Vedie rakúske združenie pre veternú energiu: S turbínami u nás začali farmári

Stefan Moidl na výročnom seminári SAPI v Bratislave. [SAPI/Martin Giertl]

Slovensko je komplikovaná krajina. Veterné podmienky má dobré, jeho energetická politika sa však pozerá do minulosti, hovorí šéf Rakúskeho združenia pre veternú energiu STEFAN MOIDL.

Stefan Moidl vedie Rakúske združenie pre veternú energiu (IG Windkraft). To združuje výrobcov s kapacitou 2 855 MW, čo je 95 percent celej kapacity veterných turbín v krajine. Do Bratislavy pricestoval na výročný seminár Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov (SAPI), ktorý sa konal 5. novembra.

Pri prechode z Rakúska na Slovensko zrazu zmiznú všetky veterné turbíny. Ako si to vysvetľujete?

Vietor na oboch stranách hranice je taký istý. Aj na európskych veterných mapách vidno, že Slovensko má veľké regióny s veľmi dobrými podmienkami. Problémom je, že slovenská energetická politika sa pozerá do minulosti. Sústredí sa na jadrovú a uhoľnú energiu, na starý, neflexibilný systém. Keď vám chýba flexibilita, máte problém integrovať veterné alebo fotovoltaické zdroje. Na Slovensku by ste mali zmeniť uvažovanie o energetike.

Máte pocit, že Slovensko uvažuje inak?

Áno. Vo všetkých krajinách treba zmeniť uvažovanie. Až potom sa môže zmeniť energetika. Ani v Rakúsku to nebolo jednoduché. Mali sme veľké spory. V 90. rokoch sa aj u nás objavovali argumenty, že veterná energia je nákladovo neefektívna a prináša len problémy pre sieť.

Obnoviteľné zdroje energie: ciele a realita

Cieľ 20-percentného podielu obnoviteľných zdrojov v roku 2020 Európska únia asi splní. No na 32-percentný podiel v roku 2030 potrebujeme urobiť viac.

Aj v Rakúsku sa vyrába elektrina z uhlia. Nie je to pre vás problém?

Jediná uhoľná elektráreň, ktorú máme, sa zatvorí budúci rok.

V nasledujúcich dekádach by malo Slovensko prejsť na obnoviteľné zdroje, pretože cena CO2 bude veľmi rýchlo stúpať. Vyrábať elektrinu z uhlia alebo zemného plynu bude veľmi drahé. Zemný plyn sa v budúcnosti bude využívať na výrobu len počas veľmi obmedzeného časového úseku.

Ako možno zabezpečiť stabilitu elektrického systému bez uhlia a plynu?

Nový elektrický systém je flexibilný. Treba pre to rôzne obnoviteľné zdroje, ale to nie je problém. Systém musí byť digitalizovaný a prepojený. V budúcnosti by nemali fosílne zdroje dodávať elektrinu do siete po celý čas. Väčšina bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov, ostatné budú dodávať len veľmi obmedzené množstvo elektriny.

Hydroelektrárne vyrábajú v Rakúsku ročne 50 terrawatthodín elektriny (TWh), veterné elektrárne 7 TWh, elektrárne na biomasu 2 TWh a fotovoltaika 1 TWh.

V prezentácii na konferencii Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľné zdroje (SAPI) ste uviedli, že v roku 2030 bude 100 percent elektriny vyrobenej v Rakúsku pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Ako bude tento energetický mix vyzerať?

Dnes pokrývajú obnoviteľné zdroje asi 71 percent spotreby elektriny. Zvyšných 30 percent je zo zemného plynu, z uhlia a ešte z dovozu, ktorý sám osebe predstavuje asi 10 percent. Do roku 2030 by mali narásť kapacity o 15 TWh z vetra, o 12 až 15 TWh z fotovoltaiky, o 6 až 8 TWh z vody a o trochu z biomasy. To by nám malo umožniť pokryť približne 100 percent spotreby. Aj Rakúsko sa musí zmeniť, aby tento cieľ dosiahlo. Ministerstvo klímy ho proklamuje na každej konferencii a je súčasťou návrhu Národného energetického a klimatického plánu, ale potrebujeme konkrétne opatrenia, aby sme ho dosiahli.

Variabilné zdroje dokážu vyrábať elektrinu menej ako 50 percent času. Pre stabilizáciu systému sú preto potrebné batérie a iné technológie. Bude nákladovo efektívne čerpať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov? Nebude to príliš drahé?

Nebude príliš drahé čakať v tejto klimatickej kríze? Vašu otázku si kladie veľa ľudí, ale je nesprávna. Otázkou je, ako to dosiahnuť – napríklad ako prepojiť krajiny. Slovensko a Maďarsko čerpajú veľmi málo elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak budeme mať my priveľa elektriny z vetra, môžeme ju vyvážať. Všade v Európe nesvieti rovnako slnko a nefúka rovnako vietor.

Francúzsky expert obhajuje jadro: V boji za klímu nás obnoviteľné zdroje len vyrušujú

Obnoviteľné zdroje sú drahšie a nebezpečnejšie ako atómky. Lenže dnešné demokracie neprajú jadrovej energii, myslí si JEAN-MARC JANCOVICI, ktorý je členom poradného orgánu francúzskej vlády.

Naozaj je to také odlišné, že na jednom mieste slnko nesvieti vôbec a inde svieti silno?

