Podpredseda SaS: Mochovce sú najväčšou nášľapnou mínou pre ďalšiu vládu

Karol Galek. [TASR/Erika Ďurčová]

VOĽBY 2020 | Hovoriť o uhlíkovej neutralite v roku 2050 bez konkrétnych opatrení je populistické, tvrdí KAROL GALEK zo SaS, hoci sám si myslí, že Slovensko ju dosiahne aj skôr.

Karol Galek je podpredsedom SaS. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR a pôsobí v hospodárskom výbore. Od októbra 2019 je podpredsedom strany a vo februárových parlamentných voľbách za ňu kandiduje zo 7. miesta. V rozhovore sa dozviete,

  • prečo sa SaS nehlási k uhlíkovej neutralite v roku 2050,
  • čo si myslí o uhlíkovom cle na hraniciach EÚ,
  • kde vidí potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku,
  • ako chce SaS deregulovať ceny energií a zároveň bojovať proti energetickej chudobe,
  • prečo považuje Mochovce za najväčšiu nášľapnú mínu pre novú vládu.

V programe nehovoríte nič o dosiahnutí uhlíkovej neutrality v roku 2050, cieľa, na ktorom sa zhodnú takmer všetky štáty EÚ vrátane Slovenska. Prečo?

Uhlíková neutralita je pre SaS veľmi dôležitá. Dekarbonizácií energetiky máme venovanú samostatnú kapitolu. My však uprednostňujeme cestu pred cieľom. Dnes nevieme, ako môže Slovensko dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. V prípade výroby elektriny bude môcť byť dosiahnutá – odhliadnuc od pár výrobcov – už v roku 2023. SaS mala napokon ukončenie dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia v programe už v roku 2016 a počas celého volebného obdobia sme to považovali za prioritu. Napokon samotný plán transformácie regiónu hornej Nitry vychádza z našich desiatich riešení, ktoré sme predstavili v roku 2017. Nejde však len o elektroenergetiku, ale aj o dopravu a vykurovanie. V týchto oblastiach nemá Slovensko stále nastavené konkrétne opatrenia pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Dokonca to nemáme ani spočítané. Preto sa mi zdá populistické povedať, že to bude v roku 2050.

Logika Európskej komisie je, že najprv sa nastaví cieľ a potom sa bude hľadať cesta k nemu. Tvrdí, že nemôžeme vedieť ktorou cestou ideme, kým nemáme cieľ.

Problémom tohto prístupu je, že sa vyberajú hrozienka z koláča: najkrajšie vyzerajúce opatrenia, ktorých efekt však nie je až taký výrazný.

Minister Žiga: Rozhodnutie o možnosti zavážať palivo do Mochoviec príde do dvoch mesiacov

VOĽBY 2020 | V najbližších týždňoch očakáva PETER ŽIGA dôležité rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR aj prvú aukciu na nové obnoviteľné zdroje. Minister hospodárstva v rozsiahlom rozhovore žiada posilnenie kompetencií svojho rezortu o emisie a odpady.

Slovensko dosiahne uhlíkovú neutralitu skôr

Napríklad?

Dnes sa vedie veľký boj proti plastovým slamkám na pitie. Je to problém, ktorého sú plné médiá. Z pohľadu znečistenia oceánov máme však omnoho väčšie problémy a znečisťovateľov, napríklad zaoceánsku dopravu.

Ale na to existujú opatrenia na európskej úrovni, ktoré to riešia.

Áno, všetko sa rieši. Ale my si musíme stanoviť cesty a priority. Preto tvrdím, že najskôr si musíme urobiť detailnú analýzu a potom si povedať, že rok 2050 je pre nás prioritný. Teraz budem hovoriť za seba: Myslím si, že Slovensko uhlíkovú neutralitu dosiahne skôr ako v roku 2050. Rok 2050 je zo strany ministerstva iba  populistickým vyhlásením bez toho, aby sme mali nastavenú cestu k nemu.

