Geotermálnej energii v Európe aj na Slovensku pomáha energetická kríza

Geotermálna elektráreň Nesjavelli, Island. [Wikimedia Commons]

Jedným z víťazov naháňačky za energetickou nezávislosťou od ruských palív by mohla byť aj geotermálna energia. Komisia chce zdvojnásobiť množstvo tepelných čerpadiel v európskych domácnostiach, zabúda však na geoterm v centrálnom vykurovaní či pri výrobe elektriny.

Geotermálna energia sa v dôsledku vojny na Ukrajine a nestabilných dodávok palív z Ruska stala v posledných mesiacoch jedným z hlavných riešení závislosti európskych štátov od dovozu ruských energií. Predstavuje totiž stabilný a miestny zdroj obnoviteľnej energie s dobrou dostupnosťou na území celej Európy.

Práve jej geografická dostupnosť na celom území Európy z nej urobila v očiach Komisie jeden zo spôsobov, ako sa oslobodiť z palivovej závislosti od Ruska. Eurokomisia počíta v pláne REPowerEU najmä s využívaním takzvanej plytkej geotermálnej energie prostredníctvom tepelných čerpadiel. Tie majú nahradiť časť zemného plynu vo vykurovaní domácností. Európske domácnosti sa na spotrebe plynu podieľajú 41 percentami, takže sú pre eurokomisiu hlavnou cieľovou skupinou pri zvyšovaní energetickej sebestačnosti.

Veľká anketa o obnoviteľných zdrojoch: Vedú solár a geotermál

Vláda by mala pri rozvoji obnoviteľných zdrojov myslieť predovšetkým  na znižovanie energetickej spotreby, rešpektovať lokálne podmienky a udržateľnosť. Zároveň z energetického mixu nevynechať odpadové teplo, existujúce vodné elektrárne či fotovoltiky na strechách.

Okrem vykurovania a chladenia sa môže z geotermu vyrábať aj elektrická energia. Tá má na rozdiel od elektriny zo slnka a vetra stály výkon a preto neohrozuje stabilitu elektrickej siete. Oproti iným zdrojom zelenej energie je tiež dostupná 24 hodín denne. Geotermálne elektrárne majú vysoké počiatočné investičné náklady súvisiace s vrtnými a geologickými štúdiami, no po spustení ponúkajú lacný a energeticky efektívny zdroj energie.

Napriek týmto trendom Komisia dosiaľ neprišla v komplexnou stratégiou rozvoja geotermálnej energie. V aktuálnych strategických dokumentoch chýba systémový prístup k podpore využívania tohto zdroja nielen v oblasti vykurovania a chladenia, ale aj pri výrobe elektriny.

O rozvoji geotermu sa hovorí čoraz viac aj na Slovensku. Za posledných šesť mesiacov nastal pokrok vo viacerých projektoch, ktoré budú vyrábať nielen teplo, ale aj elektrinu. V nových eurofondoch tiež vláda zrušila jedna z hlavných bariér na využívanie tejto energie. O podporu môžu po novom žiadať aj prieskumné vrty, ktoré sú z investičného hľadiska najrizikovejšou časťou projektu. 

Aké projekty sú na Slovensku v hre

S využívaním geotermu rátajú nové eurofondy – strategický dokument Program Slovensko hovorí, že najväčší potenciál majú Košice, kde je plán využívať geotermálnu energiu v centrálnom vykurovaní. Geotermálne projekty majú v pláne aj Banskobystrický kraj či uhoľný región hornej Nitry. Okrem eurofondov sa projekty môžu uchádzať o podporu z Modernizačného fondu, ktorého cieľom je podporiť investície zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2050.

Pilotná elektráreň v Žiari

Jednou z najperspektívnejších oblastí na využívanie geotermálnych zdrojov na Slovensku je región v okolí Žiaru nad Hronom. Počíta sa tu postupne s výstavbou troch geotermálnych stredísk, ktoré budú primárne vyrábať elektrinu. Celková predpokladaná inštalovaná kapacita je 20 elektrických megawattov (MWe). Projekt sa pohol vpred uzavretím strategického partnerstva medzi spoločnosťami PW Energy a Stredoslovenská energetika Holding.

