Nemecký expert: Pre premenu uhoľných regiónov nestačia len peniaze

Philipp Litz na konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019. [EURACTIV/Štefan Bako]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019

Trh môže vytlačiť uhlie z výroby elektriny skôr, ako plánujú politici, tvrdí PHILIPP LITZ z think-tanku Agora Energiewende. Z tohto dôvodu možno Nemecko skoncuje s uhlím skôr ako v roku 2038.

Philipp Litz je v Agora Energiewende manažérom pre projekt Medzinárodná uhoľná transformácia. V nemeckom think-tanku pôsobí od roku 2013. Na Slovensko pricestoval na konferenciu Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019, ktorú 6. decembra zorganizoval v Košiciach portál EURACTIV Slovensko spolu s Fakultou materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach. 

Pripravujete štúdiu o útlme uhlia v Česku, Poľsku a Nemecku. Akú veľkú časť kapacít pre výrobu elektriny predstavujú tieto tri krajiny v Európskej únii?

V prípade lignitu (hnedého uhlia) aj čierneho uhlia je to asi polovica. Tieto tri krajiny sú stredobodom uhoľnej transformácie, pretože podiel uhlia na výrobe elektriny je tam stále vysoký a tiež ho veľa ťažia. Nemecko a Česko využívajú najmä lignit, Poľsko viac čierne uhlie. Keď sa v  týchto troch stredoeurópskych krajinách rozhodne o útlme uhlia, bude to veľmi silný signál pre celú Európu.

Aké sú predbežné zistenia štúdie?

Verejné politiky, ktoré pôsobia už teraz, povedú k útlmu výroby veľkej časti elektriny z čierneho a hnedého uhlia v strednodobom horizonte. Do roku 2030 odídu zo systému polovica až dve tretiny kapacít. Bude to dôsledok rozvoja obnoviteľných zdrojov, prepojení medzi krajinami v Európe, nárastu cien emisných povoleniek, pokročilého veku uhoľných elektrární a vyčerpania uhoľných zásob. Hoci v Nemecku funguje uhoľná komisia, ktorá útlm podporuje, sektor sa bude musieť transformovať aj v Poľsku a Česku pod tlakom týchto faktorov a bez toho, aby sme hovorili o verejných politikách plánovaného útlmu.

V týždni klimatických rokovaní sa zvyšuje tlak na strednú a východnú Európu

V Madride sa koná COP25, v Bruseli summit európskych lídrov. Témou je útlm uhlia a jeho financovanie. Slovenský envirorezort tvrdí, že v tom má jasno.

Aké verejné politiky máte na mysli?

Ide najmä o zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov. Spomedzi národných energetických a klimatických plánov je najmenej ambiciózny český. Poliaci majú vyšší cieľ pre výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Najvyšší cieľ majú Nemci – 65 percent v roku 2030. Keďže prepojenie európskych trhov sa za posledných niekoľko rokov výrazne zvýšilo, rozvoj obnoviteľných zdrojov v jednej krajine má dopad na ich rozvoj v iných krajinách.

Ďalšia politika je Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS). Za posledné dva roky sme boli svedkami reformy trhovej stabilizačnej rezervy, čo viedlo k výraznému nárastu ceny emisných povoleniek. Mali by rásť aj bez toho, aby bol tento systém ďalej reformovaný a klimatické ciele zvýšené, čo však je cieľom novej Európskej komisie pod vedením Ursuly von der Leyen.

Nemecko si stanovilo termín útlmu uhlia na rok 2038. Nie je to neskoro?

Stačí to pre to, aby Nemecko splnilo svoje strednodobé a dlhodobé klimatické ciele. To bolo zadanie pre nemeckú uhoľnú komisiu. Sľuby dané v rámci Parížskej dohody o klíme však dnes nie sú dostatočné pre splnenie jej cieľov. Nestačia na obmedzenie otepľovania Zeme na 2 stupne Celzia, nehovoriac o 1,5 stupni. Všetky zmluvné strany musia zvýšiť svoje ambície, a to bude mať dopad aj na nemecké klimatické ciele a na útlm uhlia.

Skoncuje Nemecko s uhlím skôr ako v roku 2038?