Zdôrazňujete, že ide o váš osobný názor. Potom sa natíska otázka, či vo vašom programe uhlíková neutralita nechýba preto, že predseda SaS Richard Sulík je skeptickejší. Zosmiešnil Gretu Thunberg a ironizoval o snahe Európskej únie znížiť emisie.

S týmto si dovolím nesúhlasiť. V SaS sa plne hlásime k tomu, že globálne otepľovanie je dôsledkom činnosti človeka. Náš program v oblasti energetiky a životného prostredia je zameraný na znižovanie uhlíkovej stopy. Určite by som neútočil na Richarda Sulíka preto, že by on znižoval hodnotu toho, čo sa dnes deje na úrovni EÚ alebo štátov. A vidíme, čo sa deje v Austrálii (rozsiahle lesné požiare – pozn. red.) alebo aj na Slovensku. Máme polovicu januára a ešte sme tu nemali poriadnu zimu (rozhovor sa konal 15. januára – pozn. red.).

Európska komisia tvrdí, že cesta k uhlíkovej neutralite je spísaná v Európskom ekologickom dohovore. Ako tento dokument hodnotíte?

Európska únia si často stanovuje ambiciózne ciele, ktorým sa mnohé štáty bránia. Na Slovensku máme ministerstvo životného prostredia, ktoré sa bez problémov prihlásilo k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Potom tu je ministerstvo hospodárstva, ktoré sa veľmi negatívne postavilo k rôznym smerniciam a usmerneniam, ktoré sa týkali energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov. Dve ministerstvá sa dostali do konfliktu. Problém Slovenska je, že veľmi radi pristúpime k akýmkoľvek cieľom, ktoré nemajú záväzný charakter, alebo sa týkajú až roku 2050, ale potom máme veľký problém s ich napĺňaním. Vezmime si Parížsku dohodu o klíme. Sám som za ňu v Národnej rade SR zahlasoval z osobného presvedčenia, väčšina poslancov SaS sa však zdržala, pretože chýbali konkrétne opatrenia.

Hovoríte o Slovensku. Ale ako hodnotíte Európsky ekologický dohovor? Ako poslanec národného parlamentu naňho máte dosah.

Čo sa týka životného prostredia, súhlasím s väčšinou cieľov Európskej komisie. Na národnej úrovni ich však treba rozmeniť na drobné. Navyše by to malo fungovať opačným smerom: štáty by mali dať vstup, na základe ktorého by sa mala Komisia rozhodovať.

Uhlíkové clo je logické opatrenie

Mala by Európska únia zaviesť uhlíkové clo na hraniciach EÚ?

Uhlíkové clo je jedno z opatrení, s ktorým – na rozdiel od uhlíkovej dane – vieme súhlasiť. Štáty, ktoré majú odlišné kritériá v oblasti výroby či poskytovania služieb, výraznejším spôsobom prispievajú k uhlíkovej stope. Koniec koncov EÚ sa podieľa na produkcii skleníkových plynov desiatimi percentami. Uhlíkové clo má určite význam. Viem, že je to pomerne detailne rozpracovaná záležitosť.

V apríli 2019 ste boli „skôr proti“ uhlíkovej dani na hraniciach EÚ. Mali ste namysli clo. Chápem správne, že ste zmenili názor na túto tému?

Chápal som to ako uhlíkovú daň. Čo sa týka uhlíkového cla, keď si my sami chránime trh a životné prostredie, je to samozrejme logické opatrenie.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Vtedy ste povedali: „Európska únia mnohé z tovarov dováža, nedokáže ich vyrobiť. Tieto by boli zaťažené uhlíkovou daňou a v konečnom dôsledku by to zaplatil spotrebiteľ.“

Áno. A povedal som aj to, že ak by to mala byť uhlíková daň, treba ju zaviesť na celom svete.

Všetci vieme, že to je nesplniteľná podmienka. Zmyslom uhlíkového cla je prinútiť ostatné ekonomiky, aby dodržiavali klimatické ciele, a chrániť európsky priemysel, ktorý ich musí spĺňať.

