Rakúsky zelený politik: Použijeme všetky diplomatické nástroje, aby sme dosiahli koniec jadra

Thomas Waitz na Stredoeurópskej energetickej konferencii 2019 v novembri v Bratislave. [SFPA/Patrik Kováč]

Aj zemný plyn je lepšou prechodnou technológiou ako jadrová energia, myslí si THOMAS WAITZ z rakúskych Zelených, ktorí vstúpili do novej vlády. Rakúsko môže podľa neho so svojimi východnými susedmi spolupracovať na dekarbonizácii plynárenstva.

V koaličných rokovaniach s rakúskymi ľudovcami bol Thomas Waitz členom tímu Zelených pre životné prostredie, energetiku a poľnohospodárstvo. V roku 2019 bol znovuzvolený do Európskeho parlamentu, mandátu sa ujme, keď Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ. Od roku 2017 je spolupredsedom Európskej zelenej strany. S redakciou EURACTIV.sk sa spojil telefonicky.

Jednou z priorít novej vlády je pokračovať v dlhodobej rakúskej politike spochybňovania výstavby jadrových blokov v Európe. Čo môžu krajiny ako Slovensko očakávať?

Slovensko je nezávislým štátom. Už ukázalo, že mu je ľahostajné, či má Rakúsko obavy alebo nie. Rakúsko má obavy, pretože všetky jadrové bloky sú blízko našich hraníc. Nehoda by mala dopad aj na rakúskych občanov. Keďže my sme rozhodli nerozvíjať jadrovú energiu vzhľadom na privysoké riziko, použijeme všetky možné diplomatické nástroje pre to, aby sme dosiahli koniec jadrovej energie. Zvlášť nás trápia staré elektrárne s ruskou technológiou.

V EÚ je niekoľko ďalších krajín, ktoré rozvíjajú jadrovú energiu, napríklad Francúzsko. Každý štát sa sám rozhoduje, či sa vydá cestou jadrovej energie alebo nie. Rakúsko a Slovensko k sebe prechovávajú vzájomnú úctu. Máme spor, ale budeme ho riešiť ako dobrí susedia.

Rakúsko využilo proti jadrovej energie viacero prostriedkov vrátane žalôb na Súdnom dvore EÚ. Ak však správne chápem, neplánujete žiadne veľké zmeny v diplomatických nástrojoch, ktoré využívate.

Správne.

Francúzsky expert obhajuje jadro: V boji za klímu nás obnoviteľné zdroje len vyrušujú

Obnoviteľné zdroje sú drahšie a nebezpečnejšie ako atómky. Lenže dnešné demokracie neprajú jadrovej energii, myslí si JEAN-MARC JANCOVICI, ktorý je členom poradného orgánu francúzskej vlády.

Môže Európa dosiahnuť klimatickú neutralitu bez dodatočných jadrových elektrární?

Samozrejme. Keď sa pozrieme na emisie na kilowatthodinu, jadrová energia môže byť malou súčasťou veľkého celku. Je správne povedať, že jadrová energia prispieva k uhlíkovej neutralite. Som realistickým európskym politikom. Súhlasím aj s tým, keď sa fínski Zelení prihlásia k myšlienke, aby atómová elektráreň fungovala do konca naplánovanej životnosti, pretože na niekoľko rokov to môže pomôcť energetickej transformácii. Chápem, že krajiny s energiou z uhlia nemôžu utlmiť obe palivá naraz.

Z dlhodobého hľadiska však jadrová energia nemôže byť riešením. Po prvé preto, že ekologická katastrofa sa začína už ťažbou uránu. Ďalším dôvodom je stavba jadrovej elektrárne. Vypočítajte si, aké veľké množstvo betónu potrebujete. Najsilnejší argument je však riziko (nehody). Aj keď vybuchne len jedna atómka z tisíc, je to obrovská katastrofa. V neposlednom rade nám chýba riešenie pre jadrový odpad. Ak si niekto myslí, že jadrová energia je lacná, mal by si vypočítať to množstvo peňazí, ktoré treba na skladovanie jadrového odpadu počas 100 tisíc rokov. Táto technológia je extrémne drahá a extrémne nebezpečná. Keby jadrová energia nemala dotácie, nedokázala by súťažiť s obnoviteľnými zdrojmi. Mali by sme skončiť s bláznovstvom, ktorým je pchanie peňazí daňových poplatníkov do takej hrozivej technológie.

Čo by ste poradili krajinám ako Poľsko, ktoré vyrába väčšinu elektriny z uhlia? Je to mimochodom jediná krajina, ktorá v EÚ blokuje dohodu na dosiahnutí klimatickej neutrality v roku 2050. Nebola by jadrová energia vhodným náhradným riešením?

Nie, nebola. Po prvé, trvá 10, 15 či 20 rokov, kým sa postaví nová atómka. To je pridlho. Po druhé, ak zainvestujete rovnaké peniaze do obnoviteľných zdrojov, výsledkom je oveľa viac elektriny a oveľa menšie riziko pre životné prostredie. Chápem, že pre Poľsko je skutočným problémom uskutočniť energetickú transformáciu v krátkodobom horizonte. EÚ musí uznať, že táto krajina potrebuje pre transformáciu finančnú podporu. Dúfam, že súčasný odpor (Poľska voči klimatickej neutralite v roku 2050) vychádza zo snahy vyjednať si od EÚ dotácie, aby mohlo tento druh energie zanechať čo najskôr. Možno budete prekvapený, ale aj plyn môže byť prechodnou technológiou. Jeho emisie CO2 sú oveľa nižšie ako z uhlia.

