Slovensko sa nevie rozhodnúť, ako použije miliardu eur na zelené investície

Ako bude financovaná dekarbonizácia slovenského priemyslu? [EPA-EFE/Filip Singer]

Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli, či a ako väčšinu týchto prostriedkov využijú.

Kým emisie skleníkových plynov z energetiky sa darí od roku 2012 znižovať alebo aspoň stabilizovať, emisie z priemyslu buď stagnujú alebo rastú. Platí to pre Slovensko aj Európsku úniu ako celok. V budúcnosti sa preto priemyselné emisie môžu stať hlavnou prekážkou na ceste k nízkouhlíkovému hospodárstvu.

Spôsob, ako to zmeniť, je investovať. Do čistejších technológií v oceliarskom, cementárskom či chemicko-technologickom priemysle. Slovenský priemysel však tvrdí, že investície do zelenších výrobných procesov sú tak veľké, že ich nezvládne sám. Žiada verejnú podporu.

Medzi prostriedky, ktoré si nárokuje, patrí Modernizačný fond v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) a prideľovanie bezodplatných kvót. Celkový balík týchto peňazí môže na Slovensku medzi rokmi 2021 až 2030 predstavovať až 1,8 miliardy eur. Na environmentálne účely by navyše mohla ísť aj časť príjmov z očakávaného predaja emisných povoleniek. Základy pre čerpanie týchto prostriedkov položila vo februári 2018 revidovaná smernica o EÚ ETS. Európske inštitúcie sa na nej dohodli ešte v novembri 2017.

Slovensko sa ani doteraz nerozhodlo, akým spôsobom umožní čerpanie väčšiny týchto prostriedkov. Návrh nového zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý 28. mája schválila vláda, počíta len so zriadením Modernizačného fondu. Jeho predpokladaný objem na desať rokov je 475 miliónov eur. Zákon však nestanovuje, ako Slovensko využije možnosť prideliť bezodplatné kvóty priemyselným prevádzkam, ani ako minie prostriedky z predaja kvót. Ponecháva v platnosti dnešný stav, kedy sa ministerstvo životného prostredia a ministerstvo financií každý rok dohadujú o využití príjmov z aukcií na environmentálne či iné účely. Status quo pritom prekáža aj predstaviteľom environmentálnych mimovládok zdôrazňujúcich princíp „znečisťovateľ platí“. Každoročné dohodovanie kritizujú ako „absurdné a nepochopiteľné“, „v úplnom protiklade so záujmami krajiny“.

Zástupcovia priemyslu sú zdržanlivejší. Zdôrazňujú skôr obavu z konkurencie v regióne. Česká transpozícia smernice je napríklad v súčasnej podobe oveľa rozpracovanejšia. Zákon, ktorý tam schválila vláda, počíta s balíkom 5,2 miliardy eur pre dekarbonizáciu priemyslu.

Slovenské ministerstvo životného prostredia malo na začiatku tiež veľké ambície. Tie však schladilo ministerstvo financií, ktoré chce mať aj naďalej kontrolu nad príjmami z EÚ ETS. Kým financmajstri sa k téme verejne nevyjadrujú, navrhovateľ novely – ministerstvo životného prostredia tvrdí, že s nimi napriek jej aktuálnemu zneniu dosiahlo predbežnú dohodu. Aj envirorezort však priznáva, že ani poldruha roka po schválení európskej smernice neexistuje dohoda slovenských ministerstiev na konkrétnych číslach. Ministerstvo hospodárstva, zodpovedné za konkurencieschopnosť, dúfa, že legislatívna úprava sa spresní v prospech priemyslu počas legislatívneho procesu v parlamente.

Problematické emisie z priemyslu

Inštitút Sandbag so sídlom v Bruseli v apríli analyzoval nové dáta z EÚ ETS. Vyšlo mu, že kým emisie z energetiky sa od roku 2012 výrazne znížili, emisie z priemyslu klesli len o 1 percento a emisie z letectva sa dokonca zvýšili o 26 percent.

