Podniká s inováciami v elektromobilite: Peňazí na výskum je dosť, problém je ich rozdeľovanie

Patrik Križanský s cenou PowerUp!. [Civitta]

Slovensko inovácie v automobilovom priemysle len predstiera, ostatné krajiny V4 nás predbehli, varuje PATRIK KRIŽANSKÝ, ktorého firma Danubia Nanotech zvíťazila v súťaži startupov a ktorý vedie aj Slovenskú asociáciu pre elektromobilitu.

Patrik Križanský je konateľom firmy Danubia Nanotech, ktorá zvíťazila v súťaži energetických startupov PowerUp!. Slovenské kolo PowerUp! zorganizovala v apríli spoločnosť Civitta. Danubia Nanotech sa umiestnila na prvom mieste s projektom grafénového teplotného senzoru. Križanský je tiež riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.

Podcast z rozhovoru si môžete vypočuť tu.

Súťaž energetických startupov PowerUp! ste vyhrali s projektom grafénového teplotného senzoru pre batérie v elektrickej sieti alebo elektromobiloch. Na čo majú tieto senzory slúžiť?

Elektromobilita sa dramaticky rozvíja. Teplota batérií je kľúčovou veličinou, ktorú treba sledovať z dôvodu záruky batérií, ich najlepšieho využitia či bezpečnosti. Grafénový teplomer je tenká vrstva, ktorá je schopná merať teplotu a jej zmenu a ktorá môže slúžiť aj na rôzne iné aplikácie.

Čo znamená najlepšie využitie batérií?

Batérie v elektromobile sú tvorené stovkami batériových článkov. Ich teplota by sa nemala líšiť o viac ako dva stupne Celzia. Inak vznikajú nedostatky z pohľadu výkonnosti. Takisto by sa nemali prehrievať. Stalo sa už, že batérie začali horieť.

V čom je váš projekt iný oproti existujúcim teplotným senzorom?

Dnešné teplomery na batériových článkoch, ak ich vôbec elektromobily majú, sú veľkosti špendlíkovej hlavičky. Náš teplomer je 2D. Je tenký a ľahký, ale zároveň veľkoplošný. A keďže naše riešenie je z uhlíka, veríme, že je aj lacnejšie.

Prvá európska gigafabrika na batérie bude vo Švédsku

Banka Európskej únie plánuje požičať firme Northvolt 350 miliónov eur na továreň na výrobu akumulátorov. Využijú sa v elektrických sieťach, autách a priemysle.

Veľkým problémom batérií do elektromobilov je dovoz surovín z rozvojových krajín a celkovo ich výroba v zahraničí. Odkiaľ by pochádzal grafén a kde by sa vyrábal váš produkt?

Grafén je jednoatomárna vrstva uhlíka. Ak urobíte na papieri čiaru ceruzkou a z tejto čiary sa urobíte jednoatomárnu vrstvu, získate grafén. Uhlík je najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom v prírode. Nehrozí, že by sa musel dovážať z Afriky alebo z Južnej Ameriky, na čo asi narážate.

Môže sa vyrábať u nás? Suroviny by tiež boli z Európy?

Za grafén bola v roku 2010 udelená Nobelova cena. Hoci grafén pochádza z najčastejšie sa vyskytujúceho prvku – uhlíku, nevie ho vyrábať hocikto. V Európe funguje veľký nadnárodný projekt Graphene Flagship v hodnote miliardy eur, ktorý podporila aj Európska komisia. Súčasťou konzorcia sú veľké spoločnosti vrátane Varty a iných špecializovaných firiem, ktoré vidia potenciál v graféne. Nanešťastie, čím viac idete na východ, tým menej týchto technológií a aplikácií vidíte. V princípe však možno grafén vyrábať kdekoľvek.

Kedy by sa mohol váš produkt dostať do predaja?

Testovanie chceme dotiahnuť v roku 2019. Radi by sme podpísali zmluvu s výrobcom batériových článkov a ideálne s výrobcom elektromobilov. Preto máme na rok 2020 naplánované adaptovanie technológie na konkrétny produkt týchto výrobcov. V roku 2021 by sme chceli začať grafénové senzory vyrábať.

