Maroš Šefčovič: Národné reflexy v energetike sú strašne silné

Maroš Šefčovič. [TASR/Jakub Kotian]

Pre hornú Nitru musíme vybrať projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ. Transformácia uhoľných regiónov podľa neho nesmie mať porazených.

V rozhovore, ktorý sa uskutočnil na klimatickej konferencii COP24 v Katoviciach, Maroš Šefčovič objasňuje,

  • aký typ projektov bude dôležitý pre transformáciu hornej Nitry;
  • ako dospeje Európa ku klimatickej neutralite a koľko ju to bude stáť;
  • ako možno presvedčiť Poľsko, ktoré vyrába z uhlia väčšinu elektriny;
  • ako sa budú tvoriť národné energeticko-klimatické plány;
  • čo je najťažšie na budovaní energetickej únie;
  • ako sa dá ešte zabrániť stavbe Nord Streamu 2 a kde robí chybu Ukrajina.

Aktivisti Greenpeace budú za vyvesenie transparentu na ťažobnej veži v Novákoch napokon stíhaní na slobode. Ale je normálne, aby štát takto zaobchádzal s aktivistami?

Na jednej strane musíme rešpektovať nezávislosť súdnictva. Na druhej strane sa úplne stotožňujem s vyjadrením premiéra a ministra spravodlivosti, že väznice sú pre zločincov, nie je pre aktivistov. Preto verím, že prepustením týchto mladých ľudí na slobodu sa dostaneme do normálu. Takýto dramatický krok v tejto situácii bol určite prehnaný.

Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) predložil plán na transformáciu uhoľného regiónu hornej Nitry. Čo sa týka diverzifikácie ekonomiky, obsahuje len projekty Hornonitrianskych baní Prievidza, iné nie. Ako tento plán hodnotíte?

Horná Nitra, ale aj Sliezsko je región, ktorý prechádza veľmi zložitým procesom. Ľudia sú mimoriadne znepokojení z toho, čo im transformácia prinesie. Je nevyhnutné poukázať, že takáto ekonomická zmena má nielen víťazov, ale môže mať aj porazených. Tomu sa musíme určite vyhnúť. Preto musíme ponúknuť regiónom, ktoré o to majú záujem – a som veľmi rád, že horná Nitra ho má – našu expertízu a kapacity modelovania, aby sme pozreli, čo môže v budúcnosti potiahnuť ich ekonomiku. Rozsiahlu štúdiu Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie o hornej Nitre predstavil v Trenčíne Vlado Šucha. Následne sa začali pripravovať projekty.

Hornonitrianske bane budú čerpať dotácie a ťažiť uhlie aj po roku 2023

Útlm uhlia sa bude podľa materiálu, ktorý má schvaľovať slovenská vláda, odohrávať v réžii banského priemyslu. Ten má dostať stimuly na zatváranie baní, ale aj na opravu vagónov, pestovanie paradajok, chov sumčeka afrického či výrobu biomasy a bioplastov.

JRC odporúčalo rozvoj geotermálnej energie. V pláne, ktorý predložil podpredseda vlády, sa však nenachádza. Sú tam len projekty pre pokračovanie aktivít Hornonitrianskych baní Prievidza.

Prišlo veľmi veľa projektov na rôznom stupni pripravenosti. Aj pre Európsku komisiu je veľmi dôležité, aby sme vybrali projekty, ktoré sú veľmi rýchlo realizovateľné. To preto, aby sme vedeli využiť ešte súčasnú finančnú perspektívu a tie programy, kde máme sklz v čerpaní. Výhodou Platformy pre uhoľné regióny v prechode je, že môžeme niektoré financie reprogramovať (presúvať medzi programami), realokovať či dokonca frontloadovať (platiť vopred alebo na začiatku projektu). Na jar by sa mal pripraviť materiál na rokovanie vlády, ktorý bude obsahovať vybrané projekty. V najbližších dňoch prebehne v Bratislave rokovanie medzi Európskou komisiou a slovenskou vládou. Toto sito určí, ktoré z projektov sú pripravené tak, aby sme mohli hovoriť o konkrétnom financovaní.

