Nórsky energetický gigant: Očakávame masívne investície do ropy a plynu

Myslíme si, že môžeme využiť naše schopnosti z podnikania s ropou a plynom a dosiahnuť úspech aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Do roku 2030 by sme chceli investovať až desať miliárd eur, hovorí Eirik Waerness z Equinoru. [Equinor media center]

Existujúce dodávky fosílnych palív budú klesať oveľa rýchlejšie než akékoľvek zmeny dopytu. Napriek tomu chceme byť súčasťou svetovej revolúcie obnoviteľnej energie, tvrdí EIRIK WAERNESS z Equinoru.

Eirik Waerness je hlavným ekonómom nórskej energetickej spoločnosti Equinor, čo je nové meno pre Statoil. Equinor je druhým najväčším dovozcom plynu do Európskej únie. Venuje sa aj technológiám zachytávania a ukladania uhlíka a veternej energii na mori. 

Najnovšia analýza spoločnosti Equinor o perspektívach v energetike (Energy Perspectives report 2018) vyzýva na prijatie opatrení, ktoré by pomohli splniť ciele Parížskej dohody o klíme, najmä obmedziť globálne otepľovanie na úroveň dvoch stupňov Celzia. Aké kroky sú potrebné na dosiahnutie tohto cieľa?

Všetky naše analýzy ukázali, že bude veľmi ťažké znížiť emisie CO2 na udržateľnú úroveň. A čím dlhšie čakáme, tým to bude náročnejšie. Emisie CO2 sa znova zvyšujú. Potreba zaviesť opatrenia je preto naliehavejšia.

Čo sa musí urobiť v oblasti technológii, aby sa dosiahol cieľ dvoch stupňov Celzia?

Vyžadovalo by to masívne zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach, ktoré využívajú energiu. V sektore dopravy by sa muselo prejsť od spaľovacích motorov k elektrifikácii, čo by samo o sebe výrazne zvýšilo energetickú účinnosť.

Ale výška nákladov, teda konkurencieschopnosť elektrických vozidiel, ešte nie je na úrovni spaľovacích motorov. Je potrebné vylepšiť technológie. Inak nebudú spotrebitelia masovo využívať elektromobily.

Aj vývoj  technológií pre obnoviteľnú elektrickú energiu bude musieť napredovať. Rovnako budeme potrebovať technologické riešenia, ktoré umožnia, čo najväčšiu efektivitu  na systémovej báze. V súčasnosti je všetka nová elektrická energia z obnoviteľných zdrojov podporovaná na trhu, ktorý poháňajú uhoľné alebo plynové elektrárne. Potrebujeme technologický rozvoj, aby sme dokázali prevádzkovať systém s väčším množstvom obnoviteľných zdrojov – napríklad s pomocou inteligentných sietí.

Šéf Eurelectric: Cesta k dekarbonizácii vedie cez elektrinu, ale plyn prežije

Rozsiahla dekarbonizácia európskej ekonomiky je uskutočniteľná. Bude však závisieť od elektrifikácie jednotlivých sektorov, píše KRISTIAN RUBY.

Zároveň je nutné pracovať na účinnosti súčasných spaľovacích motorov, plynových turbín v elektrárňach a prúdových motorov.

Pravdepodobne sa nám podarí vyvinúť technológie umožňujúce spaľovať rôzne druhy plynov v tom istom horáku, prejsť od metánu k vodíku. Počas prechodného obdobia by sme tak boli schopní používať rôzne druhy paliva. To je len niekoľko technologických príkladov.

Podstatné je, že technologický vývoj bude pokračovať. Ak však nepresadíme oveľa jasnejšiu politiku, ktorá by motivovala spotrebiteľov a výrobcov, nepôjdeme dostatočne rýchlo.

Analýza hovorí, že kľúčom k dosiahnutiu úspešného prechodu je elektrifikácia. Equinor je však zameraný na ropu a plyn. Nehráte v nesprávnej lige?

Nie, rozhodne nie. Dokonca aj vo svete, v ktorom dosiahneme rýchly prechod a znížime emisie CO2 z výroby energie o 60 percent, budú potrebné masívne investície do nových dodávok ropy a zemného plynu. Existujúce dodávky budú klesať oveľa rýchlejšie než akékoľvek zmeny dopytu. Domnievame sa, že tieto investície by mali byť čo najefektívnejšie z hľadiska energetickej účinnosti, aby sa ropa a plyn dodávali s najnižšími možnými emisiami. Naše emisie napríklad predstavujú zhruba polovicu globálneho priemeru na strane ponuky.

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Myslíme si, že môžeme využiť naše schopnosti z podnikania s ropou a plynom a dosiahnuť úspech aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Do roku 2030 by sme chceli investovať až desať miliárd eur.

Kto iný by sa mal zúčastniť na celosvetovej revolúcii obnoviteľných zdrojov energie, ak nie medzinárodné ropné spoločnosti? Zamyslime sa nad potrebou rozvoja v rôznych častiach sveta, ktorým chýba prístup k elektrickej energii… Kto má finančnú silu, skúsenosti, technické zručnosti, dodávateľské reťazce, aby mohol rozvíjať túto časť energetického spektra?

V súčasnosti prevláda názor, že fosílne – uhlie, ropa a plyn – sa musia postupne vyradiť, aby sa dosiahol cieľ v boji proti globálnemu otepľovaniu. Otázna je len rýchlosť, s akou sa to stane. Ako to vnímate? A ako rýchlo sa to dá dosiahnuť?

