Minister Žiga: Rozhodnutie o možnosti zavážať palivo do Mochoviec príde do dvoch mesiacov

Peter Žiga. [TASR/Martin Baumann]

VOĽBY 2020 | V najbližších týždňoch očakáva PETER ŽIGA dôležité rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR aj prvú aukciu na nové obnoviteľné zdroje. Minister hospodárstva v rozsiahlom rozhovore žiada posilnenie kompetencií svojho rezortu o emisie a odpady.

Peter Žiga bol posledné štyri roky ministrom hospodárstva za Smer-SD. V minulom volebnom období pôsobil na poste ministra životného prostredia. Je podpredsedom strany, v nadchádzajúcich parlamentných voľbách za ňu kandiduje zo 6. miesta. V rozhovore sa dozviete,

  • či sa budú Fico, Kaliňák a Glváč uchádzať po voľbách o funkcie v exekutíve,
  • prečo si myslí, že treba na hraniciach EÚ zaviesť uhlíkové clo,
  • ako hodnotí svoju politiku podpory obnoviteľných zdrojov,
  • prečo by sa mal štát v prospech zemného plynu angažovať aj finančne,
  • ako sa chce brániť snahe Rakúska zablokovať nové reaktory v Mochovciach,
  • prečo a ako by posilnil kompetencie ministerstva hospodárstva.

Ste podpredsedom Smeru a dlhoročný ministrom za túto stranu. Ako sa staviate k posledným odhaleniam? Prechádza táto strana vôbec sebareflexiou alebo – alebo ako to vyzeralo na predstavení programu cez víkend – zo všetkého obviňujete opozíciu, prezidentku a médiá?

Smer sa vyvíja v čase a veľmi strategicky aj operatívne reagujeme na situáciu na politickej scéne. Predseda Smeru Robert Fico pred dvoma rokmi prijal rozhodnutie, že odíde z postu predsedu vlády, ako odraz skutočností, ktoré sa v krajine stali. Na post predsedu vlády prišiel Peter Pellegrini. V tomto období sa urobili všetky kroky, aby došlo k vyšetreniu páchateľov. V týchto dňoch prebieha súdny proces, kde sa odhaľujú veci a obviňujú sa páchatelia. Sú pomenovaní tí, ktorí boli aktérmi vraždy. Smer v tejto veci postupuje úplne profesionálne a tak, ako sa transparentne postupovať má. Orgány činné v trestnom konaní majú voľné ruky.

Smer má záujem ukázať voličom, kde budú jeho priority, ak bude súčasťou ďalšej vlády. Vo vláde sme 12 rokov, 8 rokov nepretržite. Každý pozná našu politiku, hlavne, čo sa týka sociálneho štátu. Nebudeme opakovať veci, ktoré sú DNA politiky Smeru. Ale samozrejme treba reagovať na výzvy doby ako klimatická zmena či automatizácia, čo sú výzvy možno na 10 či 30 rokov. Smer musí dať odpovede hlavne na tieto otázky. Program ešte bude zverejnený a má viacero oblastí, ktorými sa zaoberá.

Fico, Kaliňák a Glváč sa nebudú uchádzať o funkcie

Robert Fico na programovej konferencii obvinil z nárastu kotlebovcov opozíciu, prezidentku a médiá. Táto krajina má aj iné vážne problémy – vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Máte pocit, že aj Smer urobil chyby, alebo sú na vine len tí druhí?

Vaša otázka smeruje k nárastu extrémizmu alebo k sebareflexii? Nie celkom som pochopil.

Problém je nárast extrémizmu a právny štát. Vidíte chyby, ktoré Smer urobil?

Nikdy sme nehovorili, že Smer nerobí chyby. Keď sa urobili chyby, vyvodzovala sa aj zodpovednosť. Ministri, ktorí mali problém, odstúpili sami, alebo ich predseda vlády odvolal. To platí aj na nižších úrovniach štátu. K nárastu extrémizmu: tvrdenie (Roberta Fica) je úplne legitímne. Nemám pocit, že opozícia, ktorá neustále útočí na Smer a kriminalizuje ho, tlačí na pílu, spôsobila zmenu paradigmy. Percentá sa nepresunuli k nej, ale od Smeru ku kotlebovcom alebo iným radikálnym stranám. Útokmi opozície na Smer narástol Kotleba.

Nie je to preto, že ľudia majú pocit, že na Slovensku pre každého neplatia pravidlá rovnako a potom sa utiekajú k autoritárskym a extrémistickým riešeniam?