Chceli by ste tam vidieť aj iné projekty, ako len tie z dielne Hornonitrianskych baní Prievidza a ich materskej spoločnosti Hornonitrianske bane zamestnanecká?

Určite by som chcel vidieť projekty, ktoré prispejú k modernizácii regiónu. Pamätám si projekty zamerané na turistiku či na hi-tech projekty ako GA Drilling (spoločnosť, ktorá experimentuje s využívaním plazmy v hĺbkovom vŕtaní – pozn. red.), ktoré chceli využiť expertízu baníkov a miestneho inžinierstva. Videl som projekt, ktorý by mohol byť dôležitý pre slovenské železnice. Určite by malo ísť o projekty, ktoré by mali garantovať, že región bude čistejší, modernejší a hlavne, že sa vytvorí minimálne toľko pracovných miest, koľko sa môže stratiť.

Poľský prezident pri otvorení COP24 povedal, že „uhlie nie je v rozpore s ochranou klímy“. Súhlasíte s ním?

Máme globálny konsenzus, že ak chceme ochrániť planétu pre ďalšie generácie, musíme sa dostať do klimatickej neutrality. Podľa posledných správ z Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) budeme musieť znižovanie emisií urýchliť. Preto sme aj my – Európska komisia prišli so stratégiou, ako sa jedna veľká ekonomika môže stať klimaticky neutrálnou po roku 2050. To neznamená, že sa nám podarí úplne eliminovať emisie. Celý ekonomický systém však musíme nastaviť tak, aby sme tieto zostávajúce emisie vedeli zachytávať a uskladňovať, aby neškodili životnému prostrediu.

Úloha uhlia vo všetkých scenároch stratégie prudko klesá. Dnes je ťažké povedať, či sa v budúcnosti podarí nájsť technológie pre efektívne zachytávanie a uskladňovanie uhlíka. Ale pri pohľade na ekonomické fundamenty vidíme, že náklady na energie z obnoviteľných zdrojov prudko klesajú.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Rozumiem sociálnym obavám ľudí, baníctvo napríklad tradične živilo celý región Sliezska. Ale volanie po zmene prichádza aj odtiaľto. Pred rokom sme mali v Sliezsku veľmi emocionálne zasadnutie miestneho parlamentu. Jeho predseda a poslanci volali po užšej spolupráci, lebo sa báli, že mladí ľudia odídu pre znečistený vzduch a z obáv, že deti budú mať respiračné choroby, ž sa mu vyhnú investori. Musíme hľadať rovnováhu medzi tým, čo nám prináša doba a sociálnou únosnosťou. Ľudia musia vidieť alternatívu. Po roku od štartu si Platforma pre uhoľné regióny v prechode získala veľmi solídnu podporu. Dnes sme hodinu diskutovali s poľským ministrom hospodárstva Jerzym Kwiecińskim o projektoch. Aj Poliaci vyberajú projekty, ktoré sú skôr realizovateľné.

Je dôležité, aby mali krajiny konkrétne termíny či už pre ukončenie dotácií alebo pre ťažbu a spaľovanie uhlia?

Poľsko už zatvorilo pomerne veľa baní. Každý región je trochu iný. V napĺňaní veľmi ambicióznych klimatických cieľov treba hľadať rovnováhu. Zníženie emisií skleníkových plynov o 45 percent do roku 2030 (oproti 1990) nebude jednoduché pre žiadnu členskú krajinu – ani pre Nemecko, ani pre Francúzsko, ani pre Dánsko. Bude si vyžadovať ostro zamerané úsilie. Vo všetkých regiónoch a sektoroch sa bude hľadať, čo sa dá urobiť. Zároveň potrebujeme sociálne opatrenia zamerané na ľudí v týchto regiónoch, ktorí budú eventuálne postihnutí nezamestnanosťou.