Súhlasím. Ja som sa vtedy ohradzoval proti uhlíkovej dani, ktorá by poškodila našich spotrebiteľov.

Nebude však aj uhlíkové clo znamenať, že stúpne cena výrobkov pre spotrebiteľa?

Väčšinu výrobkov si vieme v EÚ vyrobiť.

Vtedy ste povedali, že „Európska únia mnohé z tovarov dováža, nedokáže ich vyrobiť“.

Problém je inde. EÚ v minulosti veľa emisií exportovala. Výroba mnohých tovarov sa totiž presunula mimo Európy. Za to musíme prevziať zodpovednosť. Z tohto pohľadu je uhlíkové clo logickou možnosťou.

Máte predstavu, za akých podmienok by sa malo uhlíkové clo na tovar uplatňovať? Alebo si skôr počkáte na návrh Európskej komisie?

Neviem sa k tomu vyjadriť. Počkám si návrh Komisie.

Vietor má na Slovensku potenciál

Slovensko sa zaviazalo, že podiel obnoviteľných zdrojov dosiahne 14 percent spotreby energie v roku 2020. Vláda tiež schválila národný energetický klimatický plán, ktorý stanovuje cieľ 19 percent pre rok 2030. Ako a v ktorých oblastiach možno zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov?

Čo sa týka obnoviteľných zdrojov, určité analýzy ukazujú, že sme dosiahli strop, čo z môjho pohľadu nemusí byť pravda. Najväčší potenciál môže byť v teplárenstve a doprave. V doprave sme sa žiaľ jednostranne zamerali na elektromobilitu. Navyše sme začali stavať dom od strechy. Zabúdame na infraštruktúru a podporujeme nákup elektromobilov.

Najskôr sa každopádne treba pozrieť na energetickú efektívnosť. Najlacnejšia a najekologickejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme a teda ani nemusíme vyrobiť.

V poriadku, kde však vidíte potenciál zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov?

Pre výrobu elektriny máme dnes z pohľadu nových zdrojov prevahu vo fotovoltaike – inštalovaná kapacita asi 600 MW. Táto je ale kritizovaná aj vzhľadom na to, čo sa udialo v roku 2009: politické rozdávanie 120 MW na Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS) z noci do rána. Odvtedy sa vnímanie obnoviteľných zdrojoch mierne zlepšilo.

EURACTIV Podcast | Erik Baláž: Jadrová energia nám kupuje čas, budúcnosť je v solárnej

VOĽBY 2020 | V tomto štádiu dáva najväčší zmysel dva bloky v Mochovciach dostavať, hovorí ERIK BALÁŽ. Kandidát koalície PS/Spolu na ministra životného prostredia a energetiky však vidí najväčšiu nádej v solárnej energii.

Obnoviteľné energie a fotovoltaika sú pre mňa v prvom rade lokálne zdroje – mal by sa inštalovať najmä v mieste spotreby. V minulosti sa práve fotovoltaika stavala na kvalitnej ornej pôde; toto by sa už nemalo diať.

Z toho vyplýva, že by ste neboli za stavbu veľkých solárnych alebo veterných parkov, ale skôr za ich rozšírenie medzi firmami a domácnosťami.

Uprednostňujeme také obnoviteľné zdroje, ktoré nemajú vplyv na koncovú cenu elektriny či už v podobe výkupných cien alebo aukcií. Aukcie sa dajú nastaviť aj tak, že dotácia bude nulová. V Nemecku sa to už stalo. Na strechu výrobnej haly vieme nainštalovať aj 500 kW fotovoltaiky ako lokálny zdroj v zmysle legislatívy. Prakticky nič by sa nedostalo do sústavy.

Čo sa týka veterných elektrární, na Slovensku zatiaľ vo veľkom nefungujú. So susedným Rakúskom je to neporovnateľné.

Mala by sa na Slovensku rozvíjať veterná energia?

Určite áno. Vietor má na Slovensku potenciál. Treba vytipovať lokality a prísne to posudzovať z hľadiska životného prostredia a vzdialenosti od sídiel. Mnoho ľudí tiež citlivo vníma faktor narušenia krajinného rázu.

