Záborská: Europoslanci nemajú zodpovednosť, ich ambície sú niekedy priveľké

Anna Záborská [EP]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čistá energia

Energetickú chudobu treba riešiť aj inak ako energetickou efektívnosťou. Tá je len maličkým kamienkom celej mozaiky, hovorí europoslankyňa ANNA ZÁBORSKÁ.

Anna Záborská je členkou Európskeho parlamentu od roku 2004. Po celý čas zastupuje Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré je súčasťou Európskej ľudovej strany (EĽS). Počas svojho tretieho volebného obdobia je členkou výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Ten bol gestorským výborom pre energetickú legislatívu, o ktorej Parlament hlasoval na januárovej plenárke.

Európsky parlament odhlasoval svoju pozíciu k legislatíve o obnoviteľných zdrojoch, energetickej efektívnosti a o riadení energetickej únie. Jeho ciele sú ambiciózne. Diskusia bola tak vyhrotená, že sa dokonca objavil rozkol medzi EĽS a ostatnými frakciami. Ako ste hlasovali vy?

Spravodajcovia všetkých troch legislatívnych návrhov pochádzali z ľavicového spektra Parlamentu. Návrhy Európskej komisie považovali za málo ambiciózne a snažili sa ich zmeniť. Odporúčania EĽS, ktoré som pri hlasovaní zväčša nasledovala, boli veľmi podobné ako odporúčania Slovenskej republiky.

Aké boli odporúčania Slovenska?

Slovensko nás požiadalo, aby sme nepodporili žiadne navýšenia, ani pri obnoviteľných zdrojoch energie ani pri energetickej efektívnosti. (Pôvodne Európska komisia a Európska rada navrhli pre rok 2030 zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 27 percent a zvýšenie energetickej efektívnosti oproti roku 1990 o 27 percent, pozn. red.) Toto bolo aj odporúčanie EĽS.

Viac obnoviteľných zdrojov, menej biopalív. Europoslanci mieria vysoko

ŠPECIÁL / Európsky parlament chce, aby v roku 2030 pochádzalo 35 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 má byť európska ekonomika uhlíkovo neutrálna.

Až prehnaný cieľ podielu obnoviteľných zdrojov 40 percent, ktorý schválil výbor Parlamentu pre priemysel, našťastie neprešiel. Hoci 35 percent, ktoré napokon schválila plenárka Parlamentu, by sme mohli považovať za neúspech, ide o lepšie východisko pre rokovanie s Radou EÚ. Bude veľmi záležať, ako si ministri zastupujúci členské štáty obhája svoje pozície.

Europoslanci zodpovední za jednotlivé návrhy hovoria presný opak. Tvrdia, že potrebujú v rokovaniach ambiciózny text, pretože výsledné znenie bude tak či onak kompromisom.

Na plenárnom zasadnutí sme schválili cieľ 35 percent, čo je takmer o 10 percent viac, ako navrhovala Komisia. Treba zvážiť možnosti a pripravenosť členských štátov. Nie každý štát má rovnakú východiskovú pozíciu. Týka sa to obnoviteľných zdrojov, ale nakoniec aj energetickej efektívnosti.

Slovensko má predsa dobré výsledky v dosahovaní cieľov pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť.

Čím sú výsledky lepšie, tým je ďalšie navyšovanie ťažšie. Keby to pre Slovensko nebol problém, neboli by sme od vlády dostali takéto stanovisko. Slovenská republika nechcela v žiadnom prípade cieľ vyšší ako 27 percent. Je jednoduchšie podpísať Parížsku dohodu ako napĺňať ciele. Som rada, že neboli schválené právne záväzné národné ciele pre členské štáty. Základným kritériom bola Parížska dohoda. Treba to samozrejme kontrolovať, nemôžu byť členské štáty, ktoré povedia, my nemáme finančné prostriedky, my to robiť nebudeme. Ale bude to závisieť od toho, ako budú napredovať a ako im to bude vychádzať s rozpočtom. Treba si uvedomiť, že celý proces je hradený zo štátneho rozpočtu.

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Z eurofondov, zvlášť kohéznych, sa vo veľkom investuje do energetickej efektívnosti.

Väčšina investícií pochádza z národného rozpočtu.