Rozdiel medzi dňom a nocou samozrejme nie je veľký, možno s výnimkou severnej Európy, kde deň trvá v lete aj viac ako 20 hodín. Na juhu však svieti slnko vo všeobecnosti oveľa silnejšie. V budúcnosti by sme mali tieto rozdiely využiť vďaka prepojenému a digitalizovanému systému v Európe. Takisto veľmi klesá cena batérií. Neplatí to len pre mobilné telefóny či elektromobily, ale aj pre elektrizačné siete. Už dnes batérie v niektorých oblastiach elektrický systém stabilizujú.

Dnes dodávajú obnoviteľné zdroje v Európskej únii asi 25 percent elektriny. V roku 2030 to bude musieť byť vyše 50 percent, ak má Únia splniť cieľ znížiť emisie o 40 percent. Dá sa to dosiahnuť. Ale ak sa zvýši klimatický cieľ na 55 percent, ako to požadujú niektoré krajiny vrátane Rakúska, ešte viac budeme musieť zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov.

Emisie predsa možno znižovať aj vďaka jadrovej energii.

Áno, ale to je príliš rizikové a nákladné. Zmluvu o cenovom rozdiele (contract for difference) pre novú jadrovú elektráreň v Spojenom kráľovstve kritizoval tamojší Národný kontrolný úrad. Za cenu jednej atómky môžete mať dvoj- až trojnásobne väčšie kapacity pre výrobu elektriny z vetra.

Lenže tá elektrina nebude k dispozícii po celý čas – na rozdiel od jadrovej elektrárne. Veterné elektrárne si teda vyžadujú investície do sietí a skladovania energie.

Dôvod týchto investícií však je, že siete sú postavené pre starý typ zdrojov – pre atómové elektrárne, ktoré nie sú veľmi flexibilné. Spôsobuje to veľké problémy. V noci, keď je spotreba nízka, treba elektrinu z atómiek prenášať aj vyše tisíc kilometrov naprieč celou Európou. Veľkým problémom sú aj uhoľné elektrárne. Ich vypnutie a opätovné zapnutie trvá šesť hodín.

Nie je napriek tomu nový systém pridrahý?

Nie. Príliš nákladná je elektrina z uhlia a z jadrovej energie.

Nevyrobia dosť elektriny a zabijú veľa vtákov. Päť mýtov o obnoviteľných zdrojoch

Slovensku chýba komplexná analýza o nákladoch a dopadoch obnoviteľných energií. Pomohla by k skultivovaniu verejnej diskusie a tým aj k rozumnej verejnej politike, píše PAVOL SZALAI.

Veterná turbína sa skladá z ocele a betónu, ale aj z kompozitných materiálov v lopatkách, ktoré sa ťažko recyklujú. Ako v Rakúsku riešite problém vyraďovania veterných elektrární?

Doteraz to nebol veľký problém; vyradili sme len dva veterné parky s celkovou kapacitou asi 30 až 40 MW. V ďalších štyroch rokoch by sme však mali vyradiť asi 100 turbín s kapacitou 200 MW. V minulosti sme niektoré turbíny vyviezli na ďaleký východ – do Pakistanu či Kazachstanu – kde sa opätovne používali. Staré stroje stále fungujú, len nie sú také efektívne. Nové nie sú vysoké 80 metrov, ale 150 metrov, lopatky nemajú rozpätie 20 metrov, ale vyše 50 metrov. Vyrábajú viac elektriny. Niektoré kvalitné turbíny možno znovu používať, aj keď majú 18 rokov. Ak sú menej kvalitné, nebude ich nikto používať. Veže z ocele však možno predať. Znovu sa už nedajú použiť základy z betónu a lopatky. Treba ich rozrezať. Zvyšky základov v zemi však možno zakryť zeminou.

Čo sa stane s lopatkami?

Tie sa stanú odpadom. Doteraz toho odpadu nebolo veľa, v budúcnosti ho bude viac. V Nemecku to však bude väčší problém.

Šetríte si peniaze na vyraďovanie veterných turbín?

Áno, musí to robiť každá firma. Ale nie je to veľa peňazí. Energiu potrebnú pre svoje vyradenie vyrobí veterná turbína za dva až päť mesiacov. Médiá tiež veľa diskutujú o vzácnych zdrojoch, ktoré sa vyskytujú najmä v batériách. My však v Rakúsku máme len štyri veterné turbíny, ktoré obsahujú vzácny kov neodým. Zvyšných 1 300 turbín ho neobsahuje.

Dnes staré turbíny vyvážate do Ázie. Rakúsko susedí so Slovenskom. Nikdy ste u nás nevideli podnikateľskú príležitosť?

Niektoré firmy vidia na Slovensku podnikateľské príležitosti. Ale pre veternú energiu je to komplikovaná krajina. Dôvodom nie sú veterné podmienky; tie sú v niektorých oblastiach dobré. Problém je v sieťach, projektovom manažmente a podobne. Starí energetickí producenti nechcú na trhu nových hráčov.

Dúfam, že v budúcnosti odštartujú projekty veternej energie na Slovensku regionálni hráči. Takto to bolo v Rakúsku. Projekty rozvíjali v 90. rokoch regionálne firmy ako napríklad Energiepark Bruck/Leitha. S veternou energiou u nás začali aj poľnohospodári. Spoločnosť Windkraft Simonsfeld v Ernstbrunn založil farmár. Dnes tam pracuje 50 ľudí, ich kapacita je 100 MW. Na firme Ökoenergie Wolkersdorf sa zase finančne podieľa 800 ľudí z okolia mesta Obersdorf. Až 10 či 15 rokov po nich prišli klasickí energetickí hráči ako Energie Burgenland. Začali s tým ľudia v regióne, ktorí chceli po nehode v Černobyle nové, obnoviteľné zdroje energie. V roku 1994 sa postavila prvá turbína a ďalší rozvoj podporovali úvahy o novom energetickom systéme bez jadra a uhlia.