Nebránim sa ani malým vodným elektrárňam (MVE). Musia byť však veľmi prísne posudzované z hľadiska životného prostredia, chovu rýb a turizmu. Všetky profily sú už rozdané, malo by však dôjsť k revízii vydaných povolení. Mnohé z MVE sa zanášajú, ich účinnosť sa znižuje. Z Rakúska však poznáme mnoho MVE, ktoré nemajú výrazný vplyv na životné prostredie.

Vidíte potenciál obnoviteľných zdrojov aj v ďalších sektoroch?

Pre kogeneráciu – kombinovanú výrobu elektriny a tepla – sa dá použiť bioplyn. Z toho sa dá tiež vyrobiť metán, ktorý možno natlačiť do plynárenskej siete.

Bioplyn by pochádzal z odpadu a poľnohospodárstva?

Na legislatívnej úrovni vieme zadefinovať našu preferenciu, ale o tom, čo je k dispozícii, by mal vždy rozhodnúť trh. Nesmie to narušiť potravinovú sebestačnosť Slovenska; na bioplyn by nemala ísť siláž z kukurice pestovanej špeciálne pre bioplyn. Toto sa bohužiaľ dialo napríklad v Rakúsku.

V bioodpade je určite potenciál. V rakúskom meste Bruck an der Leitha som navštívil bioplynovú stanicu, ktorá spracúva do podoby metánu odpad z reštaurácií a nepredaných potravín. Vychádza to niekoľkonásobne drahšie ako zemný plyn. Pre Rakúšanov je však dôležitejšie mať pocit, že podporujú lokálny produkt a budúcnosť svojich detí, ako mať v garáži zaparkované Porsche.

Vládu nebudem chváliť za nič

Uvažujú ľudia takto aj na Slovensku?

V Rakúsku už dosiahli takú úroveň blahobytu, že sa zamýšľajú aj nad takýmito záležitosťami. Ale na Slovensku žije množstvo ľudí z minimálnej mzdy a obracia každý cent. Podľa údajov z Eurostatu, za rok 2018 je priemerná domácnosť na Slovensku v podstate energeticky chudobná.

Erik Baláž z koalície PS/Spolu tvrdí, že ľudia na Slovenskú sú ochotní priplatiť si za ochranu životného prostredia, či už ide o odpady alebo emisie z dopravy. Súhlasíte s týmto názorom?

Všetci by si určite neboli ochotní priplatiť. Ľudia by mali byť pozitívne motivovaní, napríklad nižšími daňami. V Rakúsku sú napríklad ľudia s dobrými zdravotnými kontrolami oslobodení od platenia zdravotného poistenia. Na Slovensku máme už dnes veľmi vysoké ceny energií – z dôvodu politických zásahov, ako je podpora obnoviteľných zdrojov či výroba elektriny z uhlia, umelo navyšovaný zisk štátnej akciovky SEPS, odvod do národného jadrového fondu, či netransparentná a nesystémová regulácie. Štát by to mal zodpovednosť za politické rozhodnutia preniesť v maximálne možnej na seba.

Erik Baláž: Ľudia sú pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia

VOĽBY 2020 | Prioritou je pre neho reforma národných parkov, v energetike či odpadoch sa chce ERIK BALÁŽ spoľahnúť na pomoc odborníkov. Slováci sú podľa neho pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia, nemalo by sa to však dotknúť chudobných.

V programe píšete: „Zavedením viaczdrojového financovania z Environmentálneho fondu a štátneho rozpočtu znížime náklady na financovanie podpory obnoviteľných zdrojov energie zahrnuté v koncovej cene elektriny.“ Hovoríte tu o nemeckom modeli, kde sú náklady prenesené na plecia štátu?