Ste si tým v prípade Slovenska istá?

Som si tým istá. Eurofondy sú obmedzené v čase. Plán plnenia Parížskej dohody je podstatne dlhší ako obdobie, počas ktorého budeme môcť čerpať eurofondy.

V pléne ste teda hlasovali proti 35-percentným cieľom pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť?

To boli kompromisy, hlasovala som za ne. Hlasovala som proti pôvodným návrhom. Konečná politická dohoda medzi hlavnými spravodajcami a tieňovými spravodajcami z radov ľudovcov a liberálov bola veľmi náročná. Dohodli sa kompromisy, ktoré socialisti dva dni pred plenárnym hlasovaním spochybnili. Do poslednej chvíle bolo neisté, kto ako zahlasuje. A viaceré pozmeňovacie návrhy EĽS napokon prešli.

Šefčovič: Mexiko má solárnu energiu takmer zadarmo, dokáže to aj Európa

ŠPECIÁL / Pri obnoviteľných zdrojoch uprednostňujeme právne záväzné národné ciele, členské štáty ich však odmietnu, hovorí pre EURACTIV.sk podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ.

Podľa toho, ako to vychádza zo záväzkov v Parížskej dohode, treba nechať členským štátom určitú zodpovednosť samostatne rozhodovať, ako budú znižovať emisie skleníkových plynov. Z mojich skúseností za tie roky v Parlamente viem, že ambície poslancov sú niekedy príliš veľké. Poslanci nemajú zodpovednosť, má ju Rada zložená zo zástupcov vlád členských štátov, ktorí to musia doma obhájiť a naplniť prijaté opatrenia. Niekedy sú ambície poslancov tak veľké, že potom trvá roky dosiahnuť dohodu s Radou EÚ. Prihováram sa preto za postupné kroky.

Jednou z hlavných právomocí Parlamentu je kontrolovať a schvaľovať európsky rozpočet, z ktorého budú opatrenia financované. Nepovažujete to za podiel zodpovednosti?

Tu nešlo o rozpočty, ale o konečné termíny a stanovené limity.

Hovorili ste, že náklady budú znášať členské štáty. Ale financované budú aj z európskeho rozpočtu.

Budú. Ale čím ďalej, tým viac problémov máme s európskym rozpočtom. Spomeňte si, ako to bolo s programom Erasmus (prostriedky naň sa museli dodatočne navyšovať, aby sa prispôsobili plánom, pozn. red.).

Pre obdobie do roku 2020 sú národné ciele pre obnoviteľné zdroje energie právne záväzné. Pre rok 2030 nie sú právne záväzné. Má zmysel dávať si spoločné európske ciele, ak Európska únia nevie vynútiť ich plnenie?

Kontrolné mechanizmy sú veľmi dôležité. Stratégia 2020 končí o tri roky a obávame sa, či ju dokážeme naplniť. Ciele Lisabonskej stratégie sme nenaplnili.

Práve Lisabonská stratégia obsahovala rôzne ciele – v zamestnanosti, vzdelávaní a podobne –, ktoré sa nedali vynucovať. Preto sa pýtam, či nie je vynútiteľnosť nevyhnutná.

Je. Ale najskôr musíme mať mechanizmus kontroly. Potom môžeme povedať, aké ciele majú byť záväzné. Dohodli sme sa na trojpercentnom deficite verejných financií. Všetky štáty sa triasli, možno s výnimkou Francúzska a Nemecka. V tomto prípade bolo úplne jasné, že to Únia myslí vážne.

A nebolo by potom dobré, aby to platilo aj pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť?

Bolo by to dobré. Ale nemôžme začať od čísiel. Začnime najskôr od kontrolných mechanizmov, a až potom hovorme o sankciách.

Veď mechanizmus máme. Je ním nariadenie o riadení energetickej únie, ktoré europoslanci schválili tiež. Jeho problémom však je, že národné ciele nie sú právne záväzné. A vy ste povedali, že s takýmto nastavením súhlasíte.

