Šéf Foratomu: V Európe sa pomer síl nakláňa v neprospech jadra

Belgická jadrová elektráreň Tihange [TASR/AP/Yves Logghe]

V4 má k jadrovej energii pozitívny vzťah. Čakáme, či sa Poľsko rozhodne vybudovať svoju prvú jadrovú elektráreň, hovorí generálny riaditeľ Foratomu YVES DESBAZEILLE. Dodáva však, že to môže byť práve Varšava, kto zablokuje uhlíkovú daň presadzovanú jadrovým sektorom.

Yves Desbazeille je generálnym riaditeľom Foratomu, organizácie pre obhajobu záujmov európskeho jadrového priemyslu. Desbazeille je pôvodom Francúz, v minulosti pracoval v Electricité de France na manažérskych pozíciách, aj ako jej zástupca v Bruseli. Rozhovor prvýkrát vyšiel pod názvom „Foratom Chief: Balance of power is shifting against nuclear in the EU” v časopise International Issues & Slovak Foreign Policy Affairs vol. XXVII, č. 3 – 4, 2018, s. 46 – 50.

Ktoré európske krajiny vidíte ako najväčších obhajcov jadrovej energie?

Európsku úniu v súčasnosti opúšťa Spojené kráľovstvo, ktoré je silným stúpencom jadrovej energie. Brexit bude samozrejme veľkou stratou pre jadrový priemysel. Otázkou je, aká bude pozícia Francúzska. Bude hlasnejšie presadzovať svoju pozíciu v otázke civilného jadrového programu? V súčasnosti je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku. Vo východnej Európe máme Vyšehradskú skupinu, ktorá má k jadrovej energii pozitívny vzťah. Podobne aj Fínsko. Švédsko sa zvykne pridávať k projadrovým krajinám, ale veľmi o tom nehovorí. Potom sú tu krajiny ako Španielsko alebo Belgicko, ktorých pozície sú nejasné. Je ťažké zaradiť ich do jednej alebo do druhej skupiny. Vo všeobecnosti sa však mocenská rovnováha v Európskej únii nakláňa v neprospech jadra. Situácia nie je taká dobrá ako v minulosti. Dôležité bude či svoju protijadrovú pozíciu posilní Nemecko.

V októbri francúzska Rada štátu (najvyšší súd) zrušila vládne rozhodnutie zavrieť najstaršiu francúzsku jadrovú elektráreň Fessenheim, ktorá sa nachádza na nemeckej hranici. Môžeme to vnímať ako signál, že francúzska pozícia v prospech jadra sa posilňuje?

Rozhodnutie o Fessenheime nič nenaznačuje. Jedná sa o druhoradú súdnu otázku. Nie je ťažké schváliť nový dekrét. V otázke Fessenheimu vo Francúzsku nevidím nový prístup. Nemyslím si, že Électricité de France (prevádzkovateľ – pozn. red.) bude bojovať za predĺženie životnosti.

V roku 2050 má Španielsko čerpať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov

Zástancovia zelených zdrojov privítali španielsku vládnu stratégiu ako pozitívny signál od veľkej ekonomiky. Krajina zároveň plánuje útlm jadra aj uhlia.

Napriek tomu však vo francúzskej vláde vidíme zmeny. V lete rezignoval minister životného prostredia, bývalý protijadrový aktivista, Nicolas Hulot. Ako jeden z dôvodov uviedol vládnu jadrovú politiku. Je to pre vás dobrá správa?

Na hodnotenie je ešte príliš skoro. Uvidíme, aké rozhodnutie ohľadne budúcnosti jadrovej energie vo Francúzsku prijme prezident Emmanuel Macron. Mali by sme sa ho dozvedieť na konci novembra. Moja intuícia mi hovorí, že Francúzsko jadro nevyradí úplne. Môže dôjsť k zníženiu podielu jadrovej energie (v elektrickom mixe) zo 70 a viac percent na 50.

Poľský minister energetiky Krzysztof Tchórzewski povedal, že Poľsko potrebuje elektrinu z jadra. V minulosti sa o tom v Poľsku diskutovalo, ale plány sa nikdy neuskutočnili. Bude to tentokrát iné?

Z Poľska prichádzajú pozitívne politické signály, že vláda onedlho prijme rozhodnutie. Stále však nič nie je isté. Potrebujeme jasný postoj vlády. Momentálne to počujeme iba od ministra energetiky. Bol by som v odhadovaní výsledku opatrný.

Rozhodnutie v krátkom čase ste očakávali, aj keď sme sa v júni rozprávali v Bratislave. Teraz to vyzerá, že sa opäť odložilo.

Už sa odložilo niekoľkokrát. Pred summitom v Katoviciach (2. až 14. decembra pozn. red.) má ale vláda skvelú príležitosť rozhodnutie oznámiť.