V Nemecku platia všetko domácnosti. Priemysel je od platenia dotácií na obnoviteľné zdroje oslobodený. Náš program hovorí o českom modeli, ktorý má viaczdrojové financovanie. Časť platia domácnosti a priemysel, časť štát a časť príjmy z predaja emisných povoleniek. V súčasnom volebnom období SaS predkladala zákon o viaczdrojovom financovaní súčasných obnoviteľných zdrojov, v ktorom sme chceli na to prednostne alokovať 17,5 percenta z výnosov z predaja emisných povoleniek. Tvrdíme tiež, že by sme mali pozrieť aj na konkrétne projekty či okolnosti, za akých im bola priznaná podpora – najmä v oblasti kombinovanej výroby elektriny a tepla – boli v súlade so zákonom. Pred niekoľkými mesiacmi som dal podnet na Tepláreň Považská Bystrica. Aj takýmito opatreniami možno znížiť tarifu za prevádzkovanie systému. Myslím, že je známy náš výpočet, že odstránením politických zásahov do cien elektriny môže priemerná rodina so spotrebou 2,5 MWh ročne ušetriť až 80 eur za rok.

Európska komisia hovorí v Európskom ekologickom dohovore o potrebe zdvojnásobiť ročné tempo obnovy budov (z dnešných 0,4 až 1,2 percenta v závislosti od členského štátu). Ako plánujete tento cieľ dosiahnuť a ako ho chcete financovať?

Čo sa týka budov, ktoré sa významne podieľajú na spotrebe energie, máme k dispozícii viacero efektívnych nástrojov. Dotácie sa žiaľ často míňajú účinku. Do života sme však zaviedli garantované energetické služby. Mestá a vyššie územné celky ich môžu využiť na obnovu verejných budov, osvetlenia, čohokoľvek, čím môžu usporiť energie.

Nepochválili by ste za to vládu? Za súčasnej vlády sa vytvoril štandardizovaný proces, ktorý môžu samosprávy využiť.

Vládu nebudem chváliť za nič. Vláda s tým neprišla. Naopak, dlho otáľala. Garantované energetické služby boli už v zákone o energetickej efektívnosti už v roku 2014. Hneď na to prišla ale vláda s myšlienkou priamych dotácií, konkrétne verejného osvetlenia  a poškodila tak firmy, ktoré mali záujem ponúkať energetické služby na trhovom princípe.

Ceny energií vieme deregulovať

Akými opatreniami plánujete bojovať proti energetickej chudobe?

Eurostat nedávno vyčíslil, že priemerná slovenská domácnosť v roku 2018 minula 10,4 percent príjmov na účty za energie. Energetická chudoba nie je v legislatíve zadefinovaná, vo všeobecnosti však možno o nej hovoriť, keď domácnosť míňa na energie viac ako desať percent. Priemerná slovenská domácnosť je vlastne energeticky chudobná. Poplatkami a dotáciami zaťažujeme aj priemysel.

Ako chcete riešiť situáciu domácností?

Znížením cien energií tým, že sa znížia spomínané politické zásahy. Keď toto dosiahneme, vieme ceny deregulovať. Deregulácii sa síce ľavicové strany bránia, požaduje ju však od nás aj Európska komisia. Deregulácia so sebou vždy priniesla krátkodobé zvýšenie cien energií. Tomu sa nevieme vyhnúť. Ak je však na trhu dosť predajcov, ktorí sú konkurencieschopní, ceny pôjdu zákonite dole.

Nebojíte sa, že ešte viac domácností sa prepadne do pásma energetickej chudoby?

Nie. Ceny energií znížime odstránením politických zásahov. Môžeme aj zachovať regulovanú tarifu. Tak je to v Nemecku, napriek tomu sú trhové ceny niektorých dodávateľov ešte nižšie.

V programe uvádzate: „Zavedieme možnosť predplatného (kreditného) spôsobu odberu elektriny ako nového druhu odčítavania/riadenia spotreby pre energeticky chudobných odberateľov či iné odberné miesta, napríklad s nepravidelným odberom elektrickej energie.“ Ako by to malo fungovať?