Vývoj emisií v EÚ ETS. [Sandberg]

„Zníženie celkových emisií (v EÚ ETS) je takmer výhradne výsledkom zníženej výroby z čiernouhoľných elektrární,“ konštatuje Sandbag. Inštitút kritizuje, že „emisie z lignitových (hnedouhoľných) elektrární tvrdohlavo odolávajú, priemyselné emisie sú od roku 2012 takmer nezmenené a letecké emisie naďalej rastú“.

S ohľadom na negatívny trend a vysoké absolútne čísla sú najväčším problémom práve priemyselné emisie. Zatiaľ čo tie predstavujú 40 percent emisií v EÚ ETS, letecké emisie majú desaťkrát nižší podiel (4 percentá). Emisie zo spaľovania lignitu zase napriek vysokému podielu jednoznačne klesli.

Cieľom EÚ ETS je podľa európskej legislatívy znížiť emisie v sektoroch zahrnutých v tejto schéme do roku 2030 o 43 percent v porovnaní s rokom 2005.

Štúdia, ktorú si objednala Európska nadácia pre klímu, do budúcnosti varuje pred stúpajúcimi emisiami z ťažkého priemyslu. „Výroba kľúčových materiálov a chemikálií – ocele, plastov, amoniaku a cementu – vypúšťa ročne asi 500 miliónov ton CO2, 14 percent celkových emisií CO2 v EÚ. Materiálové potreby stále rastú a pri pokračovaní súčasného trendu, budú rásť aj emisie EÚ z týchto sektorov,“ píše sa v štúdii z apríla 2019, ktorú zostavili renomované inštitúty.

Opačný vývoj v energetike a priemysle

Slovensku sa celkové emisie skleníkových plynov podarilo znížiť medzi rokmi 1990 a 2016 až o vyše 45 percent. Ako však ukazuje Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017, najväčšie obmedzenie sa sústredilo do obdobia medzi rokmi 1990 a 2000. Potom emisie klesali miernejšie, až kým v roku 2012 nezačali stagnovať.

Z detailnejšej analýzy vyplýva, že kým v energetike pokračoval pokles emisií aj po roku 2012, v priemysle nastal opačný vývoj.

„Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2016 jedny z najnižších od roku 1990,“ mohla skonštatovať správa.

Slovenské emisie z energetiky. [MŽP SR]

Slovenské emisie z priemyslu. [MŽP SR]

Pre priemysel to neplatí. Komentár správy o stave životného prostredia: „Agregované emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov majú kolísavý trend. V roku 2016 v porovnaní s rokom 2000 emisie skleníkových plynov z priemyselných procesov a použitia produktov stúpli o 8,5 percenta a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 2,2 percenta.“

V roku 2016 tvorili priemyselné procesy a použitia produktov 22,8 percenta celkových emisií skleníkových plynov.

Slovensko disponuje 1,7 miliardou eur

Európska smernica o EÚ ETS umožňuje investovať do modernizácie energetiky, priemyslu a ďalších sektorov. Prvým zdrojom je Modernizačný fond určený desiatim ekonomicky slabším štátom. Financuje ho predaj dvoch percent všetkých kvót v EÚ ETS. V rokoch 2021 až 2030 môžu slovenské projekty z Modernizačného fondu získať 475 miliónov eur. Výpočet pochádza z analýzy nemenovanej firmy, ktorú má EURACTIV.sk k dispozícii.

Ďalším zdrojom v analýze sú bezodplatne pridelené kvóty výmenou za investície do zelených technológií. Tie môžu podľa smernice tvoriť 40 percent kvót v systéme. V prípade Slovenska je to 34 miliónov ton z predpokladaných emisií 85 miliónov ton CO2. Keďže tieto povolenky by si slovenské prevádzky nemuseli kupovať, mohli by za desať rokov ušetriť pri cene 25 eur za tonu až 850 miliónov eur, uvádza analýza. Ušetrené peniaze by na oplátku museli investovať do znižovania emisií a ďalších environmentálnych opatrení.

Nový zákon: V budúcom desaťročí môže Slovensko dať na klímu až miliardu eur

Návrh ministerstva životného prostredia počíta s tým, že do Envirofondu poputuje aspoň 50 percent príjmov z predaja emisií namiesto dnešných 20 percent. A časť výnosov sa do slovenskej energetiky vráti v podobe financií pre zelené projekty vrátane transformácie hornej Nitry.