Prostredníctvom hlbinných geotermálnych vrtov sa bude v lokalite čerpať horúca geotermálna voda s predpokladanou teplotou 130 až 140 stupňov Celzia. Elektrická energia sa bude z geotermálnej vody vyrábať v zariadení na povrchu. Zostatkové teplo bude možné využiť na vykurovanie domácností a budov, ale tiež v priemysle, poľnohospodárstve či na rekreačné účely. So spustením prvej prevádzky sa počíta v roku 2026.

Slovensko by mohlo byť v geotermálnej energii veľmocou. V praxi ju však využíva minimálne

Geologický potenciál a rozvinuté systémy centrálneho vykurovania – Slovensko má výborné predpoklady na využitie geotermálnej energie. Rezort hospodárstva chce jej rozvoj podporiť. 

„Obnoviteľný zdroj, na ktorý sa doteraz zabúdalo a v ktorom má Slovensko veľký potenciál, je geotermálna …

Stále meškajúci vrt Ďurkov

Projekt využitia vrtu v lokalite Ďurkov pre centrálne zásobovanie teplom v Košiciach sa začal rozvíjať už koncom 90. rokov minulého storočia. Sprevádzkovanie vrtu a jeho využitie na vykurovanie Košíc mala súčasná vláda aj v svojom programovom vyhlásení, no intenzívnejšie sa o ňom začalo hovoriť po výmene vo vedení štátnych teplární pred dvomi rokmi.

K výraznému posunu však došlo až tento rok v júli. Zástupcovia štátneho MH Teplárenského holdingu (MH TH), pod ktorý od mája tohto roka spadá Tepláreň Košice, podpísali s vlastníkom ďurkovského vrtu GeoTerm Košice zmluvu o spolupráci a zmluvu o dodávke a odbere paliva z geotermálneho vrtu.

Projekt má dostať dotáciu z Modernizačného fondu, v rámci ktorého figuruje nie ako prioritný, ale ako takzvaný indikatívny projekt. Znamená to, že pre jeho vyššiu finančnú náročnosť bude podliehať samostatnému schvaľovaciemu procesu. Podľa generálneho riaditeľa MH TH Marcela Vrátneho by občania Košíc by mali mať teplo z geotermálnej energie už v roku 2026. V úvodnej fáze by mal vrt dodávať 30 MW, no celkový jeho potenciál je až 100 MW, ktorý by bol podľa Vrátneho možné dosiahnuť už v roku 2030. V kombinácii s ďalšími obnoviteľnými zdrojmi by to znamenalo, že až 80 percent potreby tepla v Košiciach bude pokrytých zelenou energiou.

Ako vidí geoterm Komisia

Postoj eurokomisie voči rozvoju geotermálnej energii je ambivalentný. Na jednej strane tvrdí, že geotermálna energia je nedocenená, čo sa musí pre vojnu na Ukrajine zmeniť. Na druhej strane Komisii chýba komplexnejší prístup, ktorý by z geotermu urobil bežné riešenie na výrobu zelenej energie.

Nekonzistentný prístup

Podľa komisárky pre energetiku Kadri Simson je geotermálna energia vo vykurovaní jedným z hlavných kandidátov, ktorý môže nahradiť zemný plyn a uhlie. Má zohrať kľúčovú úlohu aj pri výrobe elektriny, v uskladňovaní energie či udržovaní stability siete.

V stratégii na oslobodenie sa od závislosti od dovozu ruských palív REPowerEU si Komisia stanovila cieľ zdvojnásobiť súčasnú mieru nasadenia tepelných čerpadiel. V priebehu nasledujúcich piatich rokov by malo byť v EÚ nasadených 10 miliónov jednotiek. Plánuje tiež podporiť ich výrobu a uľahčiť prístup k financiám.

