Nemecká europoslankyňa: Jadro je príliš drahé a rizikové, aby pomohlo klíme

Europoslankyňa za Zelených Rebecca Harmsová [EP]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európske jadrové fórum 2018

Tvrdenie, že nové obnoviteľné zdroje sú drahšie ako nové jadrové reaktory, je klamstvo, hovorí REBECCA HARMSOVÁ.

Rebecca Harmsová je od roku 2004 nemeckou europoslankyňou za Zelených. V súčasnom volebnom období je členkou výboru pre priemysel, výskum a energetiku. V rokoch 2010 – 2016 predsedala frakcii Zelených v Európskom parlamente. V minulosti sa zapájala do protestov proti zariadeniu na jadrový odpad Gorleben vo svojom domovskom regióne Wendland. Do Bratislavy pricestovala na 13. Európske jadrové fórum, ktoré sa konalo 4. a 5. júna 2018.

Boli ste protijadrovou aktivistkou, kedysi ste šéfovali frakcii Zelených v Európskom parlamente. Nebudú vám kolegovia vyčítať, že ste sa zúčastnili na Európskom jadrovom fóre (ENEF)?

Ako členka Európskeho parlamentu som patrila k tým, ktorí presadzovali otvorenie ENEF zeleným politikom a mimovládnym organizáciám. Nie som za to, aby sme zostali sedieť v našich vlastných názorových bublinách a presadzovali naše záujmy z týchto bublín. ENEF sa zdal byť príležitosťou prispieť k lepšej a hlbšej názorovej výmene v krajinách Európskej únie a dosiahnuť väčšie porozumenie pre dianie v našich spoločnostiach.

Teraz si tým už nie som taká istá. Pri otvorení konferencie mi veľmi chýbal aspoň jeden hlas, ktorý by vyjadril čo i len najmenšiu pochybnosť o jadrovej energii. (ENEF otvorili slovenský premiér, český minister priemyslu a obchodu, podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu a podpredseda energetického výboru Európskeho parlamentu – pozn. red.)

Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

Slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) kritizoval Slovenské elektrárne za omeškanie výstavby nových jadrových blokov v Mochovciach.

Ale toto nie je témou diskusií v mnohých európskych krajinách Únie. V mnohých krajinách Únie – Slovensko a Česko sú možno výnimkou – väčšina občanov pochybuje o tom, že jadrový priemysel dokáže prispieť k udržateľnej a bezpečnej výrobe energie. Je to tak od Černobyľu a negatívne názory sa ešte viac prehĺbili po nehode vo Fukušime. Ešte aj vo Francúzsku (ktoré má najvyšší podiel jadrovej energie v elektrickom mixe – pozn. red.) väčšina občanov z dlhodobého hľadiska pochybuje o jadre. Tvrdia, že krajina nedokáže nájsť udržateľné a bezpečné riešenie pre jadrový odpad.

Šéf Foratomu Yves Desbazeille tvrdí, že ľudia nemajú dostatok informácií o výhodách jadrovej energie, napríklad v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Jadrová energia je príliš drahá a príliš riziková, aby prispela k boju proti globálnemu otepľovaniu. Výrobu energie šetrnú ku klíme, ako aj riadenie výroby a spotreby energie musíme prispôsobiť oveľa rýchlejšie, ako to dokáže jadrová energia.

Čo konkrétne máte na mysli pod riadením spotreby a výroby energie?

Energetická efektívnosť a energetické úspory sú rovnako dôležité vo všetkých sektoroch – nielen elektroenergetickom – ako príspevok obnoviteľných zdrojov.

Áno, ale v krajinách ako napríklad Poľsko musíme nájsť náhradu za uhlie.

Mnoho krajín už má svoju stratégiu pre útlm uhlia. Z môjho pohľadu je najpokrokovejšie Švédsko, dobieha ho Dánsko. Nemecko zriadilo novú komisiu, aby sa rozhodlo ako utlmiť uhlie. A to je najlepší príklad aj pre Poľsko.

Nemecká komisia pre uhlie sa zameria viac na zamestnanosť ako na klímu

V Berlíne vymenujú dlhoočakávanú komisiu pre uhlie. Podľa dokumentu, ktorý získal euractiv.com, sa bude viac zameriavať na reštrukturalizáciu uhoľných regiónov ako na znižovanie emisií.