Návrh klimatickej stratégie z dielne Komisie je veľmi ambiciózny. Poľsko podobný návrh v minulosti dvakrát odmietlo. Nebojíte, že odmietne aj tento? Čo môžete Poľsku ponúknuť, aby sa pripojilo?

Stratégiu sme pripravili tak, aby sme s ňou mohli prísť na COP24 v Katoviciach. Chceli sme ukázať, že klimaticky neutrálna ekonomika je dosiahnuteľná, a to so súčasnými technológiami a akceptovateľnými nákladmi. Dnes do energetickej infraštruktúry investujeme ročne 2 percentá európskeho HDP. V najambicióznejšom scenári by sa museli investície vyšplhať na 2,8 percenta. Rozdiel predstavuje menej ako jedno percento HDP. Ale návratnosť investícií je veľká – v nových pracovných miestach, modernizácii ekonomiky, čistejšom životnom prostredí, menšom výskyte chorôb a predčasných úmrtí a tak ďalej.

Nová klimatická stratégia: Radikálnu transformáciu zaplatia firmy a domácnosti

Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.

Aj preto sme zvolili alternatívny prístup. Na diskusiu sme dali osem scenárov. Dá sa to cez vodík, power-to-gas (využívanie elektriny na výrobu plynov), obnoviteľné zdroje, dá sa to aj s určitou kombináciou. V najambicióznejších klimaticko-neutrálnych scenároch bude treba úplne inak narábať s pôdou a lesmi, a konzultovať s ľuďmi, či sú pripravení na zmeny správania sa. Toto všetko bude musieť do seba zapadnúť.

Verím však, že dôjde k vývoju nových technológií, ktoré si dnes nevieme predstaviť. Náklady na výrobu elektriny z veterných elektrární nám dnes ukazujú, ako dramaticky sme sa pomýlili v dopadových štúdiách, ktoré sme robili len pred tromi, štyrmi rokmi.

Napríklad v Poľsku je však legislatíva nastavená tak, že to nevyzerá na stavbu nových veterných elektrární.

Na mojom dnešnom rannom rokovaní (v utorok 4. decembra) zazneli zo strany Európskej investičnej banky (EIB) veľmi povzbudivé slová o novom aukčnom systéme, ktorý Poľsko zavádza. Aj na našej spoločnej tlačovej konferencii hovoril poľský minister veľa o obnoviteľných zdrojoch.

Prečo je to Poľsko výhodné? Pre stavbu jednej menšej veternej turbíny s kapacitou 3 MW potrebujete 1 200 ton cementu, 300 ton ocele, 5 ton medi a veľa precíznej práce. Veľa z toho, najmä veže, sa vyrábajú v severnom Poľsku. Je hlavným dodávateľom. Toto odvetvie bude pre poľské firmy čoraz zaujímavejšie.

Poliaci potrebujú čas, aby absolvovali národnú diskusiu. To platí aj pre Slovensko a Česko. V rámci energetickej únie by sme mali do konca roka dostať náčrty národných energeticko-klimatických plánov. Plány vrátane nákladov musia prejsť národnou diskusiou. My poskytneme expertný pohľad. Budeme hľadať spoločné prieniky, aby si každá krajina našla najefektívnejší spôsob transformácie ekonomiky.

Budúci rok vám končí mandát podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu. Na čo ste najviac hrdý?

Najviac hrdý budem určite vtedy, keď budem môcť v januári alebo februári povedať, že energetická únia ako jedna z priorít tejto Komisie bola do bodky splnená. To znamená, že všetky opatrenia zo stratégie energetickej únie z februára 2015 a priloženého akčného plánu budú schválené a zrealizované. Že sme vytvorili úplne nový rámec pre modernizáciu európskej ekonomiky. Tento nový ekonomický základ, hlavne v oblasti výroby, distribúcie a spotreby elektriny, transformuje toto odvetvie asi najhlbšie, odkedy v Európe vzniklo.