Pre vysvetlenie – grafén je vo všeobecnosti veľmi dobrý materiál pre zisťovanie rôznych parametrov a funguje ako senzor viacerých veličín. Je veľmi citlivý. Naše teplomery aplikujeme na fóliu, ktorá je relatívne bežne dostupná. Grafénový senzor bolo treba vymyslieť, ale jeho výroba nie je jadrová fyzika.

Výroba elektromobilov si vyžiada o polovicu menej pracovníkov

Najskôr nové európske emisné limity kritizoval, teraz slovenský automobilový priemysel tvrdí, že sa im prispôsobí. Potrebuje však pomoc štátu s kvalifikovanou pracovnou silou, podnikateľským prostredím a výskumom.

Súťaž PowerUp! je určená startupom. Danubia Nanotech vznikla podľa svojej webstránky v roku 2004 a spolupracuje s firmou Saab Aeronautics alebo s KTH Royal Institute  of Technology v Štokholme. Ste naozaj startup?

Čo sa týka výroby, sme startup. Ja som prišiel do Danubia Nanotech ako jeden z investorov v roku 2016. Dovtedy to bolo viac-menej voľné združenie vedcov, ktorí pôsobili na významných inštitúciách v zahraničí a dohodli sa na aplikácii výskumu. Neboli však zameraní na produkt. Firma je na to, aby produkovala zisk. Ak však nemáte produkt, nemôžete produkovať zisk. S kolegami som sa zameral na to, aby sme z grafénu vymysleli konkrétny produkt. Vybrali sme si senzory vrátane teplotného. Na Slovensku pritom nie sme úplne pozadu. Aj veľké projekty ako Graphene Flagship, ktoré majú veľa peňazí, hľadajú len v posledných troch, štyroch rokoch aplikácie v konkrétnych produktoch, napríklad v displejoch mobilných telefónov.

Na Slovensku máme chronický problém: chýbajúci aplikovaný výskum a pridanú hodnotu v priemysle. Danubia Nanotech získala napríklad pečať excelentnosti od Európskej komisie. Čo čakáte od štátu?

Snažili sme sa získať podporu z eurofondov v tej slávnej výzve, ktorá bola napokon zrušená a pre ktorú padol aj minister školstva (Peter Plavčan, nominant SNS – pozn. red.). Od štátu by som čakal zásadnú podporu inovácií. Veľa sa o tom rozpráva, nie som si však istý, či z pohľadu verejnej politiky vieme, čo to znamená. Rád by som videl, aby štát podporoval priority, ktoré si zadefinoval.

Máme tieto priority zadefinované?

V definovaní priorít sme vynikajúci, stratégií máme až-až. Máme Stratégiu výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS3), akurát máme problém s rozhodovaním v prospech týchto priorít. My sami sme pripravili projekt, v ktorého poradnom orgáne bol nositeľ Nobelovej ceny. Dali sme dokopy veľké konzorcium zložené z firiem a vedcov z troch kontinentov a všetkých špičkových slovenských výskumných ústavov. Tento projekt nebol dostatočne dobrý pre naše ministerstvo školstva, ktoré ho zamietlo. Nanomateriály sú pritom v RIS3 definované ako priorita.

Hovoríte o spôsobe rozdeľovania peňazí na výskum. Je na Slovensku problém aj s množstvom peňazí, ktoré sa do vedy a výskumu na Slovensku investujú?

Teraz sa pravdepodobne dostanem do rozporu so Slovenskou akadémiou vied (SAV), ale myslím si, že peňazí je relatívne dosť. Mali by sa však lepšie používať. Je dosť peňazí na projekty spolupráce medzi vedecko-výskumnými inštitúciami a firmami. SAV robí základný výskum, ktorý je veľmi potrebný, a máme veľa dobrých vedcov. Ale naša veda má často problém s koncovkami; veľa sa robí do šuplíka. Pozerám sa na to z pohľadu podnikateľa, ktorý sa venuje zeleným technológiám 15 rokov. Práve pri tej koncovke – prenosu know-how do priemyslu – je potrebná jednoznačná podpora štátu. Samozrejme za predpokladu, že záujem má aj univerzita.