V takom prípade, ak na to opozícia poukazuje, je logika taká, že voliči by mali ísť ku nej. Má opozícia v rámci rozdelenia voličských skupín 60 či 70 percent? Prieskumy verejnej mienky nám ukazujú, že je to 50 na 50. Ak platí to, čo ste povedali, voliči, ktorí majú pocit deficitu právneho štátu, by automaticky mali ísť k opozičným stranám, o ktorých si myslia, že právny štát zabezpečia. Máte pocit, že Kotleba im zabezpečí právny štát?

Určite nie. Ale ľudia to tak vnímajú.

Snažím sa z Vami položenej otázky vyvodiť záver. Lenže mi to nesedí. Môže opozícia za to, že Kotleba narástol? My tvrdíme, že áno, lebo kriminalizuje Smer nie vždy objektívne, preukázateľne. Potom volič nemá záujem k opozícii, ktorá sa tvári, že ponúka lepšie riešenia, ale sa uberá k extrémistom. Ak niečo na programovej konferencii Smeru zaznelo k pani prezidentke, tak to bolo v zmysle, že bola nominantkou Progresívneho Slovenska, ani sa tým netajila.

Spomínali ste, že keď mal niekto problémy, odišiel alebo bol odvolaný. Keby bol Smer v ďalšej vláde, budú mať predseda Robert Fico, Robert Kaliňák alebo Martin Glváč vysoké funkcie, alebo s nimi už nepočítate, keďže raz odišli?

Poviem vám to ich slovami. Nemajú ambíciu uchádzať sa o verejné politické funkcie.

Uhlíkové clo musíme zaviesť

Poďme ku klimatickým témam. Súhlasíte vy ako minister hospodárstva s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050?

Je to vznešený cieľ, ale má svoje „ale“. K uhlíkovej neutralite sa prihlásilo asi 20 štátov EÚ.

Prihlásili sa takmer všetky, výnimkou je len Poľsko.

Pozrime sa na Slovensko a možnosti jeho ekonomiky a zároveň to viďme v kontexte EÚ smerom k vonkajšiemu svetu. Musíme splniť niekoľko výziev. Na Slovensku sú to energetika, priemysel, doprava, poľnohospodárstvo. Tieto oblasti budú najviac vplývať na to, či budeme vedieť alebo nebudeme vedieť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Pre Slovensko to nebude jednoduché, musíme niečo urobiť so štruktúrou priemyslu. Čo sa týka energetiky, vôbec sa nebojím, že nedosiahneme uhlíkovú neutralitu. V doprave sa začína hovoriť o elektromobilite a ďalších alternatívnych pohonoch, ale sme ešte strašne ďaleko.

Zastavme sa pri priemysle. V EÚ sa hovorí o zavedení uhlíkového cla alebo uhlíkovej dani na hraniciach EÚ. Slovensko podľa vášho spolustraníka a ministra financií Ladislava Kamenického podporuje zavedenie uhlíkového cla. Ako by podľa vás malo fungovať? Ochráni slovenský priemysel?

Na svetovej tvorbe CO2 sa Európa podieľa asi ôsmimi percentami. Zároveň je to región s najotvorenejšou ekonomikou. Táto otvorenosť však robí Európu zraniteľnou. Nie všetky krajiny, ktoré s Európskou úniou obchodujú, dodržiavajú také prísne environmentálne kritériá, aké si stanovila ona. Pre priemysel to znamená, že nevie týmto krajinám konkurovať. Čína, India, Indonézia, Mexiko, Turecko, Rusko majú napríklad pri výrobe ocele iné environmentálne štandardy. Ani nehovorím o tom, že v niektorých krajinách je dumpovaná pracovná sila, investície či kapitálové náklady. Európski výrobcovia sú ohrození, pretože niekedy sa v rámci primárnych výrobných nákladov nevedia dostať na predajné ceny konkurentov z tretích krajín. Ohrozuje to výrobu, pracovné miesta a celé odvetvia priemyslu.

Šefčovič: Uhlíkové clo potrebujeme, aby sme ostatné krajiny donútili k zodpovednosti

Ochranu trhu pred „špinavým“ dovozom by privítali aj európski oceliari, ktorí veria, že za určitých podmienok môžu byť lídrom v dekarbonizácií ekonomiky.

Je riešením uhlíkové clo na hraniciach EÚ?