Nielenže sa tým zníži energetická chudoba, ale sa aj oddlží veľa domácností. Funguje to na princípe predplatného. Domácnosť, ktorá je energeticky chudobná, má dlhy voči dodávateľom energií, prípadne má iné zadlženie. Taká domácnosť by si predplatila odber elektriny – vo výške napríklad desať eur – ako v prípade telefonovania cez mobil. Dnešné elektromery dokážu fungovať na tomto princípe. Naučili by sa pracovať s odoberanou energiou a zároveň splácať historické dlhy. Časť z desiatich eur by bola použitá na nákup energie do budúcnosti a časť na splatenie historického dlhu. Mnoho ľudí je dnes zaťažených exekúciou, a to aj z dôvodu dlhov voči dodávateľom energií. A nehľadajú si ani prácu, lebo vedia, že časť príjmu zhltne exekúcia. Naše opatrenie by neriešilo len ich energetickú chudobu, ale aj ich celkovú finančnú situáciu a zvýšilo ich finančnú gramotnosť. Musí to však byť postavené na dobrovoľnom princípe. V demokracii sa to totiž nedá prikázať.

Zemný plyn spomínate v programe len pri doprave. Inde jeho budúcnosť nevidíte?

Spotreba zemného plynu v Európskej únii zostane do roku 2030 podľa Európskej komisie zachovaná viac-menej na súčasnej úrovni. Potom, do roku 2050, má však spotreba výrazne poklesnúť. Dôvodom je, že zemný plyn má uhlíkovú stopu. Plyn je však dobrý pre prechodné obdobie. Slovensko je veľmi silno plynofikované. U nás preto bude hrať zemný plyn veľmi dôležitú úlohu. Aj v prípade zemného plynu by sme však mali hovoriť o zvýšení energetickej efektívnosti a tiež o diverzifikácii zdrojov dodávok.

Mala by byť nová plynárenská infraštruktúra podporovaná z verejných financií vo forme dotácií a pôžičiek? Hovorím o veľkých infraštruktúrnych projektoch na diverzifikáciu dodávok, ale aj o kotlíkovej dotácii.

Kotlíková dotácia je duplicitnou dotáciou, keďže existuje program Zelená domácnostiam. Jej prínosom je odstránenie niektorých lokálnych zdrojov znečistenia, keď domácnosti pália všeličo. Otázne je, či ju ľudia využijú. Je málo známa.

Pokračovali by ste v kotlíkovej dotácii, keby ste boli vo vláde?

Na túto otázku teraz neviem odpovedať. Museli by sme to prísne posúdiť. V istých prípadoch môže mať hlbší význam, čo sa týka znečistenia ovzdušia.

Čo sa týka infraštruktúry, SPP distribúcia by mala byť schopná udržovať svoju sieť v dobrej prevádzke bez verejných financií za podmienky, že regulátor túto spoločnosť nepoškodzuje.

Na medzištátnej úrovni je to otázne. Z prepravy zemného plynu má Slovensko nemalé príjmy a najmä cezhraničné prepojenia sú pre nás kľúčové. Preto si viem aj do budúcnosti predstaviť podiel štátu taký, aký je v Eustreame – 51 percent a bude sa aj primerane podieľať ako na výdavkoch, tak aj ziskoch.

Mochovce sú najväčšia nášľapná mína

Váš program uvádza: „Administratívne podporíme urýchlenú dostavbu a uvedenie tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne Mochovce za podmienky dodržania všetkých bezpečnostných, environmentálnych a technologických predpisov a bez potreby ďalšieho zvyšovania rozpočtu.“ Ako chcete dosiahnuť, že dostavba nebude potrebovať ďalšie zvyšovanie rozpočtu?

Mochovce sú čiernou dierou a zároveň najväčšou nášľapnou mínou, ktorá čaká ďalšiu vládu. Všetok majetok Slovenských elektrární je pre dostavbu založený. Stále pritom nie je isté, že tretí blok – o štvrtom ani nehovorím – bude tento rok uvedený do prevádzky. Na dostavbu sa dosiaľ používala nevyplatená dividenda a úvery. Administratívna podpora znamená stransparentnenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu. Potom sa však musíme baviť o politickej podpore. Rakúska vládna koalícia sa totiž dohodla na tom, že urobí všetko pre to, aby tretí a štvrtý blok neboli uvedené do prevádzky a aby sa uskutočnilo nové posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Toto je pre nás veľmi nebezpečné.