Uprednostňujete zemný plyn pred jadrovou energiou ako alternatívu k uhliu?

Áno – plyn ako prechodnú technológiu smerom k systému postavenému úplne na obnoviteľných zdrojoch. Hlavným problémom v systémoch založených na obnoviteľných energiách je ich kolísavosť. Technickou výzvou je skladovanie energie, ale aj stabilizácia kolísavej frekvencie v sieti. Preto možno budeme v budúcnosti potrebovať nejaký plyn – ale len ako malý kompenzačný mechanizmus v rámci veľkého systému obnoviteľných zdrojov. Aj vtedy však môžu zemný plyn nahradiť zelené plyny.

Jadro nie je čisto zelenou technológiou, môže však byť prechodnou

Európske inštitúcie schválili taxonómiu zelených investícií. Osud atómovej energie a zemného plynu vložili do rúk Európskej komisie, ktorá o nich rozhodne neskôr.

Vidíte potenciál pre spoluprácu na dekarbonizácii plynárenstva medzi Rakúskom a východoeurópskymi krajinami, ktoré sú závislé na zemnom plyne?

Určite. Pozitívom plynu je rozvinutá distribučná sieť v Rakúsku a susedných krajinách na jeho východnej hranici. Možno ju naplniť iným plynom. Ten by sme mali vyrábať z organického odpadu alebo z hnoja z ošípaných. Nemali by sme tento metán vypúšťať do vzduchu a spôsobovať tak zmenu klímy.

Potenciál vidím tiež vo veternej energii. Platí to aj pre Poľsko. Keď je dobrý vietor – ako napríklad teraz v Baltskom mori – veterné turbíny na mori vyrábajú tak veľa elektriny, že už nie sme schopní prenášať ju do miest. Tá by mohla slúžiť na výrobu syntetického metánu alebo vodíka v strednej a východnej Európe.

S novou vládou plánuje Rakúsko dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2040. Nebojíte sa priepasti medzi slovami a činmi, ktorá sa objavila v Nemecku? To nie je na ceste k dosiahnutiu svojich strednodobých klimatických cieľov.

V súčasných podmienkach zmeny klímy potrebujeme ambiciózne ciele. Všetky politiky sa budeme snažiť prispôsobiť záujmu dosiahnutia tohto cieľa. Nemáme záruku, že sa nám to podarí, ale cieľ ukazuje, že máme vôľu. Tiež odráža dramatickosť situácie a naše presvedčenie o rýchlosti, akou treba postupovať. Uvedomujem si, že do úvahy musíme zobrať aj priemysel, hospodárstvo, trhy.

Slovensko aj Rakúsko majú oceliarsky priemysel, ktorý je veľkým producentom emisií. Bude mať Rakúsko peniaze na jeho transformáciu?

Náš oceliarsky priemysel sa v posledných 20 až 30 rokoch výrazne zmenil. Je špecializovaný. Masová výroba odišla z Rakúska pred mnohými rokmi. Výroba vysokokvalitnej ocele je dnes zodpovedná za asi 10 percent rakúskych emisií skleníkových plynov. Najväčšia oceliarska spoločnosť v krajine pred pár rokmi investovala do výskumu o prechode od fosílnych palív k vodíku. Prvá takáto prevádzka bude spustená čoskoro. Pravda, vodík sa stále vyrába z fosílnych palív. Ale plánujeme ho produkovať pomocou veternej energie. Neverím, že vodík sa v budúcnosti stane palivom pre osobné autá. Môže však poháňať priemyselné procesy, vlaky a jedného dňa možno aj nákladné vozidlá.

EURACTIV Podcast | Erik Baláž: Jadrová energia nám kupuje čas, budúcnosť je v solárnej

VOĽBY 2020 | V tomto štádiu dáva najväčší zmysel dva bloky v Mochovciach dostavať, hovorí ERIK BALÁŽ. Kandidát koalície PS/Spolu na ministra životného prostredia a energetiky však vidí najväčšiu nádej v solárnej energii.

Za ambicióznu klimatickú politiku sa zasadzuje na Slovensku prezidentka Zuzana Čaputová. Ako je vnímaná v Rakúsku?

Môžem hovoriť iba za moje okolie. Neviem, ako ju vníma bežný občan, zatiaľ nie je až taká známa. Celá progresívna časť rakúskeho politického spektra víta súčasný vývoj na Slovensku, aj keď vychádza z brutálnej vraždy, ktorej nám je veľmi ľúto. Slovenská spoločnosť využila príležitosť vzoprieť sa a urobiť veľké kroky smerom k právnemu štátu. Ak ľudia stratia dôveru v súdnictvo a politikov, ktorí sa snažia o to najlepšie pre svoju krajinu a nie pre svoje vrecká, potom je ohrozený samotný základ našej demokracie. Uvidíme, ako sa bude neprofesionálnym politikom na Slovensku dariť. Myslím, že vaša prezidentka sa obklopila dobrými ľuďmi, niektorých poznám. Želám jej veľa šťastia.

Podporujú európski Zelení nejakú slovenskú stranu v kampani pred februárovými parlamentnými voľbami?

Slovensko je nanešťastie jednou z mála krajín – v Európe, nielen v EÚ – kde nemáme aktívneho partnera pre spoluprácu. Hoci sme stále v kontakte so stranou slovenskej prezidentky (Progresívne Slovensko, kde sa vzdala členstva pred druhým kolom volieb – pozn. red.), zatiaľ tam nie je žiadna strana, ktorú by sme mohli nazvať spojencom Zelených. Hovoríme s viacerými aktérmi, nikto však nemá priamu podporu Európskej strany zelených.