Uhlíkovú daň, clo alebo tarifu pre import z tretích krajín budeme musieť zaviesť, aby sme vytvorili podmienky pre európskych výrobcov na rovnakej úrovni ako inde vo svete, aby sme našich výrobcov vedeli ochrániť proti oceli vyrobenej za nižších environmentálnych štandardov, aby boli konkurencieschopní.

V Európskej únii je 28 krajín, za chvíľu to bude 27. A nie každá krajina a hlavne krajiny, ktoré nemajú hutnícky priemysel, majú takýto pohľad na uhlíkové clá a dovoz z tretích krajín. Samozrejme lacná oceľ im pomáha v ich ďalšej výrobe. Také Luxembursko nemá žiadne oceliarne. Je mu jedno, či nakúpi oceľ z Číny alebo Turecka, len nech je za najnižšiu cenu. Zakladajúce krajiny EÚ alebo krajiny, ktoré hovoria, že Európa by mala byť jednotná, sa v tejto veci pozerajú hlavne na svoje záujmy. Aj Slovensko by malo pozerať v európskej politike v prvom rade na svoj vlastný záujem a až potom na záujmy všetkých 27 krajín.

Prvá aukcia bude v najbližších týždňoch

Významnou súčasťou európskej politiky sú obnoviteľné zdroje. Ambície sa stále zvyšujú. V roku 2017 bol podiel obnoviteľných zdrojov na energetickej spotrebe Slovenska 11,5 percenta a medziročne poklesol. Ide o posledný údaj Eurostatu. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť 14 percent v roku 2020. Považujete svoju politiku podpory obnoviteľných zdrojov za úspešnú?

Slovensko na tom vôbec nie je zle z hľadiska výroby elektrickej energie z bezuhlíkových zdrojov. U nás sa vyrobí 55 percent z jadra, ďalších 20 percent z Gabčíkova a vážskej kaskády, veľkej vody, ktorá sa nezapočítava do obnoviteľných zdrojov. Zvyšok sú malé obnoviteľné zdroje. Bezuhlíkový základ má 80 percent elektriny, ktorá sa na Slovensku vyrobí. Preto nemám obavy z dosiahnutia uhlíkovej neutrality v roku 2050 vo výrobe elektriny. Zároveň dosahovať ciele pre obnoviteľné zdroje na Slovensku je úplne iné ako v Poľsku, kde sa 80 percent elektriny vyrába z uhlia. Aj preto som bol trochu sklamaný z veľkej kampane, ktorá sa viedla proti uhliu na hornej Nitre.

Na Slovensku už bol podiel obnoviteľných zdrojov aj 12,5 percenta. Závisí to vždy od spotreby elektrickej energie v danom roku. Keď sa darí priemyslu, je väčšia. Tým pádom sa znižuje podiel obnoviteľných zdrojov.

Nárast podielu elektriny z vetra a slnka vyžaduje väčšiu flexibilitu siete

Lepšie prepojenie elektrickej siete a uskladnenie prebytočnej energie sú v centre plánov Európskej únie vybudovať odolnejší systém schopný zvládnuť rastúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov.

Keď rastie ekonomika, rastie aj spotreba. Nie je to niečo, s čím ste mohli počítať?

Chcem to ďalej rozvinúť. Od rokov 2008 až 2009 a na základe najlepších skúseností z iných členských krajín EÚ sa na Slovensku začali obnoviteľné zdroje podporovať prostredníctvom stanovenia výkupných cien. Prišiel však veľký nárast a začali sme mať problém so stabilitou energetickej sústavy. Zároveň nám to príliš zaťažovalo cenu elektrickej energie, pretože sa zaviedol inštitút tarify za prevádzkovanie systému. Cez cenu elektrickej energie sa všetci spotrebitelia skladajú na podporu obnoviteľných zdrojov. Potom sa politické garnitúry rozhodli, že ich prestanú podporovať. Nevedeli udržať systém, bola kríza, cena elektrickej energie klesala. Tým pádom stúpala tarifa na prevádzkovanie systému. Fungoval kvázi stop-stav a päť alebo šesť rokov sa nesprevádzkoval na Slovensku žiadny obnoviteľný zdroj.