Švédsko má predsa jadrové elektrárne a patrí medzi šampiónov v riešeniach pre jadrový odpad.

Áno, ale teraz urobilo rozhodnutia v prospech obnoviteľných zdrojov energie. V súvislosti s náhradou uhlia uvažuje aj o biomase. Jeho rozhodnutie ide jednoznačne proti atómovej energii. O ekonomickej stránke jadra existuje veľa pochybností.

Aj samotný jadrový priemysel kritizuje projekty vo fínskom Olkiluote a francúzskom Flamanville, kde majú vyrásť nové reaktory s francúzskou technológiou. 

V Olkiluote a vo Flamanville, kde majú byť EPR, reaktory tretej generácie, trpia mnohými problémami vo všetkých fázach vrátane obrovského navyšovania výdavkov. Švédi sú príliš rozumní, aby sa vydali touto cestou.

Jadroví lobisti v súvislosti s Nemeckom pripomínajú, že obnoviteľné zdroje energie tam nahrádzajú výrobu z jadra a nie z uhlia. A nemecké emisie sú v posledných rokoch vyrovnané, ak nestúpajú. Dôvodom je útlm jadrovej energie.

Emisie stúpali, pretože niektoré nemecké regióny podporovali uhlie a zvlášť hnedé uhlie. Dôvodom bol veľký vplyv priemyslu a odborov v politike. V Nemecku sme stratili vyše 100 tisíc pracovných miest vo fotovoltaickom priemysle. To nikoho nezaujímalo, ale o niekoľko tisíc pracovných miest v uhoľnom sektore sa bojuje ako o život.

Povedali ste, že nové atómky sú drahé. Ich obhajcovia tvrdia, že obnoviteľné zdroje majú skryté náklady. Cena elektriny z nich môže byť nižšia, vyžadujú však dodatočnú infraštruktúru pre distribúciu a prenos elektriny, záložné zdroje a manažment riadenia.

Do sietí treba investovať z času na čas tak či onak. Otázkou je, ako to urobíme. Je nesprávne tvrdiť, že v Poľsku alebo v ďalších krajinách, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004, nie sú potrebné investície do infraštruktúry. A ak už musíte investovať do infraštruktúry, musíte sa rozhodnúť pre výrobu energie, ktorá je udržateľná a orientovaná do budúcnosti. Jadrová energia to podľa mňa nie je.

Šéf európskej jadrovej lobby: Obnoviteľné zdroje majú skryté náklady

ŠPECIÁL / Všetky náklady na posilnenie sietí, záložných systémov a skladovania energie sa v nákladoch na nový obnoviteľný zdroj zvyčajne nezohľadňujú, tvrdí šéf Foratomu YVES DESBAZEILLE.

Ak započítame všetky náklady, sú podľa vás nové obnoviteľné zdroje drahšie ako nové jadrové reaktory?

Nie, to je lož jadrového priemyslu. Veľmi dobre vie, že to nie je pravda. Britský projekt Hinkley Point C (s francúzskou technológiou) a Páks II (s ruskou technológiou) práve posudzuje Súdny dvor EÚ na základe sťažností vlád Rakúska a Luxemburska. Priama finančná pomoc a štátne záruky pre pôžičky sú tak strašne vysoké, že treba overiť, či sú v súlade s trhovými pravidlami v EÚ.

Bojím sa, že v konečnom dôsledku bude použitá zmluva o Euratome ako argument, prečo nemusí jadro na trhu s energiami súťažiť. Súčasné znenie hovorí, že podpora jadrovej energie je spoločný a záväzný cieľ. Výsledkom by bolo, že napriek obrovským nákladom a neuveriteľne vysokým cenám vyrobenej elektriny bude jadrová energia umelo udržovaná na trhu. Garantovaná cena elektriny z budúcej elektrárne Hinkley Point C je vyššia ako priemerná cena, ktorú už dnes platíme z veterných elektrární na európskej pevnine. A to nehovorím o veľkých námorných veterných parkoch, ktoré sa v Nemecku postavia.

Tvrdia, že Hinkley Point C vstúpi do prevádzky v roku 2025. Ja to považujem za neuveriteľný vtip. Podľa mňa to nebude pred rokom 2030.