Šéf európskej jadrovej lobby: Obnoviteľné zdroje majú skryté náklady

ŠPECIÁL / Všetky náklady na posilnenie sietí, záložných systémov a skladovania energie sa v nákladoch na nový obnoviteľný zdroj zvyčajne nezohľadňujú, tvrdí šéf Foratomu YVES DESBAZEILLE.

V poslednom čase sa Poľsko zblížilo so Spojenými štátmi vo viacerých témach vrátane energetiky. Máte obavu, že ak sa Poľsko napokon rozhodne vybudovať jadrovú elektráreň, zvolí si americkú technológiu namiesto francúzskej alebo európskej?

Nemôžem komentovať, akú technológiu si Poľsko zvolí. Vo všeobecnosti podporujeme rozvoj jadrovej energetiky a vyzývame krajiny, aby využili európsku dodávateľskú sieť. Radi by sme videli aj vzdelávanie nových jadrových špecialistov. Čo sa týka rovnováhy moci, privítali by sme, keby sa Poľsko pridalo k skupine štátov s atómkami.

Krajiny V4 sú tradične považované za projadrové, ale pri nových projektoch si Slovensko a Maďarsko zvolili ruské technológie. Poľsko môže mať americkú. Ako generálny riaditeľ Foratomu reprezentujete európske asociácie a spoločnosti. Máte obavy?

Nebudeme komentovať voľbu technológie, či už pochádza z Ruska alebo z inej krajiny. Do stavby Paks II v Maďarsku bude zapojených množstvo miestnych spoločností a európskych dodávateľov. Právnu stránku hospodárskej súťaže si nedovolím komentovať. Európska komisia sama rozhodla, že rozhodnutie Maďarska bolo v súlade s právom hospodárskej súťaže. Naša pozícia je rovnaká.

Rakúšania napadli Paks II: „Atómová energia nemá čo hľadať v Európe“

Maďarsko si nemyslí, že rakúska žaloba ohrozí stavbu novej jadrovej elektrárne.

V máji francúzska banka Lazard uskutočnila analýzu celkových nákladov na výrobu elektriny (LCOE – levelized cost of electricity) pre rozličné zdroje v Severnej Amerike. Jedna MWh solárnej energie stojí 50 dolárov, kým 1 MWh jadrovej energie 148 dolárov. Čo považujete za najlepší spôsob financovania nových reaktorov?

Otázka, ktorá technológia je drahšia, je zradná. LCOE nám totiž nehovorí celý príbeh. Neberie do ohľadu systémové náklady. Agentúra pre jadrovú energiu, ktorá je súčasťou OECD, nedávno vydala štúdiu s názvom „Úplné náklady poskytovania elektriny“ (The Full Costs of Electricity Provision). Hovorí, že akonáhle budú obnoviteľné zdroje elektriny integrované do systému, ich cena bude veľmi, veľmi vysoká. Iný pohľad na rovnaký problém je posúdenie trhovej hodnoty. Čím viac elektriny z obnoviteľných zdrojov je na trhu, tým je ich trhová hodnota nižšia. Pokiaľ ide napríklad o vietor, máme tu buď príliš veľa produkcie alebo žiadnu. To isté platí o  výrobe elektriny zo solárnej energie, aj keď tá je predvídateľnejšia. Keď trhová hodnota spadne na nulu, nevieme čo robiť. Dodávky elektriny sa stávajú závislými na záložných zdrojoch, a tie nie sú odmeňované.

Ako môžeme financovať stavbu nových elektrární?

Musíme odmeniť technológie s jednoduchým prenosom (dispatch). Elektrina z jadra sa prenáša ľahko a má nízku uhlíkovú stopu. Je bezpečná a stabilná. Trhy však tento aspekt neodmeňujú. Preto sme navrhli, aby sa stal súčasťou novej európskej legislatívy o dizajne trhu s elektrinou.

Spochybňujete analýzu LCOE, ale používa ju rešpektovaná investičná banka.

Celá metóda LCOE je založená na predpoklade, že zásluhy všetkých technológii sú rovnaké, čo považujem za trochu zastaralý prístup. Kapacity prenosu a flexibility sa líšia. Vietor a slnko nedokážeme predpovedať viac ako tri dni dopredu, a to je dôvod prečo stále potrebujeme záložné zdroje, ktoré by v špičke stíhali napĺňať potreby trhu, ako to v súčasnosti vidíme v Nemecku.

Európskej únii aj Nemecku sa emisie darí znižovať aj napriek útlmu jadra

Atómová energia v 90. rokoch výrazne prispela k dekarbonizácii európskej elektroenergetiky. Tá však dnes pokračuje najmä vďaka obnoviteľným zdrojom energie. Platí to aj pre Nemecko. 