Od 1. januára 2019 je účinný nový zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorým sme chceli ukončiť stop-stav. Otvorili sme možnosti pre „lokálny zdroj“ s výkonom do 500 kW. Ten si môžete postaviť na strechách hypermarketov alebo veľkých priemyselných hál bez toho, aby ste museli splniť ťažké administratívne náležitosti ako pri veľkých zdrojoch. Zároveň sme vytvorili aukčný systém. V najbližších týždňoch budete svedkami spustenia prvej aukcie. Tá určí cenu, za ktorú bude štát elektrinu z týchto obnoviteľných zdrojov vykupovať 15 rokov.

Zemný plyn je strategická surovina

V Európskej únii sa vedie veľká diskusia o tom, či sa má investovať do plynárenskej infraštruktúry. Týka sa to medzinárodných prepojení, ako aj prechodu z uhlia na plyn vo vykurovaní. Mala byť nová plynárenská infraštruktúra podporovaná z verejných financií, či už vo forme dotácií alebo pôžičiek? Vidíte v zemnom plyne budúcnosť?

Nemecko vidí v plyne alternatívu k uhliu. Po rozhodnutí o odstavení všetkých jadrových elektrární do roku 2022 nahradili Nemci postupne bezuhlíkový zdroj uhlíkovým zdrojom – uhlím. Dovtedy sa tam vyrábalo 28 percent elektriny z uhlia, dnes 42 percent. Nemecko vyrába z uhlia 240 TWh elektriny ročne, stokrát viac ako Slovensko. Hoci Nemecko má veľké množstvo obnoviteľných zdrojov, nevie nimi nahradiť konvenčné zdroje. A preto bude využívať na plyn, ktoré je z hľadiska emisií oveľa prijateľnejším zdrojom ako uhlie.

Obnoviteľné zdroje nie sú definitívnym riešením, pokiaľ nebude vyriešené uskladňovanie elektriny. A to zatiaľ nie je. V strednodobom horizonte musíte rozmýšľať, ako a čím nahradíte konvenčné zdroje z uhlia.

Otázka je, či má zo strany štátu zmysel investovať do zemného plynu alebo to nechať na trh, či majú na to ísť verejné financie.

Túto otázku máme na Slovensku vyriešenú. Po privatizácii má polovicu Eustreamu (prepravcu plynu) v rukách štát a polovicu súkromný investor, ktorý má manažérske právomoci. Zároveň treba povedať, že Eustream využíva vlastné zdroje a uchádza sa o zdroje z EÚ cez Projekty spoločného záujmu. V prípade, že by sa jednalo o veľmi strategické rozhodnutie, štát doňho vie vstúpiť. Poviem hypotetický príklad: Keby sa Eustream rozhodol, že plynovod Družba už nemá zmysel a štát by povedal, že to vníma ako otázku energetickej bezpečnosti, štát by do jeho rozhodovania vedel vstúpiť. To by malo platiť aj na európskej úrovni. Štát sa nemôže na dodávky plynu pozerať len z hľadiska biznisu a tranzitných poplatkov, štát musí na ne pozerať z hľadiska energetickej bezpečnosti.

Chápem to tak, že plyn považujete za tak strategickú surovinu, že štát sa má vždy angažovať a v prípade nutnosti aj finančne.

Určite. Ale zároveň prax na Slovensku zatiaľ nepotvrdila potrebu štátu angažovať sa do investícií.

Na úrovni obyvateľov je tu aj kotlíková dotácia, ktorá má podporovať zemný plyn.

Z hľadiska malej infraštruktúry je potrebné, aby štát mal snahu povzbudiť obyvateľov k zmene palivovej základne. Slovensko – podobne ako väčšina európskych krajín – má veľký problém s veľkým množstvom pevných častíc PM10 a PM2,5, a to hlavne pre spôsob vykurovania domácností. Z ochrany zdravia a ovzdušia je potrebné zmeniť palivovú základňu. Slovensko je v EÚ druhá najplynofikovanejšia krajina po Holandsku. Dáva zmysel, aby domácnosti kúrili alebo si ohrievali vodu plynom. Kotlíky však nemajú nič spoločné so strategickým rozhodovaním o tom, či máme mať dohody s Rusmi alebo Nemcami.

Rakúsko by si malo uplatniť výhradu vo svedomí

Podpredseda SaS Karol Galek tvrdí, že dostavba jadrovej elektrárne Mochovce je „najväčšia nášľapná mína pre ďalšiu vládu.“ Môže to byť podľa neho väčší problém ako zdravotníctvo, školstvo, všetko ostatné. Termín dostavby sa stále posúva, navyšujú sa náklady. Štyri roky ste boli ministrom. Cítite za to zodpovednosť?