Okrem tepelných čerpadiel sa však v pláne EÚ na zvýšenie energetickej nezávislosti málo spomína úloha geotermálnej energie pri výrobe elektriny a v centrálnom vykurovaní.

O význame centrálneho zásobovania teplom sa hovorí v oznámení REPowerEU len stručne. Sľubuje, že zrýchlené zavádzanie tepelných čerpadiel na trh si bude vyžadovať rýchle rozšírenie celého dodávateľského reťazca, ktoré bude sprevádzané opatreniami na podporu renovácie budov a diaľkového vykurovania, a modernizácia systému.

Podľa Sanjeeva Kumara z Európskej rady pre geotermálnu energiu je prehliadanie geotermálnej energie v ústrednom kúrení veľkou chybou vzhľadom na to, že zimná energetická kríza bude predovšetkým vykurovacou krízou.

Toto pozabudnutie kľúčovej úlohy geotermu v centrálnom zásobovaní teplom je podľa odborníkov znepokojujúce, keďže geotermálna energia je jedným z najzrejmejších ciest, ako dekarbonizovať systémy diaľkového vykurovania.

Podľa Aurélie Beauvais z Euroheat and Power, obchodného združenia zastupujúceho sektor diaľkového vykurovania, predstavuje vykurovanie a chladenie, či už v budovách alebo v priemysle, polovicu spotreby energie v Európe. Fosílne palivá sa na tejto spotrebe podieľajú 70 percentami, povedala pre portál EURACTIV. Systémy diaľkového vykurovania sú v mnohých európskych krajinách dobre rozvinuté, a preto dáva zmysel ich využiť na vykurovanie a chladenie geotermálnou energiou.

Geotermálna energia môže pomôcť Slovensku odstrihnúť sa od ruského plynu  

Geotermálna energie je nedocenená – a to sa musí pre vojnu na Ukrajine zmeniť, povedala komisárka pre energetiku Kadri Simson. Naštartovať jej rozvoj by mal nový plán EÚ, podľa ktorého má polovica tepla a chladu do roku 2030 pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Slovenská vláda to „dôrazne odmieta“.

Ako vidí geoterm Slovensko

Postavenie geotermálnej energie sa na Slovensku zlepšilo aj v dôsledku snahy znížiť závislosť od ruského plynu. Až do invázie Ruska na Ukrajine vláda uvádzala ako hlavnú bariérou rozvoja vysokú kapitálovú náročnosť prieskumných geotermálnych vrtov. Tie sú najrizikovejšou časťou investície do geotermálnej energie a pohybujú sa v miliónoch eur.

Európske krajiny ponúkajú na zníženie investičných rizík geotermálnych vrtov a zatraktívnenie investícií rôzne grantové schémy. Najčastejšie je to formou dotácií na časť investičných výdavkov, na čo štáty využívajú rôzne európske podporné mechanizmy a finančné nástroje.

Stabilný zdroj

Slovensko doteraz v tejto podpore geotermálnej energie z európskych zdrojov zaostávalo. Výdavky na prieskumné vrty neboli v rámci čerpania eurofondov považované za oprávnené. Prvotné geotermálne vrty boli chápané ako „geotermálny prieskum za účelom zistenia výdatnosti geotermálneho ložiska“ a nemohli sme žiadať podporu. To sa však zmenilo a nový Program Slovensko na roky 2021 až 2027 dáva geotermálnu energiu na popredné miesto.

Rezort hospodárstva plánuje podporu pre vyhľadávanie, prieskum a overovanie zdrojov geotermálnej energie s cieľom ich postupného používania na energetické účely, vyjadrilo sa tlačové oddelenie ministerstva pre EURACTIV Slovensko.