Tretí zdroj môže vzniknúť z pridelenia bezodplatných solidárnych kvót. Keby ich Slovensko využilo 50 percent, ako to povoľuje európska smernica, prevádzky by ušetrili ďalších 425 miliónov eur. Spolu teda ide o balík približne 1,8 miliardy eur.

Dodatočné prostriedky by mohli energetické a priemyselné projekty získať z príjmov štátu z predaja kvót, ktoré sa dnes hromadia v Environmentálnom fonde. Dnes o ich ďalšom využití rozhodujú na základe každoročnej dohody ministerstvá životného prostredia a financií. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) však vlani odhadol, že iba 20 percent príjmov z aukcií emisných povoleniek sa vracia späť do systému, teda financuje ozeleňovanie energetických a  priemyselných prevádzok, ktoré si povolenky kupujú.

„Vychádzajúc z európskeho nastavenia by sa malo minimálne 50 percent – aj keď by sme chceli až 100 percent – príjmov z aukcií emisných kvót recyklovať späť do systému. Cieľom je vznik robustného balíka peňazí v podobe schém, ktoré by vedeli pomôcť dotknutým sektorom,“ povedal Kurilla v decembri 2018.

Slovenské ambície a český zákon

Ministerstvo životného prostredia v pôvodnom návrhu zákona o obchodovaní s kvótami naozaj počítalo s Modernizačným fondom a prideľovaním 40 percent bezodplatných kvót, ktorých hodnota by sa preliala do Modernizačného fondu. Znenie zákona takisto obsahovalo článok, podľa ktorého by sa ministerstvá dohadovali len na využití 50 percent príjmov z predaja emisných kvót. Zostávajúcich 50 percent by automaticky išlo na environmentálne účely pod kontrolou envirorezortu.

Novela zákona, ktorú na konci mája schválila vláda, však s istotou poskytuje len príjmy z Modernizačného fondu.

V Česku je situácia úplne iná. Vláda tam schválila zákon, ktorý okrem Modernizačného fondu počíta so 40 percentami bezodplatne pridelených kvót v Modernizačnom fonde, ako aj s 50 percentami solidárnych kvót. Spomínaná firemná analýza odhaduje, že české prevádzky sa tak môžu v rokoch 2021 až 2030 uchádzať až o 5,2 miliardy eur.

Z predaja povoleniek sa rezervuje ročne maximálne 4 miliardy českých korún (150 miliónov eur) na environmentálne účely pre ministerstvo životného prostredia a ďalšie 4 miliardy pre ministerstvo priemyslu a obchodu, informuje EURACTIV.cz. Českí aktéri tam riešia iný problém: strop je do budúcnosti podľa nich nastavený príliš nízko, keďže v súčasnom období pracujú obe ministerstvá so stropom 6 miliárd eur.

Zákon ešte musí schváliť český parlament.

Neverejná dohoda dvoch ministerstiev

Prečo sa slovenské ministerstvá rozhodli pre iné riešenie? „V súčasnosti prebiehajú rokovania paralelne s rokovaniami o rozpočte na roky 2020 až 2022, preto je predčasné sa bližšie vyjadrovať,“ odbil otázky EURACTIV.sk tlačový odbor ministerstva financií. Práve ono sa postavilo proti preliatiu hodnoty bezodplatných kvót do Modernizačného fondu.

Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že s financmajstrami sa dohodlo, nemôže však poskytnúť detaily. „Pri rozporových konaniach medzi ministerstvami bolo zrejmé, že otázka využitia výnosov z dražieb emisných kvót a otázka prevodu časti podielu emisných kvót do Modernizačného fondu spolu úzko súvisia. V tejto súvislosti bola dosiahnutá aj predbežná dohoda o finančných prostriedkoch, ktoré bude možné použiť v rámci Environmentálneho fondu a o objemoch ktoré budú dodatočne prevedené do Modernizačného fondu. Keďže ide ešte len o predbežnú dohodu, ďalšie podrobnosti nemôžeme zverejniť,“ napísal do redakcie EURACTIV.sk hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Ministerstvá sa sporia ako využiť príjmy z predaja emisných kvót

Úradníci zodpovední za životné prostredie sa chcú s financmajstrami dohodnúť na využití príjmov z dražby emisných povoleniek do konca marca. Dlhodobé priority klimatickej politiky majú byť jasnejšie do konca roka.