Zodpovednosť cítim do tej miery, že sme ako akcionár vo veľmi nevýhodnej pozícii. Štát vlastní len 34 percent, nemáme žiadnu manažérsku kontrolu. Vieme niektoré rozhodnutia zastaviť, ale máme veľmi obmedzený prístup ku všetkým operatívnym rozhodnutiam, o postupoch, technológii, stavbe. Keď som nastúpil do kresla ministra v roku 2016, tretí blok bol rozostavaný na 92 percent, štvrtý na 80 percent. Teraz sme sa dostali do stavu, že (na treťom bloku) prebehla studená hydroskúška a horúca hydroskúška, boli identifikované nedostatky, ktoré treba odstrániť. Vlani prebehli dve medzinárodné kontrolné misie OSART Medzinárodnej jadrovej agentúry, ktoré konštatovali, že stav je v niektorých oblastiach vynikajúci. Dokonca ho chcú používať ako najlepšiu prax pre iné krajiny s týmto typom reaktorov. Našli sa samozrejme aj chyby, ktoré sa teraz v rámci operatívneho manažmentu odstraňujú. Je to otázka jedného alebo dvoch mesiacov, kedy príde rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR o možnosti zavážania paliva. Sme tak ďaleko, že akékoľvek kotrmelce si nevieme dovoliť.

Podpredseda SaS: Mochovce sú najväčšou nášľapnou mínou pre ďalšiu vládu

VOĽBY 2020 | Hovoriť o dosiahnutí uhlíkovej neutrality v roku 2050 bez konkrétnych opatrení je populistické, tvrdí KAROL GALEK zo SaS, hoci sám si myslí, že Slovensko sa k nej dostane aj skôr.

Takže by ste nesúhlasili s Karolom Galekom, že ide o nášľapnú mínu pre ďalšiu vládu, nech bude akákoľvek?

Neviem, čo preňho znamená nášľapná mína. Zo všetkých kontrolných misií a skúšok, či studenej alebo horúcej, nehovorí žiadna o tom, že by mali Mochovce zásadný problém. Za posledných desať rokov bola stavba vykonaná tak, že Mochovce sa dajú spustiť. Nášľapná mína by bola, že sa nedajú spustiť, a ostáva tu projekt za 5,4 miliardy eur ako skanzen.

Stále hovoríme len o treťom bloku. Ale ešte je tu štvrtý blok.

Tretí blok bude v dostavbe zásadný míľnik. Začne (po spustení) generovať peniaze a inak sa na dostavbu začnú pozerať banky a investor. Zatiaľ je to projekt, ktorý len pýta zdroje. Takýto projekt nikde na svete nie je jednoduchý. Vidíte, aké majú problémy Fíni, Francúzi.

Ale nikde sa jadrová elektráreň nestavia tak dlho – aj keď s prerušeniami. Začala ešte v 80. rokoch.

Neberiem vážne, čo ste povedali. Reálne sa stavia od roku 2008. V roku 1985 bolo možno vydané stavebné povolenie. Rozostavané to bolo aj preto, že sa staval prvý a druhý blok.

Ani kapacita nových blokov nie je porovnateľná s tým, čo má mať francúzsky Flamanville alebo elektáreň vo Fínsku.

Je to iná technológia.

Je to oveľa nižšia kapacita a staršia technológia.

Ale odskúšaná a relatívne bezpečná.

Považujete za problém to, čo sa deje v Rakúsku? Nová vláda sa dohodla, že sa bude všetkými možnými nástrojmi snažiť zablokovať spustenie tretieho a štvrtého bloku.

Z ich strany je to legitímne. Krajiny EÚ sa dohodli, že chcú EU Green Deal (Európsky ekologický dohovor). A ten bude objektívne predpokladať, že každý štát má možnosť tvoriť vlastný energetický mix. To je celá odpoveď na vašu otázku.

Rakúsky zelený politik: Použijeme všetky diplomatické nástroje, aby sme dosiahli koniec jadra

Aj zemný plyn je lepšou prechodnou technológiou ako jadrová energia, myslí si THOMAS WAITZ z rakúskych Zelených, ktorí vstúpili do novej vlády. Rakúsko môže podľa neho so svojimi východnými susedmi spolupracovať na dekarbonizácii plynárenstva.

Ako sa budete voči týmto snahám Rakúska brániť?

