Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Belgická plynová elektáreň Drogenbos. [EPA-EFE/Stéphanie Lecocq]

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Podiel zemného plynu na hrubej spotrebe energie v Európskej únii je približne 20 percent. Aj v roku 2030 bude toto palivo podľa odhadov Európskej komisie zohrávať podobne dôležitú úlohu ako dnes. Napriek rozvoju obnoviteľných zdrojov si veľkú časť svojho podielu v energetickom mixe udrží vďaka útlmu uhlia.

Lenže čo bude s plynom po roku 2030? Európska komisia mu predpovedá pád pod 10 percent. V najbližších piatich rokoch bude navyše v novom Európskom parlamente čeliť nepriazni európskych zelených, ktorí v uplynulých eurovoľbách zaznamenali výrazný nárast.

Českí a slovenskí plynári takémuto scenáru nechcú veriť, pretože by podľa nich znamenal nákladovo neefektívne znižovanie emisií. Niektorí si navyše myslia, že vývoj sa môže uberať odlišným smerom v západnej a východnej Európe vzhľadom na ich rozdielne „energetické identity“.

Príležitosťou – aj keď neistou – sú pre plynárov zelené inovácie: bioplyn a vodík. V prepojení s elektroenergetikou by plynárenstvu umožnili stať sa súčasťou dekarbonizovanej európskej ekonomiky a zároveň využiť rozvinutú plynárenskú infraštruktúru. Na programe je táto téma už dnes: Európska komisia totiž pre rok 2020 pripravuje legislatívny balíček o dizajne trhu s plynom. O svojich prioritách do budúcnosti diskutovali aktéri v sektore v pondelok (27. mája) na konferencii „Trh s plynom“, ktorú zorganizovala Sféra, a. s.

Zachovanie podielu do roku 2030

Prioritou Európskej komisie je, aby Európska únia do roku 2050 dosiahla uhlíkovú neutralitu. „Je to možné,“ skonštatovala na konferencii Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku.

Vlani v novembri Komisia predstavila dlhodobú stratégiu „Čistá planéta pre všetkých“. Tá odhaduje, že do roku 2030 klesne podiel zemného plynu na európskom energetickom mixe len mierne.

Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov

Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Ako vysvetlila Vašáková, dôvodom je nahrádzanie uhlia plynom v elektroenegetike a vykurovaní. „Rýchle a masívne nahrádzanie je možné,“ povedala Vašáková a poukázala na príklad Spojených štátov. Toto podľa nej môže byť cesta aj pre Slovensko, ktoré čelí znečistenému ovzdušiu.

Za zemný plyn hovorí jeho kompatibilita s obnoviteľnými zdrojmi závislými od počasia a rozvinutá infraštruktúra plynovodov a zásobníkov.

Nárast elektriny na úkor plynu

No z dlhodobého hľadiska je zemný plyn podľa Vašákovej v opozícii voči dekarbonizácii. „Ak pôjdeme podľa Parížskej dohody (o klíme), v roku 2050 nebudeme kúriť zemným plynom,“ myslí si analytička. V odhadoch Komisie úloha plynu do roku 2050 výrazne klesne – na 4 až 9 percent v závislosti od scenára.

Úlohu stabilizácie elektrickej siete preberie skladovanie elektriny. Vašáková tiež očakáva vzostup alternatív, ktoré budú využívať plynárenskú infraštruktúru: biometán z bioplynu, vodík, ako aj zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka (CCUS). Niektoré riešenia budú integrované so sektorom elektroenergetiky.

„Podiel elektriny bude narastať, podiel plynu klesať. Treba premýšľať nad prepojením s elektroenergetikou,“ vyzvala Vašíková plynárov.

Potvrdila, že Komisia spustila „viacero štúdií“ o prepojení plynárenstva a elektroenergetiky (sector coupling), zlepšení fungovania trhu s plynom a zvýšení jeho likvidity, či o využití skvapalneného zemného plynu (LNG). „Ako euroúradníci chceme byť pripravení, ale rozhodne sa nová Komisia,“ povedala s odkazom na nových eurokomisárov, ktorí sa svojich funkcií ujmú pravdepodobne v novembri.

Nový legislatívny balíček

Malcolm Arthur z Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav ENTSO-G potvrdil, že v Únii je na stole otázka, „či bude svet v roku 2050 čisto elektrický“. Expert z Bruselu poznamenal, že európski zelení nepovažujú zemný plyn za palivo budúcnosti. Na svojich kolegov – plynárov apeloval, aby ukázali, že toto nie je správna cesta, hoci dekarbonizácia je správny smer. „Musíme sa ubezpečiť, že nevypúšťame CO2,“ povedal Arthur.

Európska komisia podľa neho pripravuje legislatívu, ktorá bude do istej miery odrážať už schválený legislatívny balíček o trhu s elektrinou. Keďže nové pravidlá budú prepájať trhy s plynom a elektrinou, ENTSO-G spolupracuje na príprave príslušnej štúdie.

Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru

Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

„Nemali by sme presadzovať likvidáciu infraštruktúry, kým naplno nezvážime jej využitie,“ zhrnul posolstvo ENTSO-G pre Komisiu. Infraštruktúru možno podľa neho využiť pomocou technológie power-to-gas (od elektriny k plynu) na skladovanie prebytočnej energie, ktorú vyrobia veterné a solárne elektrárne. Tá by sa použila v čase, keď vietor nefúka a slnko nesvieti.