Šefčovič: Mexiko má solárnu energiu takmer zadarmo, dokáže to aj Európa

ŠPECIÁL / Pri obnoviteľných zdrojoch uprednostňujeme právne záväzné národné ciele, členské štáty ich však odmietnu, hovorí pre EURACTIV.sk podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ.

Do veľkej miery som mal šťastie na tím komisárov. Podarilo sa nám nastaviť spoluprácu tak, že sme energetickú úniu budovali v homogénnych celkoch, ktoré mali svoj príbeh. V energetickej bezpečnosti sme spojili legislatívu o kontrole medzivládnych dohôd a komerčných zmlúv s budovaním prepojení. Balíček „Čistá energia pre všetkých“ pokrýva elektrinu aj regulátorov, bol v súlade s klimatickou politikou.

Nervozitu cítim v tom, či sa nám podarí stihnúť načas balíčky o mobilite – nové emisné štandardy, ľahké úžitkové vozidlá, autobusy aj nákladné autá. Európsky parlament bude pracovať do konca marca, potom sú už na rade eurovoľby.

Čo bolo pre vás najťažšie?

Najťažšie bolo, že národné reflexy v energetike sú strašne silné. Mnohé naše návrhy budú schválené v pôvodnej podobe, ale sa budú realizovať počas dlhšieho obdobia. Krajiny majú obavy ísť ráznejšie a rýchlejšie.

Čo máte konkrétne na mysli?

Napríklad regulované ceny či bidding zones (trhové zóny). Investovali sme obrovské prostriedky do elektrizačných prepojení. A viac ako polovica ich kapacity je zablokovaná regulátormi pre rôzne obavy.

Povedali by ste teda, že sa vám viac darí budovať energetickú úniu a menej liberalizovať trh?

Do určitej miery je to pochopiteľné. Keď sme prišli s projektom energetickej únie, každý nám hovoril, že to bude ťažké, lebo národné politiky sú v tejto oblasti dominantné. Postupne sa to darí lámať, meniť. Ale vždy, keď sa ideme do veľmi zložitej diskusie, minister mi povie, že „ak zhasnú svetlá, ohrozený je môj džob, nie tvoj“. Je to permanentná diskusia, ako rýchlo a ako hlboko sme pripravení ísť.

Vo februári 2016 ste povedali, že Nord Stream 2 „nie je v súlade so všeobecnými cieľmi energetickej únie“. Odvtedy ste navrhli legislatívu, ktorá ho má zosúladiť s európskym právom. Ale tento plynovod sa stavia. Nebolo príliš veľké sústo ísť proti nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá ho dlhodobo obhajuje?

Za týmto tvrdením si stojím. A podporuje ma v ňom väčšina členských krajín. Som presvedčený, že návrh novelizácie plynovej legislatívy by priniesol do tejto témy oveľa väčšiu prehľadnosť a poriadok. Jednoznačnú podporu pre návrh máme v Európskom parlamente Ten čaká, kedy členské krajiny schvália všeobecný prístup. Na základe atmosféry v Rade EÚ verím, že ak sa to dá na politické rokovanie a hlasovanie, malo by to prejsť.

Šefčovič naznačil, že pri legislatíve o Nord Streame 2 môžu štáty obísť jeho zástancov

Smernica o plyne má v Rade EÚ veľkú podporu, uviedol podpredseda Európskej komisie. Avizoval tiež, že do konca októbra chce zvolať novú schôdzku o pokračovaní prepravy plynu cez Ukrajinu.

Rakúske predsedníctvo sa neponáhľalo.

Neponáhľalo sa napriek tomu, že sme o tom s ním často diskutovali. Uvidíme, ako sa k tomu postaví rumunské predsedníctvo v Rade EÚ (začína sa 1. januára 2019 a trvá pol roka – pozn. red.). Avizuje, že je pripravené dať to na program rokovania.

