Máte problém s meraním kvality ovzdušia a vykurovaním, hovorí euroúradník

Daniel Calleja y Crespo (úplne vpravo) [MŽP SR]

Analýza opatrení štátov v oblasti ovzdušia je vo „veľmi pokročilej fáze“, tvrdí generálny riaditeľ Európskej komisie pre životné prostredie DANIEL CALLEJA Y CRESPO. O slabej recyklácii odpadu na Slovensku hovorí, že krajiny s nižšími percentami majú najväčší potenciál rastu. 

Generálny riaditeľ Európskej komisie pre životné prostredie Daniel Calleja y Crespo je najvyššie postaveným úradníkom Komisie zodpovedným za kvalitu ovzdušia aj obehovú ekonomiku. Zodpovedá sa komisárovi Karmenovi Vellovi. Na Slovensko pricestoval Calleja v druhej polovici apríla v rámci Dialógu o čistom ovzduší. 

Slovensku sa už od roku 2009 nedarí dodržiavať smernicu o ovzduší. Podobne je na tom aj ďalších osem krajín, medzi ktoré patrí Nemecko či Francúzsko. Kedy Európska komisia zasiahne a zabezpečí rešpektovanie európskej legislatívy?

Komisia neberie svoju zodpovednosť na ľahkú váhu. Musíme zabezpečiť, aby sa európska legislatíva rešpektovala. Sme strážcami zmlúv. Preto komisár pre životné prostredie Karmenu Vella spolu s deviatimi členskými krajinami zorganizoval 30. januára 2018 „Summit o ovzduší“ (Air Summit). „Musíte prísť s konkrétnymi, špecifickými a účinnými opatreniami“ – tak znelo jeho posolstvo.

Nedodržiavanie smernice trvá príliš dlho. Je potrebné konať. Každá krajina sa mala sama rozhodnúť, aké kroky podnikne. V krátkom čase predstavilo všetkých deväť krajín konkrétne opatrenia. Tie sú momentálne podrobené technickej analýze, ktorej výsledky predložíme Kolégiu komisárov.

Štáty dostali 10 dní, aby Komisiu presvedčili, že chcú čisté ovzdušie

Slovensko sľúbilo v Bruseli opatrenia na podporu elektromobility.

Kedy?

Na technickej úrovni sme urobili veľký pokrok. Príspevky niektorých krajín sú naozaj ambiciózne. Ich opatrenia sa týkajú dopravy, poľnohospodárstva, energetiky a priemyslu. Rozhodne kolégium.

Kedy predložíte výsledky Kolégiu komisárov?

Sme vo veľmi pokročilom štádiu na technickej úrovni, no ďalej je to politické rozhodnutie.

Viete povedať, či sa Komisia rozhodne v tomto roku alebo ešte v tomto polroku?

Myslím, že to bude tento rok. Rozhoduje sa však na politickej úrovni, nie v rámci útvarov Komisie.

Niektoré signáli naznačovali, že sa Komisia rozhodne v marci alebo apríli. Teraz je už koniec apríla (rozhovor sa uskutočnil 24. apríla). Slovensko porušuje smernicu už deväť rokov. Otázkou zostáva, ako dlho chce ešte Komisia čakať, kým sa začne zaoberať týmto zdravotným a hospodárskym problémom?

Komisia chce túto záležitosť vyriešiť. Našou úlohou je zabezpečiť rešpektovanie európskej legislatívy. Komisár Vella však povedal: „Potrebujem dať vládam ešte poslednú šancu.“

Zdráha sa Komisia, pretože sa to týka aj veľkých krajín ako Nemecko a Francúzsko?

Počas konania o porušení smernice musíme zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými krajinami. Nezaujíma nás, či sú veľké alebo malé, zo severu alebo z juhu.

Čo vám sľúbilo Slovensko?

V porovnaní s ostatnými krajinami má Slovensko dva problémy. Prvým je meranie. Slovensko však už podniká kroky na zlepšenie monitorovacieho systému. Druhým problémom je kvalita ovzdušia v Bratislave, ktorú zhoršuje doprava, no najmä vykurovanie a tuhé častice (PM). Dnes (24. apríla) sme v rámci „Dialógu o čistom ovzduší“ diskutovali o možných opatreniach, konkrétnych iniciatívach, v spolupráci s mestami a rôznymi ministerstvami. Slovenská vláda nám poskytla aktuálne informácie, ktorými sa zaoberajú naši odborníci. Je to zložitý problém, pre ktorý neexistuje jedno riešenie.