Expert na zelené inovácie: Vlastniť auto je iracionálne

Doprava budúcnosti bude založená na zdieľanej ekonomike, ktorá zníži jej cenu aj emisie. Systém bikesharingu, ktorý si vybrala Bratislava, je však najprimitívnejší, hovorí odborník na ekoinovácie RADOSLAV MIZERA.

Môžeme si hovoriť, čo chceme, ale podnikanie je o vytváraní príjmu a následne zisku. Týmto smerom by mal ísť aj výskum. Dvakrát som bol minulý rok v Singapure, kde sme sa stretli aj s obdobou SAV. Stovky patentov z ich výskumu prejde ročne do priemyslu. Chcel by som spočítať, koľko patentov z nášho výskumu sa použije v reálnych aplikáciách a koľko z nich v produktoch.

Povedali ste, že podnikanie je o vytváraní zisku. Uchádzate sa o eurofondy, predpokladám, že ste získali nejakú verejnú podporu. Nie je podnikanie aj o vytváraní spoločenského blaha, zvlášť, keď máte verejné prostriedky?

Určite áno. Vytváranie príjmu a zisku sa nevylučuje s povedomím, že podnikanie má byť spoločensky prínosné. Druhá vec je, že na Slovensku na to nie sme zvyknutí. Mnohí sú až príliš draví za ziskom. Mimochodom my sami nečerpáme eurofondy. A tie často končia v garážových firmách bez sídla, laboratória, inžinierov.

Ste riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu. Keď ste sa na začiatku roka ujali funkcie, povedali ste: „Vhodnou témou, ktorú by sme mohli aktívne uchopiť, je nová iniciatíva v oblasti batérií, ktorá na úrovni EÚ, ale aj na Slovensku vzniká.“ Máme Európsku batériovú alianciu, aj jej slovenskú verziu. Nie sú to iba PR bubliny?

Európsku batériovú alianciu by som nenazval PR bublinou. Inicioval ju náš eurokomisár Maroš Šefčovič. Ak niečo takéto robí politik, môžeme sa naozaj pýtať, či je to poctivé, a nie iba PR. Rácio na úrovni Európskej únie však určite existuje. Podporiť cyklus výroby batérií od surovín cez výrobu až po recykláciu je úplne kóšer. Aj preto, že pri batériách sme extrémne závislí na Ázii, pričom sa považujú za potenciálne budúcu ropu. Závislosť na dovoze nás v budúcnosti môže ešte mrzieť.

Slovenská batériová aliancia funguje?

Na Slovensku je to viac v štádiu rečí. Nemáme totiž niečo vecné, na čom by sme alianciu mohli postaviť. Ak chcete batérie vyrábať či recyklovať, musíte mať niečo na vašom území. V prípade Európy to tak je. V prípade Slovenska však okrem tímu na Prešovskej univerzite neviem o ničom inom konkrétnom, čo by mohla Slovenská batériová aliancia uchopiť. Vieme o ďalšej iniciatíve, ale tá len vzniká. Som pozitívne naladený, ale je to ako pýtať sa, či máme možnosť lietať do vesmíru. Máme jedného kozmonauta, ale sami to nezvládneme. Takže u nás je to skôr PR. Ministerstvo hospodárstva sa len snaží pritiahnuť výrobcu batériových článkov.

V4 v elektromobilite zaostáva, sny jej však nechýbajú

Trhový podiel nízkoemisných vozidiel je vo Vyšehradskej skupine pod európskym priemerom. Región napriek tomu nechce zmeškať svetový trend, prechádza na výrobu batérií a má ešte väčšie ambície.

Okolité krajiny V4 vyrábajú alebo plánujú vyrábať batérie, či už Poľsko alebo Maďarsko. V Česku existuje firma s českým patentom. Súhlasíte, že Slovensko zaostáva za V4, nehovoriac o Európskej únii?