Prečo sa táto dohoda nedostala do zákona? „Dané objemy nie sú momentálne v zákone uvedené, pretože ešte nie je dohoda o konkrétnych číslach. Zároveň bolo počas rozporových konaní vznesených viacero otázok k fungovaniu samotného Modernizačného fondu, ku ktorému neexistuje zatiaľ ani návrh vykonávacieho nariadenia ani návrh usmernení k štátnej pomoci. Preto budú konkrétne čísla upravené dodatočne,“ odpovedá Ferenčák.

V zákone odobrenom vládou takisto zostáva klauzula o každoročnej dohode na využití sto percent príjmov z aukcií emisných povoleniek napriek tomu, že európska smernica hovorí o hranici 50 percent. Zvyšok by sa podľa nej mal použiť na environmentálne účely.

Ministerstvo životného prostredia má záujem o to, aby príjmy z aukcií emisných kvót boli na sto percent vyčlenené na projekty v oblasti životného prostredia a zmeny klímy,“ uisťuje Ferenčák. Súčasné znenie zákona odôvodňuje „prioritou rozpočtu verejnej správy“.

Vyššia konkurencieschopnosť neskôr

Slovenský priemysel dnes na trhu znevýhodňujú jedny z najvyšších cien energií v Európskej únii. EURACTIV.sk sa preto ministerstiev opýtal, či ho schválená novela ešte viac neznevýhodní, napríklad oproti konkurentom z bývalého spoločného štátu.

Ministerstvo životného prostredia si je vedomé rozdielov medzi jednotlivými politikami medzi Českou republikou a Slovenskom. Treba si však uvedomiť, že výsledné politiky sú vždy výsledok konsenzu a situácie v danej krajine. Nie je vždy možné mať rovnaké podmienky. Česko je napríklad oveľa viac závislé na spaľovaní hnedého uhlia. Na Slovensku napríklad na rozdiel od Českej republiky už od roku 2016 poskytujeme kompenzácie za nepriame emisie,“ reaguje Ferenčák. Zároveň však hovorca ubezpečuje, že pri nastavovaní budúcich politík berú do úvahy „aj konkurenčné prostredie a vonkajšie podmienky, východiskovú situáciu.“

Za konkurenciechopnosť firiem je na úrovni štátu zodpovedné ministerstvo hospodárstva. To potvrdzuje, že jeho cieľom je „napomôcť konkurencieschopnosti priemyslu podporou modernizácie priemyslu vrátane energetiky a podporou investícií do nízkouhlíkových technológií za účelom nákladovo efektívneho znižovania emisií“. Vyslovuje sa za „maximálne možné využitie podporných mechanizmov zavedených smernicou (o EÚ ETS)“.

Rezort hospodárstva tvrdí, že sa zasadzuje za preliatie hodnoty bezodplatných povoleniek aj solidárnych kvót do Modernizačného fondu, ako je to v Česku. „Vládou schválený návrh zákona umožňuje aj takéto riešenie,“ napísal do redakcie jeho komunikačný odbor. Taktiež potvrdzuje vôľu využiť na dekarbonizáciu priemyslu časť príjmov z predaja kvót. „Rezort hospodárstva bude v tomto súčinný,“ sľubuje jeho komunikačný odbor.

Dúfa, že toto všetko sa podarí do zákona presadiť v ďalšom legislatívnom procese. „Pripomíname, že o definitívnej podobe novely bude rozhodovať Národná rada SR,“ prízvukuje ministerstvo hospodárstva.

Slovenskí teplári chcú český model

Zástupcovia slovenského priemyslu a energetiky sa k súčasnému zneniu návrhu zákona stavajú kriticky, hovoria však o kompromisnom riešení a džentlmenskej dohode.

Nezahrnutie bezodplatných kvót do Modernizačného fondu opatrne kritizuje Slovnaft. „Vnímame to ako kompromisné riešenie, hoci pre našu ekonomiku by bolo lepšie ak by percentá boli stanovené priamo v zákone,“ uviedol pre EURACTIV.sk hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Na otázku, či slovenským firmám nehrozí získanie konkurenčnej nevýhody oproti českým, Molnár odpovedá: „Áno, je tu reálne riziko, že naša konkurencia nielen v okolitých štátov, ale i celej EÚ si významnejšie pomôže pri modernizácii svojich zariadení a získa tak konkurenčnú výhodu.“

Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu

Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.