Pretože členské štáty nemajú rovnaké východiskové pozície. V procese môžu zistiť, že našli efektívnejší spôsob pre šetrenie energie či nové alternatívne zdroje. Keď príliš zviažeme členské štáty, môže to byť na škodu. Treba však dať pozor, aby to pre členské štáty nebola výhovorka, keď nesplnia limity.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

Hovoríte, že na jednej strane majú mať členské štáty flexibilitu a na druhej strane sa nesmú vyhovárať. Ako sa dajú zmieriť tieto dva prístupy?

Parížska dohoda poskytuje rámec.

Ale Parížska dohoda nie je právne záväzná.

Nie je. A vidíte, že keď Spojené štáty vypovedajú Parížsku dohodu, pomaly je svetová vojna z toho, ako si to mohli dovoliť.

Záleží aj od serióznosti vlád. Tie si svoju povesť budujú aj na základe toho, ako dodržujú zmluvy. Keď štát niečo nechce dodržiavať, môžete mu nariadiť čokoľvek, aj tak to dodržiavať nebude.

Ani vtedy, keď mu hrozí žaloba pred Súdnym dvorom Európskej únie?

Vtedy možno áno.

Chápem, že ste nasledovali stanovisko vašej politickej rodiny a Slovenska, ale pýtam sa váš názor. Mali alebo nemali byť ciele záväzné pre národné štáty?

V istom zmysle by sa mali štáty cieľmi riadiť. Ide však skôr o to, či sú presné postupy záväzné pre štáty. Oni sa nakoniec budú musieť riadiť percentuálne vyjadrenými cieľmi, ktoré sa v trialógu dohodnú. Nedávajme si príliš veľké ciele, o ktorých štáty povedia, že nie sú schopné ich naplniť a nebudú robiť nič.

To sa ukáže v legislatívnom procese, v ktorom majú členské štáty svoje slovo. Ale majú byť národné ciele pre členské štáty záväzné alebo nie?

Väčšina Parlamentu rozhodla, že nie. S týmto stanoviskom ako aj s istou suverenitou štátov sa stotožňujem.

Aj s tým rizikom, že to môže skončiť ako Lisabonská stratégia, ktorú ste spomínali?

Vždy to môže takto skončiť. Existuje veľa európskej legislatívy, ktorá existuje desaťročia a doteraz nebola implementovaná do legislatívy členských štátov. Za nikoho nemôžete dať ruku do ohňa. Istá negatívna atmosféra, ktorá teraz panuje a ktorú využívajú extrémisti, vyplýva z prísneho zošnurovania zo strany Európskej únie, zúženia suverenity ako z aj istej dôvery v členské štáty.

V súvislosti s energetickou efektívnosťou ste hovorili o nákladoch. Ľudia však vďaka nej môžu ušetriť na energiách. Nejde skôr o investície, ktoré sa za niekoľko rokov vrátia?

Takto to funguje v ideálnom prípade. V mnohých prípadoch však dochádzame na to, že obnoviteľné zdroje nie sú lacný špás. Mnohé organizácie, ktoré sa venovali obnoviteľným zdrojom teraz vidia, že to nie je zárobkový podnik.

Kľúčový europoslanec pre energoefektívnosť: Diskusia so štátmi bude ťažká

ŠPECIÁL / Počiatočné vysoké náklady na energetickú účinnosť sa neskôr vrátia v podobe nižších cien energií, hospodárskeho rastu a nových pracovných miest, hovorí pre EURACTIV.sk MIROSLAV POCHE.

Práve naopak, náklady sú dnes veľmi nízke. Aj podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič hovorí o nákladoch v hodnote niekoľko centov za kilowatthodinu. Cena energie z novej britskej jadrovej elektrárne Hinkley Point je niekoľkonásobne vyššia. Európska únia aj Slovensko smerujú k ústupu od dotácií. Nie je však energetická efektívnosť finančne výhodným riešením?

Keď sa zistí, že pôvodný cieľ pre energetickú efektívnosť (Európska rada pôvodne schválila navýšenie o aspoň 27 percent medzi rokmi 1990 a 2030, pozn. red.) je ľahko dosiahnuteľný, nič nebráni tomu, aby bol neskôr navýšený. Je to beh na dlhé trate. Aj v rokovaniach s Radou EÚ sa môžeme dočkať príjemných prekvapení. Debata môže byť konštruktívnejšia, ak začneme na čísle, na ktorom sa viac-menej dohodli ministri.