Áno, predpokladám. V roku 2032, ale možno aj skôr, by mal byť prehodnotený konečný termín. Ak však budeme mať vyššie klimatické ciele, ako to plánuje nová Európska komisia, a vyššiu cenu EÚ ETS, nemusíme termín ani posúvať. Trh vytlačí uhlie z výroby elektriny skôr ako v roku 2038. Aj keď u časti aktérov, zvlášť u ochranárov, spôsobil rok 2038 sklamanie, veľa aktérov stále nezačalo diskutovať o priebehu transformácie a o nutných opatreniach na miestnej úrovni. Vďaka stanoveniu termínu však dnes už však nediskutujeme o tom, či sa útlm uhlia uskutoční, ale ako sa uskutoční. O tejto téme sa teraz diskutuje aj v kruhoch, ktoré ju pred tým neriešili.

Európska investičná banka dala stopku fosílnym palivám, za bolo aj Slovensko

Projekty, ktoré sa spoliehajú na uhlie alebo ropu, sa od roku 2022 k pôžičkám EIB nedostanú, zemný plyn podľa environmentálnych aktivistov nemá dvere úplne zatvorené

Možno útlm veľkej časti kapacít do roku 2030 očakávať v Poľsku, ktoré dnes vyrába 80 percent elektriny z uhlia?

V prípade Poľska predpokladáme útlm asi polovice kapacít hnedého a čierneho uhlia do tohto termínu. Hoci Poľsko ani Česko nemajú termín pre útlm uhlia, tvrdíme, že verejné politiky a trhové sily budú viesť k významnému poklesu dopytu po uhlí aj kapacít pre výrobu elektriny.

Na konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019 ste zdôraznili, že útlm uhlia v Česku, Poľsku a Nemecku sťažuje v porovnaní so západnou Európou fakt, že veľa uhlia aj ťažia.

Presne tak. Krajiny, ktoré si už naplánovali útlm uhlia, sú zväčša také, ktoré ho len spaľujú a neťažia, prípadne ho ťažia veľmi málo. Z tohto pravidla sa vymyká Spojené kráľovstvo. Platí však pre Taliansko, Francúzsko, Dánsko, Holandsko či Portugalsko, ktoré uhlie neťažia. Tieto krajiny treba odlišovať od tých, ktoré uhlie vo veľkom ťažia.

Pre rozvoj klimatickej politiky je kľúčové mať stratégiu pre spravodlivú transformáciu ťažobných regiónov a chrániť tých, čo ťahajú za kratší koniec. Konkrétnu politiku má zatiaľ len Nemecko. Česko, Poľsko, Rumunsko a Grécko zatiaľ nemajú žiadny plán pre ťažobný sektor.

V diskusii ste tiež priznali, že žiadny univerzálny recept pre všetky tieto krajiny neexistuje. Čoho by sa však mali krajiny držať, ak chcú úspešnú transformáciu?

Potrebujete dlhodobú stratégiu s jasnými cieľmi a peniaze pre investície v regiónoch. Musí tiež existovať vyváženosť medzi daným regiónom a centrom politickej moci v krajine; dominancia ani jedného z nich by nebola užitočná. Treba diskutovať o konkrétnych projektoch, s ktorými by mali prísť regióny.

Transformácia hornej Nitry: Na tango treba dvoch

Systematická realizácia akčného plánu premeny slovenského uhoľného regiónu sa stále nezačala. Peniaze nestačia, píšu LENKA ILČÍKOVÁ a LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ z Priateľov Zeme-CEPA.

Je to obojstranná záležitosť a nesmie dominovať prístup zdola-nahor ani zhora-nadol?

Áno. Obojstrannosť je tiež dôvod, prečo je transformácia taká komplikovaná. Zodpovednosť je na oboch stranách. V Nemecku vidíme, že to vedie k neustálemu prehodnocovaniu všetkých rozhodnutí. Najťažšie je nájsť formát, ktorý vyhovuje obom stranám. Nikomu by nepomohlo, keby sme len vytvorili veľký fond a poslali peniaze do regiónov. V minulosti sme v Nemecku videli prípady, kedy sa podpory dostalo len jednému odvetviu v niekoľkých regiónoch. A potom nastala v tomto odvetví kríza, čo viedlo k úpadku celého regiónu. Stalo sa to v prípade výroby fotovoltaických panelov. Čím je ekonomika regiónu rôznorodejšia, tým ľahšie sa dokáže vysporiadať s krízou.

Európska komisia pripravuje Fond spravodlivej transformácie, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody. Bude zodpovedať potrebám regiónov?