Asi pred trištvrte rokom som prijal vtedajšiu ministerku (Elisabeth Köstinger, ministerka pre trvalú udržateľnosť a turizmus) a veľmi otvorene sme o tejto veci hovorili. Hovorili sme o tom, že v prípade, že by sa vyskytli akékoľvek pochybnosti, čo sa týka bezpečnosti, nebudeme súhlasiť so spustením. Tieto záruky dávame aj našim susedom, zahraničným partnerom, všetkým. Aj zahraničné misie OSART konštatujú, že bezpečnosť elektrárne bude dodržaná. Nevidím dôvod, prečo by Rakúšania mali spochybňovať náš energetický mix, pokiaľ dostanú všetky bezpečnostné garancie. Rakúšania by si najmä mali v prípade kritiky jadrových elektrární v zahraničí čestne uplatniť „výhradu vo svedomí“. Kým budú takmer štvrtinu spotreby elektriny dovážať z českého Temelína, je to od nich minimálne environmentálne neúprimné a polopravda.

Pri obnove budov je otázna kapacita trhu

Energetická chudoba je energetická aj sociálna téma. Napriek tomu, že Smer-SD sa profiluje ako sociálna strana a je vo vláde, zdá sa, že sa s ňou nehýbe a opatrenia na boj proti energetickej chudobe sa nerealizujú.

A otázka znie?

Otázka znie, ako by to podľa vás malo vyzerať a prečo sa s tým nič nerobí.

Ja to vnímam trochu v inom kontexte ako vy. Energetická chudoba nie je len chudoba z titulu cien energií. V prvom rade treba povedať, že samotná definícia energetickej chudoby nie je úplne jednotná a sú na to rôzne názory.

Sedem vecí, ktoré chýbajú v slovenskom energetickom a klimatickom pláne

V návrhu slovenského energetického a klimatického plánu chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov a podporné mechanizmy. Niektoré opatrenia sú abstraktné, individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované a prognózy stoja na vode, píšu KATARÍNA NIKODEMOVÁ a ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ.

Slovensko zatiaľ nemá definíciu.

Nemá a ani na úrovni Európskej únie nie je žiadna definícia, čo je to energetická chudoba.

Európska únia to nechala na členské štáty.

Áno, ale inokedy Európska únia presne zadefinuje, čo sú pojmy a dojmy. (smiech)

Stále tvrdím, že ide o širší kontext, ktorý nesúvisí len s cenami elektriny alebo tepla. Energetickej chudoby sa dotýkajú všetky opatrenia namierené na sociálne slabšie skupiny. Slovensko nevybočuje z priemeru Európskej únie čo sa týka podielu obyvateľstva ohrozeného energetickou chudobou. Priemer je 6,8 percenta, my sa blížime k ôsmim percentám. Kompetenciu v tejto oblasti má u nás Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý v tejto oblasti vypracoval koncepciu. My sme sa k tomu ako ministerstvo hospodárstva aktívne postavili, zaslali sme asi 30 zásadných pripomienok. Zadefinovali sme základné parametre. Štát sa tiež snaží udržiavať stabilné ceny energií, za posledných šesť rokov sa takmer nezmenili.

Podiel platieb za energie na celkových výdavkoch slovenských domácností je podľa Eurostatu najväčší z celej EÚ – viac než osem percent. Koncepcia, ktorú navrhol ÚRSO je už od mája v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania, ÚRSO tvrdí, že čaká na medzirezortnú zhodu. Nie je ešte čas s tým niečo spraviť?

Vždy je čas, ale je to komplexná téma. Záujmom každej vlády je, aby stúpala úroveň miezd a aby sa  podiel účtov za energie na výdavkoch znižoval. Sústredili sme sa na to, aby sme na Slovensku zvýšili priemernú aj minimálnu mzdu.

Nepresadzujete nejaký kompenzačný mechanizmus?

Kompenzačný mechanizmus asi nie. My sme teraz urobili krok prostredníctvom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), kde štát ako jediný akcionár zostane bez zisku, a SPP tým pádom nebude v tejto vykurovacej sezóne zvyšovať ceny. Takýmto spôsobom sme prispeli k znižovaniu energetickej chudoby. Nemám však pocit, že ten smer by mal v znižovaní cien energií, tam je štát limitovaný. Skôr treba zvýšiť príjmy obyvateľstva.

V roku 2017 pokračoval trend medziročného nárastu konečnej energetickej spotreby vo všetkých sektoroch. Dá sa povedať, že energetická efektívnosť sa u nás zhoršuje? Čím si to vysvetľujete?