V jednom našom scenári sme pracovali s predpokladom, že je možné postupne znižovať dopyt po fosílnych palivách. Je to však aj nesmierne náročné. Ani ropa, ani plyn nebudú do roku 2050 vyradené. Za žiadnych okolností!

Ak chceme dosiahnuť cieľ dvoch stupňov Celzia, musíme na celom svete znížiť dopyt po uhlí o 75 percent. Uhlie však nezmizne úplne. Potrebujeme ho napríklad pri výrobe ocele pre veterné elektrárne, železničné koľaje a zariadenia na zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého (CCS), ktoré sú potrebné pri jeho využívaní.

Dopyt po rope sa bude musieť znížiť o 35 až 40 percent. A dopyt po plyne o desať percent. Podľa tohto scenára smerujeme práve tam.

Veľké množstvo ropy, plynu a dokonca aj uhlia by sa používalo ďalej…

Presne. A je dôležité to spomenúť. Ak sa však zameriame na náš cieľ, dopyt po fosílnych palivách bude naďalej klesať.

Pokiaľ nevyvinieme zdroje prírodných zachytávačov uhlíka alebo negatívnych emisných technológií, v určitom okamihu sa budeme musieť dostať na nulu. To by znamenalo úplne odstránenie fosílnych palív z globálneho energetického mixu.

Tento scenár počíta s investíciami do ropy, plynu a uhlia. Nie je v rozpore s cieľmi Parížskej dohody?

V tomto scenári pracujeme s uhlíkovým rozpočtom vo výške 820 miliárd ton do roku 2050. Zostáva nám tak niekoľko stoviek miliárd ton, aby sme dosiahli stanovený cieľ.

Náš scenár predpokladá, že výroba energie bude zodpovedná za 1,5 miliardy ton CO2. Zameriame sa preto na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. Ak bude tento spôsob odstraňovania emisií nákladovo najefektívnejší, môžeme využívať ropu a plyn omnoho dlhšie – a to isté platí pre uhlie. Ak chceme dlhodobo znižovať emisie, potrebujeme viac zariadení CCS.

Nórsky plynový gigant: Zemný plyn má miesto aj vo svete bez emisií

Vďaka zachytávaniu a ukladaniu uhlíka dokážeme dekarbonizovať priemysel, potrebujeme však pomoc EÚ, hovorí pre EurActiv.sk SONJA CHIRICO INDREBØ.

Vráťme sa späť k elektrifikácii, ktorá je vo vašej analýze jednou z kľúčových „výziev“. Čo je podľa vás potrebné, aby začala rozsiahla elektrifikácia?

Po prvé, musíme zlepšiť účinnosť palív v automobilovom sektore. Tomu by pomohlo aj rozšírenie ponuky o rad nových modelov elektrických vozidiel. Rovnako potrebujeme dodávateľský reťazec, ktorý by spotrebiteľom zabezpečil väčšie množstvo batérií. Zdroje už existujú, chýba len dodávateľský reťazec.

V spomínanom scenári je 65 percent celosvetovo predaných automobilov do roku 2030 elektrických. Ide o masívny nárast. Znamená to, že budeme musieť premýšľať aj o tom, ako spotrebitelia tieto autá nakupujú. Nezahŕňa to len cenu, ale aj praktické veci, ako je nabíjanie auta.

Deje sa to pomerne pomaly. Svetlým príkladom je Nórsko. Zaviedli sa tu opatrenia, ktoré nemá žiadny iný štát: vodiči dostanú pri kúpe elektromobilu masívnu dotáciu, nehradia poplatky za preťaženie, môžu jazdiť v pruhu pre autobusy a podobne.

 …ale nie každá krajina je tak ekonomický silná ako Nórsko.

Dokonca aj v nórskom verejnom rozpočte je veľká diera. Diskutuje sa o tom, ako vynahradiť tieto daňové príjmy.

Autá sú len jedna časť energetického systému. Ale ako ďaleko môžete zájsť v elektrifikácii? Pracuje niektorý z vašich scenárov s úplnou elektrifikáciou ekonomiky?

Nie. V prvom rade to pravdepodobne ani nie je možné. Potrebujeme aj iné zdroje energie. Pri niektorých procesoch pracujeme s molekulami látok, ktoré si vyžadujú teplo, aké elektrina nevyprodukuje.

Ak by ste napríklad dekarbonizovali vykurovací systém s pomocou elektrifikácie, potrebovali by ste obrovské množstvo veterných turbín. Investičná výzva by bola oveľa väčšia.

V úplne dekarbonizovanom systéme by sme mohli potrebovať vodík.

Úplná elektrifikácia ekonomiky nie je žiadúca ani v ďalekej budúcnosti?

Mali by sme dúfať vo väčší podiel elektrickej energie. Elektrina je fantastický produkt – je tichá a nevytvára žiadne lokálne znečistenie. Pokiaľ ide o celkovú konečnú spotrebu energie, predstavuje len 20 percent celosvetového energetického mixu. Podľa nášho scenára by do roku 2050 mohla dosiahnuť 35-percentný podiel.

Pri použití elektriny by bola produkcia niektorých látok, napríklad vodíku, neefektívna. Plytvali by sme tak veľkým množstvom energie. Bolo by to v poriadku, keby išlo o voľnú elektrickú energia z obnoviteľných zdrojov. Z toho by však investori neprofitovali.

Pravdepodobne budeme potrebovať kombináciu obnoviteľnej elektrickej energie, plynu a zariadení CCS, aby sme uspokojili dopyt po niektorých typoch látok. Vyrábať vodík s pomocou elektrolýzy by bolo drahé riešenie.