Envirorezort chce uchlácholiť Brusel. Uvažuje o dotáciách na plynové kotly

Ministerstvo životného prostredia sa snaží vyhnúť žalobe pre nedodržiavania európskej smernice o ovzduší. Za problém začína opatrne označovať aj lacnú biomasu.

Nemali vlády dostatok času, aby navrhli opatrenia? Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky už niekoľko mesiacov hovorí o stratégii čistého ovzdušia. Na tento problém ho Komisia upozornila už v roku 2009.

Jednotlivé postupy si vyžadujú čas. Keď zahájime konanie pre porušenie európskeho práva, najprv pošleme krajine list, po ktorom nasleduje výmena technických informácií a niekoľko stretnutí. Ak nie sme spokojní, vydáme odôvodnené stanovisko. V prípade, že krajina zavedie určité opatrenia, musíme sledovať aj ich výsledky.

Máte na mysli reálne výsledky v kvalite ovzdušia alebo pri realizácii sľúbených opatrení?

Výsledky v kvalite ovzdušia aj výsledky realizácie opatrení. Na Slovensku sa kvalita ovzdušia zlepšila. Vidíme, že niektoré opatrenia sú účinné. Sú však postačujúce? Komisia naďalej požaduje účinnejšie a konkrétnejšie opatrenia. Preto sme dnes zorganizovali „Dialóg o čistom ovzduší“ spolu s ministerstvami poľnohospodárstva, hospodárstva, zdravia, dopravy a životného prostredia. Pri stole sedeli dvaja ministri a štyria štátni tajomníci, aby spoločne diskutovali o konkrétnych riešeniach.

Ako sa „Dialóg o čistom ovzduší“ líši od hodnotenia implementácie v oblasti životného prostredia (Environment Implementation Review, EIR), ktoré prebehlo pred rokom? Vtedy sme počuli rovnaký príbeh: Komisia uprednostňuje dialóg pred sankciami a vláda podnikne potrebné kroky.

Robíme oboje. Presadzujeme dialóg, no ak musíme podniknúť právne kroky, urobíme to. „Dialóg o čistom ovzduší“ sa zameriava na špecifický problém. EIR sa týkal viacerých oblastí – príroda, voda, lesy, odpad. Ďalším rozdielom je, že „Dialógy o čistom ovzduší“ sú vlastne diskusie o konkrétnej technickej pomoci. Zaviedli sme systém priameho vzájomného hodnotenia (peer-to-peer review). Odborníci z iných krajín prichádzajú na Slovensko, aby vysvetlili, aké riešenia fungovali u nich doma a ako by sa dali zaviesť na Slovensku.

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

Predpokladám, že neprídu z krajín, ktoré smernicu porušujú.

Budú pochádzať z krajín s pozitívnymi skúsenosťami. Niektorým krajinám sa darí obmedzovať emisie NO2, ktoré pochádzajú prevažne z dopravy, ale nie PM10, ktoré spôsobuje vykurovanie. V niektorých štátoch je problémom poľnohospodárstvo, v iných monitorovanie. Chceme nájsť expertov, ktorí by Slovensku pomohli s PM10 v sektore vykurovania.

Je tu tiež LIFE program (finančný nástroj Európskej únie na podporu projektov v oblasti ochrany životného prostredia, prírody a klimatických opatrení). Malopoľské vojvodstvo spolupracuje so slovenskými a českými regiónmi a snažia sa nahradiť súčasné vykurovacie systémy. S pomocou desiatich miliónov eur z programu LIFE sa nám podarilo zmobilizovať 700 miliónov eur na regionálne financovanie. Jedná sa o veľmi úspešný program.

Čo sa týka vykurovania a dopravy, je podľa Komisie riešením zemný plyn?

Energetická účinnosť je veľmi dôležitá. Avšak rovnako dôležité sú aj menej znečisťujúce systémy, obnoviteľné zdroje energie, čisté palivá. Počas IER sme povedali, že Slovensko by malo prestať dotovať hnedé uhlie. Jedná sa o celý súbor opatrení.

A čo využívanie biomasy na vykurovanie? Na Slovensku sa drevo ťaží vo veľkej miere – legálne aj nelegálne.

Komisia si uvedomuje, že nezákonná ťažba dreva je veľmi vážnou hrozbou pre biodiverzitu. V prípade Bielovežského pralesa sme museli podať žalobu a Súdny dvor rozhodol (že ťažba dreva v Poľsku je nezákonná).

Ťažba dreva v chránenom pralese je nezákonná, Varšave hrozia pokuty

Ťažba dreva v chránenom Bielovežskom pralese bola v rozpore so zákonom Únie, rozhodol Súdny dvor EÚ. Ak poľská vláda nepodnikne potrebné kroky, budú nasledovať vysoké pokuty.