„Už rok rokujeme o systéme nastavenia množstva príjmov z emisných povoleniek, ktoré majú ísť naspäť do systému,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš. S ministerstvami rokuje o tejto téme za energetické a priemyselné firmy Republiková únia zamestnávateľov.

Janiš kritizuje, že slovenské prevádzky v EÚ ETS nemajú možnosť „siahnuť si na tieto peniaze, ktoré sú používané na vylepšovanie verejných financií“. Na Slovensku by rád videl český model: preliatie hodnoty 40 percent bezodplatných povoleniek a hodnoty 50 percent solidárnych kvót do Modernizačného fondu, ako aj financovanie investícií v energetike a priemysle z príjmov z aukcií. „Je to lepšie usporiadané ako u nás,“ hovorí Janiš o českom návrhu zákona.

Na Slovensku podľa neho ministerstvá životného prostredia a hospodárstva majú „nulové právomoci“ v čerpaní príjmov z predaja emisných kvót. „Keď na ministerstve financií povedia nie, nebude sa čerpať,“ opisuje dnešnú situáciu Janiš. Vyslovil sa za využitie 30 percent príjmov z predaja emisných kvót na environmentálne účely pod kontrolou ministerstva životného prostredia a bez súhlasu ministerstva financií.

Džentlmenská dohoda existuje

Predstaviteľ teplárov však verí v dohodu. Výsledná podoba zákona podľa Janiša „na 99 percent“ stanoví percentuálny podiel bezodplatných kvót využiteľných pre účely Modernizačného fondu.

Janiš tvrdí, že na rokovaniach „sa všetci zhodli“, že nie je možné znevýhodňovať slovenské prevádzky v EÚ ETS. Pripomína, že v konkurenčnej nevýhode môžu byť na domácom trhu v porovnaní s menšími zdrojmi, ktoré EÚ ETS nepokrýva, alebo oproti firmám z tretích krajín, kde emisné povolenky nie je potrebné nakupovať.

Dôvod, prečo vláda schválila zákon bez toho, aby to zohľadnila, je podľa neho prozaickejší. Do 30. septembra 2019 musí totiž Slovensko notifikovať Európsku komisiu, ako chce jednotlivé mechanizmy z európskej smernice využívať. Keby ho vláda neschválila v máji, parlament by nemusel mať dosť času na dokončenie legislatívneho procesu. „Došlo však k džentlmenskej dohode,“ tvrdí Janiš. „Som veľký optimista, že český model bude aj na Slovensku,“ hovorí.

Návrat peňazí z predaja emisných kvót späť firmám, ktoré za ne zaplatili, nie je samozrejmosť. Slovenskí ochranári tento postup kritizujú. EÚ ETS sa podľa nich funguje na princípe „znečisťovateľ platí“, a preto sa príjmy z aukcií kvót stávajú verejnými a nemusia sa nevyhnutne vrátiť znečisťovateľom na ich investície.

„Ak vyberieme od ľudí peniaze za uhlík, mali by sme ich využiť tak, aby sme uhlík znižovali. To je duch smernice,“ oponuje Janiš. Zasadzuje sa za „investície nie do filozofických, ale reálnych projektov“, ktoré podľa neho dokážu predložiť práve účastníci EÚ ETS. Podobne to vidí Slovnaft. „Nie je celkom fér bez ďalšej diskusie zrazu zámer zmeniť a použiť peniaze na iný účel ako sa pôvodne zamýšľalo,“ tvrdí jeho hovorca Molnár.

Absurdné a nepochopiteľné pomery

Aj environmentálne mimovládky však súhlasia, že príjmy štátu z predaja emisných kvót by sa mali použiť ako investície do zelených riešení. „Dohodu bez povinného viazania financií z aukcií emisných kvót na ochranu životné prostredie/dekarbonizáciu nepovažujeme za dobrú ani spravodlivú, ani napĺňajúcu účel opatrenia, ktoré smernica a schéma obchodovania s emisnými kvótami mali na Slovensko či do EÚ priniesť,“ hovorí pre EURACTIV.sk Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy. Pripomína, že „klimatické zmeny majú už dnes silné a stále rastúce dopady na našu ekonomiku, obyvateľov, poľnohospodárstvo“.

