo, spôsobil, že časti politikov chýba ukotvenie v regiónoch. Ľudia ich nepoznajú.

Môže nedostatok ukotvenia v regiónoch brzdiť Macronove reformy?

Stále máme 314 poslancov (z celkového poštu 577). Boli sme zvolení na základe programu a zatiaľ plníme naše sľuby. V politike je nás veľa nováčikov, snažíme sa pracovať v teréne, robiť politiku inak. Nechceme ju robiť tak, ako sa robila posledných 30 rokov. Som blízko k občanom. Nie som niekto, kto sedí v kancelárii a sleduje, ako okolo prechádzajú ľudia. Spolu s poslancami samosprávy a departmentu pracujem v prospech regiónu.

Francúzsky poslanec: Macron nie je populista

Ak sa nezmení režim vyslaných pracovníkov, populizmus narastie, hovorí pre EurActiv.sk podpredseda európskeho výboru v Národnom zhromaždení PIEYRE-ALEXANDRE ANGLADE.

Zvolení sme boli vďaka programu Emmanuela Macron, ale aj preto, že sme ako členovia občianskej spoločnosti boli blízko k občanom. Ak nebudeme pestovať blízky vzťah s občanmi, ich pohľad na nás sa zmení.

Nemyslíte si, že vzhľadom na slabé regionálne ukotvenie, ste boli zvolený, pretože ste boli členom Macronovej strany? Nechceli dať občania prostredníctvom parlamentných volieb Macronovi šancu realizovať jeho prezidentský program?

To je jeden dôvod. Ďalším je, že ja mám regionálne ukotvenie. V obvode, kde získal Macron v prvom kole 19 percent, som ja získal 34 percent. Pred kampaňou som politiku nerobil, ale mám dobré zázemie na miestnej úrovni. S prácou, ktorú som začal, dnes pokračujem. Občania si to všímajú. Pred tým svojich poslancov nevideli roky. Zostávam im nablízku, aby som vypočul ich problémy, ale aj vysvetlil našu politiku. Často sú rozdiely medzi tým, čo hovoria médiá, a čo naozaj robíme.

Ste predstaviteľom „občianskej spoločnosti“, ktorú chcel Macron priviesť do politiky. Pochádzate z nepolitického prostredia, pracovali ste ako manažér pre PSA. Priniesli ste si so sebou nové metódy práce, ktoré sú odlišné od metód „tradičných“ politikov?

Mnohí z nás (nových poslancov z radov „občianskej spoločnosti“ – pozn. red.) majú skúsenosti zo súkromného sektora. Rozdiel medzi dneškom a minulosťou, je schopnosť rýchlo reagovať. V súkromnej firme treba rýchlo reagovať. Prijme sa rozhodnutie a okamžite sa uplatní. Ako politik vnímam, že štátnej správe chýba schopnosť rýchlo reagovať. Podarilo sa nám ju dosiahnuť prostredníctvom vládnych dekrétov (schvaľuje ich vláda a nepodliehajú plnohodnotnej rozprave a schvaľovaniu v parlamente – pozn. red.).

Hovoríte o zákonníku práce?

Áno. Ale v blízkej budúcnosti budeme mať vládne dekréty o poľnohospodárstve a celom rade ďalších vecí. Ušetríme čas. Pokúšame sa tiež reformovať štátnu správu tak, aby slúžila občanom aj podnikom.

Macron verzus odbory: Boj o reformy sa začína

Francúzsky zákonník práce má dnes vyše 3000 strán. Nová vláda ho chce výrazne zjednodušiť. EÚ ju v tom podporuje.

Ako konkrétne?

Pracujeme na návrhu zákona o práve na chybu. Doňho chceme zapracovať novú víziu štátnej správy týkajúcu sa aj dostupnosti úradníkov. Reformy robíme preto, aby štátna správa slúžila občanom a nie občania štátnej správe.

Treba štát riadiť ako firmu?

Áno. Treba rýchlo reagovať.

Republika vpred! vznikla s tým, že v nej bude prevládať „horizontálny“ systém riadenia. Napokon je dosť vertikálny. Vedenie strany napríklad zakázalo bývalým členom Socialistickej strany vytvoriť si vlastnú frakciu. Nezdá sa vám, že vo vašej parlamentnom klube fungujú v skutočnosti rovnaké metódy ako v „tradičných“ stranách?

Nie. Jednotlivé výbory a skupiny v rámci našej strany majú veľkú slobodu pre prácu v teréne. Niekedy členskej základni posielame veci my, inokedy ona nám. Je to dialóg, nie pokyny.

Staré strany boli predsa dobre ukotvené v regiónoch. Takže aký je medzi vami rozdiel?

Rozdiel je, že my sme v teréne a robíme participatívnu politiku. V strane a v jej výboroch veľa diskutujeme o našej politike aj o očakávaniach. Často sa členovia angažujú v teréne sami bez toho, aby mali špecifické pokyny od vedenia strany.

Macron príde na Slovensko. Delenie východ-západ považuje za prekonané

Francúzsko a Slavkovský formát idú spolu bojovať proti sociálnemu dumpingu.

Existuje vo vašom parlamentnom klube demokratická diskusia? Niektorí poslanci prejavili nespokojnosť s politikou strany, napríklad v oblasti migrácie.

Áno, máme demokratickú diskusiu. Lenže treba zvážiť aj to, že všetci sme obhajovali rovnaký volebný program.

Čo sa týka vecí, ktoré v programe nie sú, stalo sa mi už, že som nehlasoval s väčšinou. Napríklad vo veci zrušenia parlamentnej rezervy. (Každý poslanec mal k dispozícii istý rozpočet, ktorý mohol minúť vo svojom volebnom obvode – pozn. red.) Žiadal som, aby sme parlamentnú rezervu pred jej zrušením nahradili nástrojom, ktorý bude oveľa transparentnejší. Minulý rok mala parlamentná rezerva výšku 140 miliónov eur pre celé Francúzsko. Moja obava sa potvrdila. Rozpočet pre rok 2018 počíta s prostriedkami vo výške len 70 miliónov, ktoré budú rozdeľovať prefektúry. Z parlamentnej rezervy sme pomáhali rôznym združeniam či vidieckym spoločenstvám. Povedali nám, že rezervu zrušíme, ale niečím ju nahradíme. Výsledok je o 50 percent nižší rozpočet. Ja som hlasoval proti zrušeniu parlamentnej rezervy.