„Podpora by teda okrem iného mala smerovať aj na prieskumné a reinjektážne vrty. Projekty musia byť realizované v súlade s požiadavkami na ochranu životného prostredia a princípmi udržateľnosti,“ objasňuje rezort. Predpokladanými prijímateľmi by mali byť podniky, ako aj subjekty verejnej správy.

Vysoké kapitálové náklady geotermálnych projektov nie sú podľa Inštitútu environmentálnej politiky zásadnou prekážkou. Vo svojej analýze balíka energetických a klimatických zákonov Fit for 55 hovorí, že aj keď je geotermálna energia najdrahším zdrojom obnoviteľnej energie, jej cenu môže podstatne znížiť kombinovaná výroba tepla a elektriny.

Z pohľadu udržania stability prenosovej sústavy ju pre jej stabilný výkon IEP dokonca vyzdvihuje pred variabilnými zdrojmi, ako je slnečná či veterná energia.

Geotermálna energia dostala v nových eurofondoch zelenú

Vláda zrušila jednu z hlavných bariér rozvoja geotermálnej energie. Po novom eurofondy podporia prieskumné vrty, ktoré sú z investičného hľadiska najrizikovejšou časťou projektu. 

Zmena vo vykurovaní

Dlhodobou stratégiou vlády pred vojnou na Ukrajine bolo znižovať emisie v sektore vykurovania a chladenia podporou vysoko účinnej výroby elektriny a tepla (KVET). Táto technológia mala zabezpečiť postupný odklon od uhlia v centrálnom zásobovaní teplom a nahradiť ho zemným plynom, biomasou a obnoviteľnými plynmi.

Vláda chce však po novom znížiť význam zemného plynu pri zásobovaní teplom, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii organizovanej Ministerstvom životného prostredia. Chce preto zastaviť investície do nových zariadení KVET na zemný plyn.

V súčasnosti patria zariadenia KVET spolu s elektrárňami, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie (OZE), medzi takzvané zelené zdroje a každoročne dostávajú podporu v objeme stoviek miliónov eur vo forme doplatkov.

Práve doplatky od štátu pre kogeneračné zariadenia bez ohľadu na to, či spaľujú fosílne palivá alebo biomasu, ich zvýhodňujú pred obnoviteľnými zdrojmi, myslí si riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov Ján Karaba. Pre investorov je podľa neho kvôli dotáciám lákavejšie využívať KVET, než napríklad prejsť s celým systémom vykurovania na geotermálnu energiu.

Riešením by podľa Karabu bolo, keby zákon o tepelnej energetike uprednostnil geotermálnu energiu. Tak by investori mali povinnosť využiť geotermálny zdroj, pokiaľ by poskytoval v danej lokalite teplo za cenu, ktorá by znížila cenu tepla pre odberateľov.

Podobne to vníma aj Michal Mašek z PW Energy: „Priama podpora výroby elektriny v systémoch KVET z ekonomického hľadiska znevýhodňuje využívanie geotermálnej energie, ktorá priamu podporu nemá,“ vyjadril sa pre EURACTIV Slovensko.

Vláda: Financovanie nie je možné meniť na počkanie

Napriek avizovanému poklesu podpory pre KVET s plynovou palivovou základňou tieto zariadenia peniaze zatiaľ dostanú.

Vláda v aktuálnej schéme štátnej pomoci pre vysokoúčinnú kogeneráciu elektriny a tepla napojených na siete centrálneho zásobovania teplom počíta pre rok 2022 so 100 miliónmi eur. Peniaze z Modernizačného fondu majú smerovať do zlepšenia energetickej efektívnosti, modernizácie energetických systémov vrátane rozvodov tepla na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom (CZT), do uskladňovania energie a smart riešení na rozvody tepla, na zvýšenie podielu elektriny a tepla vyrobeného zariadeniami na vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Indikatívna výška výdavkov plánovaných v rámci tejto schémy na obdobie 2021 až 2030 je jedna miliarda eur, píše vláda v návrhu Investičnej stratégie Modernizačného fondu.