Slovensko na tom vôbec nie je zle, čo sa týka energetickej náročnosti a najmä energetickej efektívnosti. Celá ekonomika bola postavená na neefektívnom priemysle a za posledných 30 rokov sme sa veľmi zlepšili. Zároveň stále existujú projekty, ktorými sa energetickú náročnosť snažíme znižovať a ktoré sa týkajú priemyslu aj domácností. Spomeniem napríklad zatepľovanie v domácnostiach, kotlíkovú dotáciu, program Zelená domácnostiam pre investície do obnoviteľných zdrojov. Minulý rok sme zaviedli inštitút garantovaných energetických služieb. Od neho očakávame veľký posun, najmä pri verejných budovách. Boli sme limitovaní tým, že akékoľvek investície do prestavby verejných budov nám spôsobovali zlé čísla vo verejných financiách. Zmenila sa metodika Eurostatu a teraz sa už investície a ich postupné splácanie nezapočítava do schodku verejných financií. V najbližšom období môže ísť o trh s dvomi až štyrmi miliardami eur. Prvé projekty prichádzajú len teraz, pretože si to vyžaduje čas. My sme napríklad chceli našu starú budovu predstaviť ako pilotný projekt, ale nevyšiel nám energetický audit.

Budú tieto opatrenia stačiť na to, aby sme zdvojnásobili ročné tempo obnovy budov, ktoré je dnes 0,4 až 1,2 percenta (v závislosti od členského štátu), čo od nás žiada Európska komisia?

Preto sme tieto všetky opatrenia prijali. V tejto chvíli neviem povedať, či to bude stačiť. Neviem, aký bude apetít a kapacita trhu. V tejto chvíli je niekoľko tisíc verejných budov, ktoré môžu mať ambíciu byť rekonštruované, ale otázka je, či bude mať stavebný trh kapacitu to zvládnuť. Máme tiež podobný systém ako Fínsko, ktoré tiež zaviedlo dobrovoľné dohody s priemyslom. Asi pred dvomi rokmi sme vyzvali sme priemysel k vlastným cieľom ohľadom energetickej náročnosti výroby. Máme úspešne podpísaných 60 až 70 dohôd s najväčšími hráčmi, ktorí majú potenciál priniesť najviac úspor.

Kompetencie rezortu treba posilniť 

Skúsme bilancovať. Čo za štyri roky považujete za svoj najväčší úspech na ministerstve?

Hneď, ako sme nastúpili začalo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, polroka fungovania v rámci európskych štruktúr. Minister hospodárstva riadi zasadnutia troch formácií – pre obchod, energetiku a konkurencieschopnosť. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, človek sa veľa naučí. Bola to veľká výzva. Počas nášho predsedníctva sa podpisovala obchodná dohoda s Kanadou, to bol asi highlight môjho pôsobenia.

A nasledujúce tri roky?

Potrebovali sme riešiť zákon o investičných stimuloch. Veľké množstvo firiem musí v súčasnosti investovať do automatizácie a starý zákon bol postavený na počte vytvorených pracovných miest. Museli sme to zmeniť, pretože polovica investícií na Slovensku sú expanzie. Povedzme, že firma prišla na Slovensko, dobre sa jej podniká, ale možno, že nechce prijímať nových zamestnancov, len ich premiestniť na efektívnejšie pracovisko. Vytvorili sme podmienky pre to, aby na Slovensko prichádzali aj investície s vyššou pridanou hodnotou, ktoré nemajú také nároky na počet pracovných miest, ale z hľadiska dlhodobej a strednodobej perspektívy sú pre Slovensko veľmi dôležité. Za úspech považujem aj zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorý vytvoril novú architektúru týchto zdrojov na Slovensku. Robili sme na veľa ďalších veciach, napríklad elektromobilite.

László Sólymos: Ak budem enviroministrom opäť, viem, čo mám robiť

Obce by nemali dotovať odpad, poplatky ľudí motivujú. Keby bol LÁSZLÓ SÓLYMOS znovu ministrom, ďalej by zvyšoval skládkovné, hovorí v bilančnom rozhovore.

Čo naopak považujete za svoj najväčší neúspech?

Ťažko povedať. Na rokovania vlády sa snažím prinášať veci, ktoré mám už prediskutované a už pri tých úvodných rozhovoroch viem odhadnúť pravdepodobnosť prijatia nejakého opatrenia. Možno to, že sa nepodarilo vytvoriť energetický holding.