Bude mať na to Rakúsko dosah?

Rakúšania sú v Európe silným partnerom a ich hlas je akceptovaný. Ak budú namietať bezpečnosť, dostanú sa do priameho konfliktu s Úradom jadrového dozoru SR. Ten je ale nezávislý a na základe doterajších skúseností mu ako opozičný politik môžem iba dôverovať. Ale naša vláda nič nerobí. Minister hospodárstva Peter Žiga a premiér Peter Pellegrini strčili hlavu do piesku. Robert Fico, ktorý inicioval dokončenie Mochoviec, v tejto súvislosti na nič nereaguje. Ako člen hospodárskeho výboru NR SR sa nezúčastnil ani jedného z dvoch prieskumov v elektrárni.

Rakúsky zelený politik: Použijeme všetky diplomatické nástroje, aby sme dosiahli koniec jadra

Aj zemný plyn je lepšou prechodnou technológiou ako jadrová energia, myslí si THOMAS WAITZ z rakúskych Zelených, ktorí vstúpili do novej vlády. Rakúsko môže podľa neho so svojimi východnými susedmi spolupracovať na dekarbonizácii plynárenstva.

Ako chcete dosiahnuť nezvyšovanie rozpočtu?

Rozpočet sa už nesmie navyšovať na úkor štátu. Daňoví poplatníci na dostavbu Mochoviec už nesmú doplatiť ani jediným centom. Za dostavbu je zodpovedný Enel a musí za to prevziať plnú zodpovednosť. Slovenské elektrárne navyše vlastnia majetok, ktorý možno označiť za strategický, či už ide o prečerpávaciu elektráreň Čierny Váh alebo vybrané jadrové aktíva. Ak nové bloky v Mochovciach nebudú uvedené do prevádzky, prídu veritelia, ktorí si uplatnia záložné práva a Slovenská republika si bude musieť tento strategický majetok ochrániť. Zoštátniť alebo ho za drahé peniaze vykúpiť? Ani jedno nie je pre nás cesta. Preto hovorím o dostavbe ako o najväčšej nášľapnej míne pre ďalšiu vládu.

Najväčšej míne v energetike alebo celkovo?

Celkovo.

Väčšej ako zdravotníctvo či školstvo?

Neviem vyčísliť strategický majetok Slovenských elektrární, ale hovoríme o niekoľkých miliardách eur. Málokto si to uvedomuje. Takisto musíme – tiež to máme v programe – vyvodiť politickú, majetkovú a trestnoprávnu zodpovednosť. Vieme, že tam boli niekoľkonásobne predražené dodávky.

Voči komu chcete vyvodiť zodpovednosť?

Voči manažérom aj politikom. V prípade politikov chceme vyvodiť politickú zodpovednosť. Treba konkrétne poukázať na to, kto je zodpovedný. Slovenská republika vlastní 34 percent Slovenských elektrární, je však ich najväčším vlastníkom. Enel a EPH vlastnia po 33 percent. Nechcem sa dožiť toho, že niekto povie, že za Mochovce je zodpovedná nová vláda. Mochovce sú maslom na hlave Roberta Fica.

Ste podpredsedom strany, energetike sa venujete dlhodobo. Ak bude SaS vo vláde, akú by ste chceli mať pozíciu?

Všetko bude závisieť od výsledku volieb. SaS má odborné zázemie vo všetkých oblastiach, najsilnejší sme však v hospodárstve a financiách. Tieto ministerstvá sú pre nás prioritné.

Trúfate si na post ministra hospodárstva?

Viem si predstaviť, že na základe svojich predošlých skúseností by som vedel najmä v oblasti energetiky najviac pomôcť práve na ministerstve hospodárstva. Tých možností je však milión, rozhodnú voliči vo voľbách.