Na otázku ako a kedy sa snaha vlády o odstrihnutie od ruského plynu prejaví v nasmerovaní dotácií v teplárenstve, štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča odpovedal, že ústup od využívania plynu v teplárenstve sa neprejaví hneď, keďže „problémov, ktoré treba takto hneď vyriešiť, je pomerne veľa, a parametre v jednotlivých programoch vrátane Modernizačného fondu nie je možné zmeniť na počkanie.“

Zemný plyn má dostať v centrálnom vykurovaní stopku

Pre obmedzenie využívanie ruského plynu je dôležité zastaviť investície do nových zariadení účinnej kogenerácie na zemný plyn, hovorí štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. Nahradiť ho má geotermálna energia, biomasa a spaľovanie odpadov.

Čo bude ďalej

Napriek tomu, že geotermálna energia je podľa Medzinárodnej energetickej agentúry a francúzskej energetickej agentúry ADEME cenovo najefektívnejším riešením vykurovania, zostáva nedostatočne rozvinutá a tvorcovia európskych politík s ňou počítajú len v malej miere. To sa pravdepodobne v najbližších rokoch zmení, keďže Únia musí pridať v zelenej transformácii energetiky, ktorá bude aj v dôsledku vojny na Ukrajine z väčšej časti postavená na miestnych zdrojoch.

Lítiový žolík

Prelomom vo využívaní geotermálnej energie môže byť lítium, ktoré sa vo vysokých koncentráciách objavilo vo viacerých hĺbkových vrtoch. Lítium patrí medzi kritické suroviny, ktoré sú základom pre technológie obnoviteľných zdrojov či digitalizáciu, a je teda predpokladom pre zelenú transformáciu ekonomiky. V súčasnosti je Európska únia do veľkej miery závislá od jeho dovozu z tretích krajín.

Odborníci očakávajú, že dopyt po lítiu bude v nasledujúcich rokoch rásť v dôsledku rozvoja elektromobility. Lítium je totiž kľúčovým komponentom v batériách elektrických automobilov a využíva sa aj v iných obnoviteľných a digitálnych technológiách.

Perspektíva ťažby lítia ako vedľajšieho produktu výroby elektriny a tepla z geotermu by pozitívne ovplyvnila ekonomickú návratnosť investícií, a tým prilákala nových investorov.

Zvrat v geotermálnej energii: Briti narazili na rozsiahle zásoby lítia

V Spojenom kráľovstve objavili najvyššiu koncentráciu lítia, aká sa kedy našla v geotermálnom vrte. To otvára dvere novému obchodnému modelu využívania geotermálnej energie.  

V kurze je ústredné kúrenie

Neodostatok strategického prístupu vo využívaní geotermálnej energie kritizovalo v apríli tohto roku 150 európskych geotermálnych firiem a asociácií. V apríli tohto roku vyzvali Komisiu, aby pripravila a vydala európsku stratégiu pre geotermálnu energiu do roku 2023.

Stratégia pomôže uvoľniť potenciál geotermálnej energie ako hlavného obnoviteľného zdroja energie na vnútornom trhu a susedné krajiny, tvrdia zástupcovia priemyslu. Komisia by v nej mala identifikovať bariéry, navrhnúť opatrenia na urýchlenie zavádzania geotermálnych projektov a infraštruktúry vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov či znížiť riziká súkromných investícií.

Odborníci tiež upozorňujú na možné riziká uprednostňovania tepelných čerpadiel pred centrálnym vykurovaním v pláne REPowerEU. Podľa nich je to dôsledkom zanedbania dlhodobého plánovania týchto vykurovacích systémov. Tepelné čerpadlá riešia individuálnu situáciu jednotlivých domácností, ktoré tak získajú vlastný zdroj tepla. Živelné zapájanie veľkého množstva tepelných čerpadiel však môže zabrániť rozvoju diaľkového vykurovania. Tým je ohrozené aj využívanie odpadového tepla a geotermálnej energie, keďže rozvoj ústredného vykurovania prestane dávať ekonomický zmysel.