Každá krajina potrebuje iný mix energetických zdrojov. Jednotlivé štáty majú svoje silné aj slabé stránky. Ak krajina vo veľkom využíva biomasu, ktorá však poškodzuje biodiverzitu, nie je to dobré riešenie. Je to otázka rovnováhy. Ide o zníženie emisií CO2 a úrovni znečistenia ovzdušia, a rovnako aj o vyššiu energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie. To súvisí s obehovou ekonomikou, ktorá sa snaží urobiť z environmentálnej hrozby ekonomickú príležitosť.

Slovensko má s obehovou ekonomikou problém. Ministerstvo životného prostredia už pripustilo, že nedosiahneme 50-percentný cieľ recyklácie komunálneho odpadu do roku 2020. Ako reaguje Komisia na toto porušenie európskej legislatívy?

Po prvé, Slovensko podporilo revíziu európskej legislatívy o odpadoch, pretože ju vníma ako veľkú príležitosť. Je to najambicióznejšia zmena, ktorá sa na európskej úrovni dosiahla v tejto oblasti. Do roku 2035 budeme recyklovať 65 percent komunálneho odpadu a skládkovanie obmedzíme na úroveň desiatich percent. Budeme mať spoločnú metodiku a silnú rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Po druhé, ešte nie je rok 2020.

Rok 2020 je však už za dverami.

Komisia prijíma rozhodnutia vtedy, keď termíny vypršia, a nie na základe predpovedí alebo odhadov. Musíme dodržiavať platnú legislatívu.

V roku 2016 Slovensko recyklovalo iba 23 percent komunálneho odpadu. O štyri roky neskôr to musí byť 50 percent.

Krajiny s nižšími percentami majú najväčší potenciál rastu. Je ťažké rásť, keď ste na úrovni 50, 60 alebo 70 percent. Ak existuje politická vôľa a investície do tohto sektora, je to oveľa jednoduchšie. Rozumieme tomu tak, že slovenská vláda je odhodlaná, no nezáleží len na nej. Je to aj veľkým záujmom súkromného sektora. Musíme preto vytvoriť príležitosti. Odpad jednej firmy môže poslúžiť ako surovina pre ďalšiu. Ak nebudú právne záväzky splnené do roku 2020, Komisia bude konať. Medzitým však musíme sledovať a podporovať úsilie všetkých krajín. Musí sa zabezpečiť, že jednotlivé štáty tieto ciele dosiahnu alebo aspoň pôjdu správnym smerom.

Recyklačné ciele 2030: Slovensko si môže uplatniť výnimky

Najnovšie schválená európska odpadová legislatíva pre rok 2030 umožňuje štátom so slabými výsledkami odklad plnenia. Organizácia zodpovednosti výrobcov však varuje, že Slovensku hrozia sankcie za neplnenie cieľov pre rok 2020.

Rada EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty, legislatívu o odpadoch zmiernila. Ste spokojný s výsledkom?

Nesúhlasím. Bolo to najambicióznejšia legislatívna reforma Európskej únie v oblasti cirkulárnej ekonomiky. Prinesie to nové pracovné miesta, väčší rast, nové príležitosti a obrovské úspory pre spoločnosti.

Ciele, ktoré navrhla Komisia, boli vyššie.

Ciele Komisie boli rešpektované. (V rámci trialógu) sa dohodlo, že (na dosiahnutie týchto cieľov) bude ďalších päť rokov.

Ciele pre rok 2030 sa zmiernili.

Musíme integrovať 28 krajín v rôznych situáciách. Niektoré štáty sú na tom lepšie ako iné, a preto sme súhlasili s tým, že tým, ktoré to potrebujú, dáme ďalších päť rokov. Nie je správne tvrdiť, že ciele sa zmiernili. Rokovania boli veľmi náročné. Dokopy prebehlo až sedem trialógov. Vďaka dlhodobým cieľom môže priemysel investovať. Navyše tu existuje aj istá miera predvídateľnosti.

Slovensko naďalej bojuje so znečisteným ovzduším. Nepomáhajú ani eurofondy

Slovensko aj napriek desiatkam miliónov eur z fondov Európskej únie prekačuje limity EÚ pre škodlivé látky v ovzduší na ochranu zdravia. Financovanie zlepšovania kvality ovzdušia podľa štúdie Najvyššieho kontrolného úradu nemožno považovať za efektívne.

Najvyšší kontrolný úrad minulý týždeň zverejnil …