Krajiny sú dnes čoraz viac prepojenejšie, rozvodové siete sa digitalizujú, batériové technológie sa rozvíjajú. Neprispieva toto všetko k stabilite obnoviteľných zdrojov energie?

Inteligentné rozvodové siete a elektrické automobily, ktoré siete zásobujú, sú bezpochyby krokom správnym smerom. Je tu však jeden problém, ktorý nikto nerieši. Pokiaľ dlhší čas nefúka vietor, potrebujeme za menej ako hodinu zapojiť buď efektívne batériové kapacity alebo prečerpávacie vodné elektrárne, aby sme udržali dodávky elektriny. Stále sme veľmi ďaleko od situácie, kedy už zdroje s ľahkým prenosom nebudeme potrebovať.

Jadrový priemysel by určite privítal minimálnu cenu uhlíka. Je šanca, že ju v blízkej dobe v Európe uvidíme?

Zavedenie minimálnej ceny uhlíka je dôležitá téma. Na uhlíku založená výroba prichádza s externalitami. Akokoľvek, minimálna cena uhlíka môže byť považovaná za daň. Potrebujeme teda medzi členskými krajinami jednohlasnosť, k čomu nedôjde zajtra. Niektoré krajiny sa uhlíkovú daň snažia implementovať na národnej úrovni, ale to prináša riziká. Uhlík doma môžete zdaniť, ale nemôžete zabrániť dovozu vysoko uhlíkovej elektriny. Pokiaľ Francúzsko zavedie uhlíkovú daň na elektrinu z fosílnych palív, takisto musí zdaniť nemecký dovoz. Výsledok by nebol dobrý.

Kto blokuje jednohlasnosť pri minimálnej cene uhlíka? Nemecko?

Nemecko by tento nápad netorpédovalo. Chce byť vnímané ako líder v boji proti klimatickým zmenám, ale napríklad Poľsko by so zavedením dane nesúhlasilo.

Pred decembrovým summitom COP24 Európska komisia vydá novú európsku klimatickú stratégiu. Bude impulzom pre jadrovú energiu?

„Impulz“ je silné slovo. Dúfajme, že Komisia bude považovať jadro za súčasť riešenia. Otázka je, akú úlohu v nej napokon dostane. Stratégia by sa mala držať Jadrového ilustratívneho programu (Nuclear Illustrative Programme – PINC, pozn. red.).

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Ste sklamaný, že Únia neaktualizovala svoj cieľ zníženia skleníkových plynov do roku 2030 a drží sa 40-percentného cieľa z roku 2014?

Európsky parlament dokonca volal po 55-percentnom cieli. Otázkou je ako zaručíme aby sme vôbec dosiahli ten 40-percentný. Záruka neexistuje. V novom balíčku „Čistá energia“ nie sú žiadne nástroje, ktoré by nám umožnili 40 percent dosiahnuť. O energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch sa hovorí ako o riešeniach, ale my veríme, že k zásadnej dekarbonizácii povedie nukleárna energia. Môžete mať číslo, aké chcete, ale ak nemáte nástroje na jeho dosiahnutie, je to iba číslo. Pozrite sa na Nemecko. Nemci postavili veterné turbíny a solárne panely za miliardy eur s malým účinkom. Emisie v Nemecku rastú.

Nemecká europoslankyňa Rebecca Harmsová  na júlovom Európskom energetickom fóre v Bratislave povedala, že jadrový sektor musí investovať viac do ľudských a finančných zdrojov potrebných pre vyraďovanie starých elektrární a narábanie s vyhoreným palivom. Máte na to zdroje?

To je ťažká otázka. Aby sme zabezpečili kvalitné ľudské zdroje, potrebujeme ponúknuť potenciálnym zamestnancom, študentom a expertom lákavé kariérne vyhliadky. V Nemecku, kde politici aj verejnosť neustále spochybňujú budúcnosť jadrového sektoru, je to náročné. Mladí profesionáli dnes pohŕdajú jadrovým priemyslom.

Náš priemysel si je vedomý problémov v koncovej fáze cyklu. Odpad je jedným z nich, ale nie kvôli nedostatku riešení v jeho skladovaní alebo v budovaní úložísk. Jadrový sektor je na to pripravený a vypracoval primerané riešenia. Dôvodom je verejná mienka a politici s rozhodovacími právomocami. V Nemecku sa vláda rozhodla, že vyradí jadrové elektrárne bez jasného plánu, ako ďalej a čo s tým. V jej prípade je to strata času a peňazí.

Nemecká europoslankyňa: Jadro je príliš drahé a rizikové, aby pomohlo klíme

Tvrdenie, že nové obnoviteľné zdroje sú drahšie ako nové jadrové reaktory, je klamstvo, hovorí REBECCA HARMSOVÁ.