Nový zákon o EIA má znížiť bariéry

Napriek zjednodušenému financovaniu geotermálnych vrtov z eurofondov projekty na Slovensku stále čelia administratívne náročným povoľovacím procesom. Aj keď sa zaraďuje medzi obnoviteľné zdroje pre ťažbu geotermálnej energie platia podobné legislatívne podmienky ako pre ťažbu ropy.

Potreba znížiť administratívne prekážky cíti aj Komisia a táto požiadavka figuruje aj v pláne REPowerEU či v návrhu smernice o OZE v rámci legislatívneho balíka Fit for 55.

Nová smernica o obnoviteľných zdrojoch dokonca konkrétne zmieňuje geotermálnu energiu ako zdroj, ktorý si zaslúži zo strany členských štátov zvláštnu pozornosť a apeluje na členské štáty, aby znížili administratívne prekážky a zmierňovali riziká pre veľké geotermálne projekty.

Na Slovensku by mal situáciu zmeniť nový zákon o posudzovaní vplyvu na životné prostredie – takzvaný zákon o EIA (Environmental Impact Assasment) –, ktorý už dlhšie sľubuje envirorezort.

Cieľom nového zákona má byť „zjednodušenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie so zreteľom na skrátenie lehôt“. Rezort životného prostredia pre EURACTIV Slovenska povedal, že mieni zjednodušiť a sprehľadniť procesy jednotlivých konaní, či už ide o posudzovanie EIA, územné alebo stavebné konanie, a odstrániť v rámci nich duplicitné úkony.

Zároveň zdôrazňuje, že pri povoľovacích konaniach je potrebné nájsť rovnováhu medzi záujmami investorov a záujmami verejnosti. Aj keď je súčasný proces posudzovania vplyvu na životné prostredie zdĺhavý, rezort apeluje, aby „predkladatelia stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní neodstavili verejný záujem a neustúpili všetkým predstavám investorov“.

Pozor na udržateľnosť zdrojov

Podľa hydrogeológa Branislava Fričovského je len malá pravdepodobnosť, že vrt čerpajúci z rezervoára, ktorý je dva kilometre pod zemou, ovplyvní zdroje plytkej pitnej alebo studenej podzemnej vody. Geotermálny vrt je od okolia izolovaný, okolo seba má cementáciu a vnútornú výstuž, ktorá slúži na to, aby geotermálna voda neprenikla do okolia, ale z prítokových zón prešla tam, kde ju chceme mať, povedal Fričovský v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.

Namiesto prísneho povoľovacieho procesu by sa mal štát viac sústrediť na ochranu samotných geotermálnych zdrojov, aby ich predimenzovaná ťažba „nevyšťavila“. Súčasťou každých povoľovacích procesov by podľa neho malo byť prísne monitorovanie zdroja, odoberanie vzoriek a modely toho, ako bude rezervoár odpovedať nielen na produkciu vody, ale aj na produkciu energie, ktorá sa z neho odoberie, zdôraznil Fričovský.

Hydrogeológ: S geotermiou sme na tom fantasticky. Zdroje však nesmieme vyšťaviť

Takmer tretina územia Slovenska sa hodí na využívanie geotermálnej energie. Pracujeme na tom, aby sme vedeli povedať štátu povedať, ktoré oblasti sú vhodné na udržateľnú produkciu energie a oplatí sa ich podporiť dotáciami, hovorí BRANISLAV FRIČOVSKÝ.

Partneri témy

O téme Energetika môžeme písať aj vďaka našim partnerom. Ich podpora umožňuje portálu EURACTIV Slovensko investovať odborné kapacity do širšieho a hlbšieho pokrývania vývoja európskych a národných politík a dôležitých tém. Redakčný obsah portálu EURACTIV Slovensko je nezávislý od názorov jeho podporovateľov.