V princípe si myslím, že založenie takéhoto fondu je dobrý nápad. Pre dekarbonizáciu krajín s uhoľnými regiónmi jednoducho treba peniaze. Veľký otáznik visí nad podmienkami, za ktorých bude možné z tohto fondu čerpať. Rizikom, ktoré vidíme napríklad v Nemecku, je, že pomoc bude investovaná do výroby spaľovacích motorov. Treba uvažovať nad dlhodobo udržateľnými riešeniami a klimatickými cieľmi aj v iných sektoroch ako len energetickom. Technologická komunita sa napríklad zhoduje, že testovať a rozvíjať treba vodík a ďalšie podobné technológie.

Český analytik Michal Šnobr neverí nemeckej a európskej klimatickej politike a tvrdí, že v dôsledku súbežného útlmu uhoľnej a jadrovej energie hrozia Nemecku výpadky dodávok elektriny. Súhlasíte?

Nesúhlasím. Plán útlmu uhlia z dielne nemeckej uhoľnej komisie bol šitý na mieru súbežnej odstávke jadrových elektrární do roku 2022. Dovtedy sa pripoja nové kapacity, čo je názor zdieľaný väčšinou dodávateľov elektriny, environmentalistov, obchodných združení, vedcov a vládnych poradcov. Investície do nových kapacít presmeruje trh. Práve plán útlmu vyšle silný investičný signál veľkoobchodnému trhu s elektrinou. Na európskej úrovni vidíme, že integrácia trhov s elektrinou a vyššia flexibilita vedie k väčším obchodovaným objemom elektriny a k menšej potrebe rezervácie výrobných kapacít pre domáci trh.

Spotreba uhlia v Európe klesá

Spotreba uhlia v EÚ aj na Slovensku dlhodobo klesá. Naším špecifikom je vysoký podiel hnedého uhlia – v 2017 tvorilo viac ako 24 percent spotreby.

Nedávno ste sa vrátili z Číny, kde Agora Energiewende rozbieha nový projekt. Práve čínska politika sa často používa ako argument proti ambicióznej európskej klimatickej politike. Nielenže Čína plánuje svoje emisie do roku 2030 zvyšovať, ešte aj stavia nové uhoľné elektrárne. Môžeme sa za týchto podmienok vôbec baviť o útlme uhlia v Číne?

Je pravdou, že v posledných rokoch sme boli v Číne svedkami výrazného nárastu emisií z uhlia. Dôležité sú však dve veci. Prvou je, že Čína začala emisie a uhoľné kapacity výrazne zvyšovať až v roku 2000. Európske krajiny nechávali silnú uhlíkovú stopu počas posledných storočí. Ak pripočítame emisie z dopravy, uhlíková stopa väčšiny európskych krajín je väčšia ako v prípade Číny. Preto je aj z politického hľadiska dôležité, aby tieto krajiny začali znižovať emisie. Ďalším aspektom je, že o roku 2030 ako vrchole emisií sa dosť veľa diskutuje aj v samotnej Číne. Na trhu existujú nadmerné kapacity pre výrobu elektriny z uhlia. Len pred pár dňami sa objavila správa, že centrálna vláda chce v najbližších dvoch až troch rokoch zatvoriť uhoľné elektrárne s kapacitou 50 až 100 GW. Ide o nadmerné kapacity v piatich provinciách, ktoré majú príliš krátky prevádzkový čas a nie sú ziskové.

Zatvára Čína nové uhoľné elektrárne v niektorých provinciách, zatiaľ čo v iných ich otvára?

Plány na nové uhoľné elektrárne stále existujú. V skutočnosti sa však stavia menej kapacít, ako sa naplánovalo. Tiež platí, že v Číne sa za posledné roky nestavajú len uhoľné elektrárne, ale aj veľa obnoviteľných zdrojov, zvlášť veterné a solárne elektrárne. V niektorých provinciách sú jednoducho oveľa konkurencieschopnejšie. Niektoré provincie sa dokonca dostávajú do stavu, že už nie sú schopné pripájať nové kapacity, kým neurobia trh a sektor elektroenergetiky flexibilnejším. O flexibilite a o nadmerných uhoľných kapacitách sa v Číne vedie veľká diskusia. Budúci rok Čína predloží svoj plán v rámci Parížskej dohody a je možné, že rok 2030 ako termín pre maximálne emisie, ešte prehodnotí.