To znamená vytvoriť štátnu firmu, ktorá by spravovala všetky podiely štátu v energetických firmách?

My sme aj zadefinovali, že tá firma nebude nová, ale bude to SPP. Nedostali sme sa však cez politické rokovania ďalej. Neznamená to, že sa to nedá urobiť v budúcnosti a ktokoľvek príde na toto ministerstvo, má pripravenú platformu s dostatkom zdrojov, vrátane know-how a skúsenosťami s procesmi. Musí už prísť len politická ochota.

Druhá vec, ktorú som mal ambíciu spraviť a nedostali sme sa k nej pre politické limity, je zrušiť MH Manažment ako taký. Je dedičstvom fondu národného majetku a sú v ňom už len veľmi malé podiely, ktoré štát v zásade nepotrebuje. Do budúcna by som odpredal napríklad minoritné podiely v podnikoch autobusovej dopravy a previedol podiely v teplárňach na SPP. Aj vzhľadom na to, že tam bola istá mediálna kauza… (vyplatenie niekoľkomiliónovej odmeny pre advokátsku kanceláriu Radomíra Bžána za zastupovanie Slovenska v arbitráži s talianskou firmou Enel o vodnú elektráreň Gabčíkovo – pozn. red.)

Nielen mediálna.

Dobre, ale vyriešili sme to, myslím, že veľmi efektívne vzhľadom na možnosti. Pre tú kauzu to bolo možno zbytočne pod drobnohľadom a potom nebola politická vôľa sa tým zaoberať.

Ak bude Smer-SD v ďalšej vláde, máte ambíciu byť znova ministrom hospodárstva?

Je tu ešte veľa vecí, ktoré sa dajú posunúť dopredu. Ministerstvo hospodárstva by mohlo nabrať nové kompetencie. Priemysel je základným pilierom slovenského HDP a keď sa hlásime k uhlíkovej neutralite a chceme významným spôsobom ovplyvňovať odpadové hospodárstvo na Slovensku, treba si uvedomiť, že 70 percent odpadu na Slovensku tvorí priemysel. Rovnako emisné limity a povolenky pre vypúšťanie CO2, ktoré v súčasnosti patria pod ministerstvo životného prostredia, by mali prejsť pod ministerstvo hospodárstva.

Idete v uvažovaní opačným smerom ako niektorí opoziční politici. Napríklad PS/Spolu hovorí o zrušení ministerstva hospodárstva a presunutí energetiky pod envirorezort. Takisto návrh nízkouhlíkovej stratégie z dielne ministerstva životného prostredia hovorí o posilnení tohto rezortu na úkor ministerstva hospodárstva.

Môj názor je, že ministerstvo životného prostredia by malo riešiť vodu, lesy a ochranu prírody vo všeobecnosti. Ministerstvo pôdohospodárstva by sa malo zaoberať potravinárstvom a ministerstvo hospodárstva hospodárskymi vecami, teda energetikou, podnikateľským prostredím, investičným prostredím, odpadmi a ekonomikou ako takou. Ministerstvo hospodárstva bude mať určite vždy bližšie k priemyslu ako ministerstvo životného prostredia.

Úvahy, ktoré som spomínal, vychádzajú aj z toho, že často bol medzi týmito rezortmi konflikt, ktorý sa dá vyriešiť zlúčením.

Je to možné, ale bolo by to ťažké. Napríklad kompetencia smerom k vode a lesom by nemala byť na ministerstve hospodárstva, sú tam odpudivé sily. Ale emisie a odpad tvorí hlavne priemysel, a teda ide o príťažlivé sily. Okrem toho si nemyslím, že ministerstvo hospodárstva malo také názorové spory s ministerstvom životného prostredia ako rezort pôdohospodárstva. Tam je kompetenčný spor dlhodobý a zažil som ho ešte ako minister životného prostredia. Ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia vedia nájsť spoločnú reč. Samozrejme, vždy máte marginálne pohľady, príliš zelený alebo príliš pro-industriálny a vždy treba hľadať strednú cestu. Ale odstraňovať znečistenie životného prostredia je dôležité tam, kde vzniká. Ak vzniká príliš veľa skleníkových plynov v priemysle, tak to treba riešiť v priemysle, nie v životnom prostredí.

Je toto váš osobný názor alebo si viete predstaviť, že ak bude Smer vo vláde, bude takéto niečo presadzovať?

Viem si to predstaviť, diskutoval som o tom aj s mojimi kolegami vo vláde.