Maďarský europoslanec Benedek Jávor a tieňový spravodajca Zelených pre energetickú efektívnosť tvrdí, že vysoký cieľ je dôležitý pre investorov. Firmy potrebujú stabilný regulačný rámec. Ak hovoríte, že je možná zmena cieľa, je to úplne opačná logika.

Bola som v tieňovou spravodajkyňou pre smernicu o materskej dovolenke. Komisia navrhovala 18 týždňov. Parlamentu nestačilo 20 týždňov, chcel 22. Od roku 2009 nebola táto smernica schválená. Dohadovali sme sa, robili sa štúdie o dopade na štát a o tom, koľko to bude stáť. Nakoniec zostali štáty, kde ženy nemajú nárok na žiadnu materskú dovolenku.

Energetická efektívnosť: Únia bude mať ambiciózny cieľ, ale krátky bič

ŠPECIÁL / Európsky parlament odhlasoval 35-percentný cieľ pre energetickú účinnosť v roku 2030. Otázna je vynútiteľnosť, ale aj príspevok k boju proti energetickej chudobe.

Ak Parlament schváli príliš vysoký cieľ, nedohodneme sa s Radou. Musí predložiť taký návrh, ktorý vytvorí aspoň možnosť debaty. Úplne iná situácia by bola, keby sme zotrvali na pozícii Komisie alebo ju ešte znížili. Lenže my sme ju navýšili o 8 percent.

Spomenuli ste energetickú chudobu. Neplatí priama úmera, že čím vyššia energetická účinnosť, tým silnejšie opatrenie proti energetickej chudobe vďaka nižším účtom za energie?

Ľuďom zasiahnutým energetickou chudobou nepomôže energetická efektívnosť. Majú tak obrovský deficit v platení účtov za energie, že sa im zníži dlh.

A to nie je pozitívne?

Je to pozitívne, lenže ich situácia sa nevyrieši. Ak sa niekto mesačne zadlžuje 100 eur a jeho zadlžovanie sa zníži o 20 eur, stále sa zadlžuje 80 eur mesačne. A to je enormná záťaž. Energetickú chudobu treba riešiť aj inak ako energetickou efektívnosťou. Tá je len maličkým kamienkom celej mozaiky.

Opatrenia energetickej efektívnosti sa premietajú do zateplenia budov alebo do menej energeticky náročných výrobkov.

Energetická účinnosť nestačí. Týchto ľudí treba vytiahnuť z pásma chudoby, aby mohli dokázať platiť účty za energie aj pri používaní jednoduchších spotrebičov. Nemajú peniaze navyše na drahšiu, hoci šetrnejšiu žiarovku, alebo na zateplenie domu, pretože zväčša žijú v extrémnej chudobe.

Energetická chudoba: Keď nie je definícia, nie je ani problém

Až 50 miliónov Európanov si nemôže dovoliť toľko energie, koľko by potrebovalo. Riešenie musí byť medziodvetvové, zhodli sa experti.

Treba energetickú chudobu riešiť sociálnymi opatreniami a nie energetickou účinnosťou?

Energetickú chudobu – ak máme na mysli takú chudobu, ktorá je pod hranicou ľudskej dôstojnosti – treba riešiť štandardmi, ktoré zaručia, že každý človek bude žiť dôstojne. Nemusí žiť luxusne, ale ani pod mostom, v tme, v zime.

Majú to byť sociálne štandardy?

Už dlho tvrdím, že neexistencia štandardov pre dôstojný život v Európskej únii vyprovokovala problémy s migrantmi a averziu proti nim. Azylový zákon zakladá kritériá pre ich dôstojný život. Ale tieto kritériá sa nevzťahujú na obyvateľov Európskej únie. Prvá vlna odporu proti migrantom sa zdvihla práve na základe diskusie o tom, čo budú mať v Európe zaručené. Ľudia si povedali, my tu bývame, pracujeme a platíme dane, ale toto nemáme zaručené. Sociálne štandardy, o ktorých hovorí napríklad aj Európsky pilier sociálnych práv, by to mali riešiť.

Neodpájajme ľudí, ktorí nemajú na energie, navrhuje europoslanec

Európsky parlament prerokuje návrh opatrení na boj s energetickou chudobou.