Vo výrobe batérií určite zaostávame, pretože žiadne nevyrábame. Ale zaostávame aj v mnohých iných veciach. Inovačný potenciál je u nás slabý. Pozrime sa, ako sme úspešní v Horizonte 2020, európskom programe, čo ukazuje, ako sme dôležití pre ostatných európskych partnerov. A nemusí to byť SAV alebo výskumný ústav, ale malé a stredné firmy, na ktoré je program zvlášť zameraný. V čerpaní sme na jednom z posledných miest v EÚ. Treba začať robiť pri podpore inovácií mravenčiu prácu a prejsť od stratégií k implementácii.

Okrem Slovenskej batériovej aliancie máme nový akčný plán pre podporu elektromobility, ktorý tiež hovorí o výskume či batériách. Je štát dostatočne aktívny v tejto téme?

Slovensku chýba vlastný výrobca automobilov. Nemáme svoju Škodu, ktorá má „mobility lab“, kde vyvíja automobily. Trend je taký, že všetci smerujú k vývoju elektromobility. My to nemôžeme robiť. Zároveň sa nám nepodarilo ani to, čo Maďarom. Oni tiež nemajú vlastného výrobcu. Ale Audi vyrába v Győri elektromotory pre celú skupinu. Bosch má v Budapešti pre celú skupinu tisíce inžinierov na výskum a vývoj vrátane autonómnych vozidiel. V Poľsku je extrémne veľká podpora pre elektromobilitu, má druhého najväčšieho výrobcu elektrobusov v Európe, Solaris. Často sa mi zdá, že predstierame. Ale ak budeme poctivo implementovať tento akčný plán pre elektromobilitu, môže to pomôcť.

Na Slovensku predstierame, že sa touto témou zaoberáme?

Vrátim sa k RIS3, kde bolo napísané, že podporujeme nanomateriály. Ministerstvo školstva však rozdá 300 miliónov firmám, ktoré s tým nič nemajú a nevenujú sa ani iným prioritám definovaným v tejto stratégii.

Slovensku chýba politik, ktorý by bol tvárou elektromobility, hovorí jej priekopník

Nedostatok výskumu v elektromobilite je symptómom chýbajúcej dlhodobej vízie, myslí si PETER BADÍK.

Predstierame inovácie?

Nie sme čierna diera. Ale áno, vzhľadom na to, akú máme výrobu v automobilovom priemysle –  v ktorom je absolútny trend elektromobilita – predstierame. Hovoríme, že staviame nabíjacie stanice. Koľko sme ich postavili? Vláda sa nemôže chváliť ani tými postaveným, pretože to je zásluha dvoch firiem, ktoré pred pár rokmi dostatočne rýchlo nasadli na vlak. Nie je to výsledkom premyslenej politiky ako napríklad v Poľsku. Spočítal som, že u nás máme v automobilovom priemysle na vyše tristo výrobcov štyri a pol centra pre výskum a vývoj. Jaguár u nás začal vyrábať, ale centrum pre R&D umiestnil do Budapešti.

Váš predchodca na čele SEVA a zakladateľ firmy Greenway Peter Badík mi pred pár rokmi povedal, že Slovensku chýba tvár elektromobility, politik, ktorý by ju obhajoval. V Poľsku o elektromobilite pravidelne hovorí premiér. Je problémom aj chýbajúce povedomie medzi politikmi?

Pre implementáciu politiky – nie pre prijatie stratégie – potrebujete jednoznačne človeka, ktorý ju presadzuje. Úradníci – viem to z vlastnej skúsenosti – vždy povedia: Uvidíme, ako rozhodne vedenie. V Poľsku si to premiér, ktorý je bývalým ministrom hospodárstva, zobral ako svoju tému. Nejde len o peniaze. Pri rôznych príležitostiach podporuje vytváranie pridanej hodnoty v Poľsku. Nakoniec na tom zarábajú poľské firmy. Poľský Solaris predbehli v Európe len Číňania. Treba to robiť úprimne, nepredstierať.