„Je preto absurdné a pre nás nepochopiteľné ako môže rozdeľovanie financií z obchodovania s emisných kvót, ktoré by mali byť logicky určené na ´hojenie´ tohto problému (ne)fungovať tak, ako aktuálne na Slovensku,“ kritizuje Lešinský znenie zákona.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

Zároveň upozorňuje, že z týchto príjmov „sa cez Ministerstvo financií SR (a štátny rozpočet) bez problémov môžu podporiť investície, opatrenia, ktoré majú na klímu negatívny dopad.“

Pre Lešinského „je prijateľný jedine model viazanosti sto percent výnosov z obchodovania s emisnými kvótami pre ochranu životného prostredia“ pod kontrolou envirorezortu. Lešinský má aj návrh na ich minimálne alokácie: 30 percent na efektívne opatrenia dekarbonizácie, 25 percent pre opatrenia adaptácie na klimatické zmeny a 20 percent pre opatrenia zlepšujúce kvalitu ovzdušia, ktoré s klimatickými zmenami úzko súvisia, napríklad redukciu jemných (prachových) častíc.

„Z pohľadu národného hospodárstva si treba si uvedomiť, že väčšina týchto financií prinesie Slovensku dlhodobé benefity, napríklad v ušetrení výdavkov za dovážané energetické zdroje, akými sú ropa a plyn, zníženie liečebných nákladov, nákladov zdravotnej starostlivosti, práceneschopnosti, zníženie strát v pôdohospodárstve a tak ďalej,“ uzatvára ekológ.

V protiklade so záujmami krajiny

Predseda Správnej rady Budov pre budúcnosť Peter Robl tiež nástojí na investovaní príjmov z predaja povoleniek do dekarbonizácie. „Paušálne vyčlenenie aspoň 50 percent výnosov z aukcií na environmentálne účely považujeme za úplné minimum,“ uvádza pre EURACTIV.sk.

Verejné financie sú podľa neho závislé od ekonomiky a ekonomika aj od životného prostredia. „Zlepšenie stavu v ochrane životného prostredia si vyžaduje stabilitu, predvídateľnosť a verejné zdroje. Každoročné dohadovanie medzi ministerstvom financií a životného prostredia o alokácii výnosov z EÚ ETS je v úplnom protiklade so záujmami krajiny,“ tvrdí Robl.

„Ministerstvo financií týmto postojom uprednostňuje krátkodobé plátanie dier v rozpočte pred dlhodobou prosperitou slovenskej ekonomiky. Ide tým úplne proti svojmu poslaniu a sabotuje zdravie verejných financií budúcich generácií. Je navyše nelogické, ak uprednostňuje použitie prostriedkov na krytie verejnej spotreby, namiesto podpory investícií, ktoré generujú prácu a daňové príjmy,“ dodáva šéf Budov pre budúcnosť.

Pôvodným garantom pre znižovanie európskych emisií bola stúpajúca cena povoleniek v Systéme EÚ pre obchodovanie s emisnými povolenkami. Tá mala znečisťovateľov motivovať k znižovaniu emisií. Dnes je jasné, že to nebude stačiť. „Samotná cena EÚ ETS stimuluje v referenčnom scenári len malé zníženie celkových emisií,“ konštatuje januárová Štúdia nízkouhlíkového rastu pre Slovensko s výhľadom do roku 2050 z dielne envirorezortu. Aj keď cena za tonu uhlíka stúpne na 90 eur v roku 2050, slovenské emisie CO2 v EÚ ETS sa znížia len o málo.

Odporúčania pre znižovanie emisií v uhlíkovo náročnom priemysle, čo je aj prípad Slovenska, prináša aprílová analýza bruselského think-tanku Carbon Market Watch. Zasadzuje sa za komplexnú reformu EÚ ETS. Jej súčasťou by nemali byť len vyššie verejné investície na dekarbonizáciu, ale aj koniec prideľovaniu bezodplatných povoleniek, podpora obehovej ekonomiky a striktnejšie environmentálne normy.