Prečo?

Máme už skúsenosti z podobných projektov – Olkiluoto a Flamanville.

Sú to prvé reaktory typu EPR.

A toto je tretí reaktor typu EPR. Finančný riaditeľ Electricité de France (EDF) povedal niečo v tom zmysle, že investícia do EPR v Hinkley Point C je posledný klinec do rakvy EDF. Musel zo svojho postu odísť. Je to najdrahší jadrový projekt v histórii.

Už dnes vieme, že záväzky, ktoré Európska únia urobila smerom k Parížskej dohode o klíme – a to nehovorím o iných regiónoch a krajinách – nebudú stačiť na splnenie jej cieľov. Môže k nemu prispieť jadrová energia ako zdroj veľkého množstva nízkouhlíkovej elektriny?

Keby sme investovali peniaze, ktoré sa minuli na pomoc Areve a EDF (francúzske jadrové koncerny, ktoré stavajú atómky doma aj v zahraničí – pozn. red.), aby prežili o trochu dlhšie, do udržateľných technológií šetrných ku klíme, bol by to oveľa lepší príspevok. Posledný Ilustratívny jadrový program (PINC z roku 2016) z dielne Európskej komisie vidí jediný príspevok jadrovej energie ku klimatickým cieľom v predlžovaní života už tak veľmi starej jadrovej flotily.

Zachovanie jadrovej energie vyjde EÚ draho

Do roku 2030 treba investovať stovky miliárd eur do obnovy 90 % jadrových kapacít v únii.

Malo by predĺženie života atómiek podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA)?

Jednoznačne. Pozrite sa na reaktor v belgickom Tihange. V nádobe reaktora našli trhliny. Keby sa o nich vedelo v čase schvaľovania, pred spustením do prevádzky, nebol by schválený. Európska komisia dnes hovorí o predĺžení života o 20 rokov v prípade polovice jadrovej flotily v Únii. To je ďaleko za očakávanou dĺžkou prevádzky.

Vo všetkých krajinách s jadrovou energiou máme predsa úrady jadrového dozoru.

V niektorých krajinách sú veľmi spoľahlivé, ale je o nich známe aj to, že niektoré problémy nezistili. Keď sme po Fukušime robili stresové testy jadrových elektrární, problémy v belgickom Doel a Tihange nezistili.

Tvrdíte, že úrady jadrového dozoru môžu zlyhať?

Áno, môžu zlyhať. Musíme sa zlepšiť. Poviem ešte jeden argument proti predlžovaniu života reaktorov: obrovské investície. Píše sa o tom v PINC. Zaujímavé tiež je, že francúzsky dvor audítorov odhadol investície v prípade predlžovania života na oveľa vyššej úrovni ako Európska komisia na základe konzultácií s Euratomom.

V prejave na ENEF ste povedali, že Európa potrebuje novú zmluvu o udržateľnej energetike, ktorej súčasťou jadrová energia nie je. Ako ste to mysleli?

Máme zmluvu o Euratome a nie som za jej zrušenie. Ale mala by obsahovať nové priority, ktoré umožnia krajinám sústrediť sa na vyraďovanie jadrových elektrární a skladovanie jadrového odpadu. To sú obrovské problémy, je to Achillova päta jadrového priemyslu.

Francúzsko vie, ako uloží jadrový odpad. Chýba mu súhlas verejnosti

Protest proti úložisku vyhoreného paliva vo francúzskom Bure poznačili násilnosti.

Ale na to si predsa prevádzkovatelia šetria peniaze.

Kde?

Vo Francúzsku alebo na Slovensku.

Napríklad v Nemecku, ale ani vo Francúzsku to nestačí. Vo Francúzsku musia nechať reaktory bežať, aby si zarobili na vyraďovanie. V Nemecku je jadrový priemysel naozaj v kaši, nemá dosť peňazí. Dostal však zlaté vajce. Vláda mu sľúbila, že ak v konečnom dôsledku nedokáže zaplatiť náklady, štát zaplní medzeru. Švédsko je na tom dobre, fond je pod kontrolou vlády. V konečnom dôsledku však zaplatí náklady za „špinavý koniec“ vo všetkých krajinách daňový poplatník.