Dúfate, že Nemecko bude v Rade prehlasované?

Dúfam, že nemecký minister hospodárstva a energetiky Peter Altmeier si uvedomuje, aká citlivá téma je to pre viaceré členské krajiny. Nemecko prichádzalo s viacerými technickými návrhmi, o ktorých sa priebežne diskutovalo. Sme pripravení pozrieť sa na všetky alternatívy. Musíme však nájsť riešenie, ktoré potvrdí princíp platnosti európskeho práva v celej jurisdikcii vrátane teritoriálnych vôd a ekonomickej zóny – tak ako v iných prípadoch medzinárodného práva. Musím povedať, že táto mimoriadne zložitá diskusia mala jedno pozitívum: Nemecko sa mimoriadne zasadzuje – a veľmi to vítam –, aby rokovania viedli k zachovaniu tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019. Zajtra (v stredu 5. decembra) mám schôdzku s ukrajinským ministrom zahraničia. Napriek mimoriadne ťažkej situácii ho budem presviedčať, aby sa trilaterálne rokovania (EÚ – Ukrajina – Rusko) uskutočnili do Vianoc.

Najlepšou ukrajinskou odpoveďou na Nord Stream 2 by bolo ukázať Európe a svetu, že dokážeme profesionálne zvládnuť unbundling (rozdelenie) Naftogazu, vytvoriť prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý bude lean-and-mean (využívať len to, čo je nevyhnutné a efektívne) a do ktorého vstúpia európske firmy s dobrou reputáciou, a ďalej pripraviť akčný plán pre túto firmu zaujímavý pre Svetovú banku, EIB a Európsku banku s cieľom investovať do obnovy niektorých kompresorových staníc. Aby sme vytvorili firmu, ktorá bude tak profesionálna a za prepravné poplatky bude poskytovať také kvalitné služby, že bude veľmi silným konkurentom akémukoľvek projektu, ktorý sa zvažuje alebo stavia. Toto je moja najlepšia rada, ktorú neprestávam dávať ukrajinskej strane. Diskusia o unbundlingu sa bohužiaľ nekončene naťahuje.

Analytik: Energetická politika Nemecka zlyháva, Nord Stream 2 sa nepostaví podľa plánu

Keby Európska únia vo výrobe elektriny nahradila uhlie plynom, splnila by cieľ COP21 už dnes, hovorí francúzsky energetický expert THIERRY BROS.

Chyba je aj na ukrajinskej strane?

Bez jasného postupu unbundlingu bude veľmi ťažké získať európske firmy pre vstup do takéhoto podniku. A bez európskych firiem a obnovy siete len dodávame ďalšie argumenty tým, ktorí hovoria, že potrebujeme alternatívne trasy zásobovania.

Nebude pre vás prehrou, ak sa postaví Nord Stream 2?

Ťažko si to môžem pripísať len ja. Od samého začiatku sme ja aj Európska komisia poukazovali na možné negatívne dôsledky stavby tohto plynovodu, hlavne pre Ukrajinu, ktorá sa stále nachádza vo veľmi zložitej situácii, aj pre strednú a východnú Európu. V takejto situácii sa môžeme pohybovať v právnom a politickom rámci, ktorý máme k dispozícii. Pri tomto projekte má rozhodujúce slovo Nemecko. Napriek častým diskusiám, ktoré sme s ním viedli, je presvedčené, že tento projekt potrebuje. Hoci diskusia v parlamente sa vyvíja… Mali by sme mať dve priority: jasný právny rámec, aby platili rovnaké pravidlá pre každé potrubie v Európe, a zachovanie tranzitu cez Ukrajinu v objemoch, ktoré sú komerčne zaujímavé a dôležité pre energetickú bezpečnosť nášho regiónu.

Cestu editora na COP24 financovala environmentálna organizácia E3G.