Arthur zdôraznil, že cezhraničná kapacita plynovodov je trikrát väčšia ako veterné a solárne kapacity. Rovnaký je pomer plynových zásobníkov a elektriny vyrobenej z týchto variabilných obnoviteľných zdrojov.

Koniec uhlia na Slovensku

„V rámci opatrení, ktoré vyplývajú z dokumentov týkajúcich sa záväzkov v oblasti emisií a prechodu na nízkouhlíkovú energetiku, bude zemný plyn pre Slovensko zohrávať významnú úlohu ako najčistejšie fosílne palivo,“ povedal na konferencii Ján Petrovič, generálny riaditeľ pre energetiku na ministerstve hospodárstva.

„Chceme nahradiť uhlie plynom čo najskôr,“ avizoval Petrovič s tým, že v roku 2030 by malo byť „už len v múzeu“.

Vyslovil sa za to, aby boli cieľom Európskej únie skôr nižšie emisie ako vyšší podiel obnoviteľných zdrojov. Ten je podľa neho iba nástrojom. Ministerstvo hospodárstva bude podľa Petroviča hľadať možnosti, ako slovenských plynárov zapojiť do diskusie o novej európskej legislatíve.

Rezort momentálne pracuje na konečnej verzii národného energeticko-klimatického plánu. „Sú názory, aby sme neinvestovali do infraštruktúry a bezpečnosti, do severo-južného prepojenia,“ povedal Petrovič o pripomienkovacom procese. Slovenský prepravca plynu už začal stavbu interkonektora s Poľskom a počíta pritom so zdrojmi s európskeho rozpočtu.

„Veľmi ťažká a drahá cesta“

V Česku je spotreba elektriny a plynu na podobnej úrovni – takmer 90 terrawatthodín ročne. Nemecko však spotrebuje plynu oveľa viac, poukázal na konferencii Martin Slabý, predseda Českého plynárenského zväzu a šéf Pražskej plynárenskej distribúcie.

„Ak sa budeme chcieť do roku 2050 zbaviť plynu, bude to cesta veľmi ťažká a drahá,“ myslí si Slabý. Záujem o plyn v regióne bude podľa neho ťahať spotreba priemyslu a úpadok uhlia. Plynu môže tiež pomôcť, zvlášť v Česku, ak sa napokon nepostaví plánovaná jadrová elektráreň.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

Slabý podotkol, že v Nemecku vystačia batérie v elektrickej sieti na spotrebu 0,04 terrawatthodín, kým plynové zásobníky až 260 terrawatthodín. Slabý víta sector coupling, neteší ho však, že nový plynový balíček má odrážať schválenú legislatívu o trhu s elektrinou.

Čo sa týka biplynu, ktorý môže pochádzať z odpadového hospodárstva a poľnohospodárstva, český plynár naznačil obavy z vysokých nákladov. Tie sa prejavujú v priekopníckej krajine bioplynu – vo Francúzsku. Malcolm Arthur z ENTSO-G zase upozornil, že cezhraničný obchod s bioplynom blokuje nutnosť uznávať certifikáty pôvodu.

Rozdielna budúcnosť plynu

Medzi riziká pre celý plynárenský sektor zaradil Slabý „eskaláciu ekologických požiadaviek po parlamentných voľbách v EÚ“ a „vydanie iracionálnej verzie plynárenského balíčka 2020“. Obáva sa tiež „vnímanej či skutočnej“ závislosti na ruskom plyne, „zanedbaného imidžu zemného plynu“, súťaže s inými sektormi namiesto spolupráce a kybernetických hrozieb.

Zemný plyn má však podľa neho budúcnosť. „Veľmi sa mi nepáčilo, keď sa plynári pred dvoma rokmi predbiehali v jeho pochovávaní,“ povedal. V tom čase vraj počul jedného prepravcu hovoriť, že v roku 2050 bude prepravovať už len syntetický plyn. „Plyn by sa mal hlásiť k modernizácii, ale nemôžeme hovoriť, že zavierame,“ tvrdí Slabý.

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Ján Klepáč si myslí, že budúcnosť zemného plynu môže byť v Európskej únii rozdielna. Odvolal sa na koncept dvoch energetických identít, o ktorom pred pár rokmi hovoril analytik Alexander Duleba.

Prvý koncept dominuje v západnej Európe, ktorá podľa Klepáča „nechce poľaviť z Paríža“. Orientuje sa proti jadrovej energii a fosílnym palivám. Dnes pritom predstavuje tri štvrtiny spotreby plynu v Európskej únii. Druhý koncept prevláda vo východnej časti Únie. „Nie je vôľa zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov pre fundamentálne problémy,“ opísal Klepáč.

Bioplyn má budúcnosť

V roku 2017 Slovensko podľa Klepáča spotrebovalo 31 terrawatthodín energie z elektriny a 54 terrawatthodín zo zemného plynu. „Keby sme chceli odstrániť plyn, kapacity pre výrobu elektriny by sme museli strojnásobiť,“ skonštatoval Klepáč.

Biometán z bioplynu však podľa neho má na Slovensku budúcnosť. Odvolal sa pritom na štúdiu dvoch slovenských expertov Františka Zachardu a Štefana Pásztora z roku 2013. Z biomasy z nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, živočíšnej výroby (hnoj) a z komunálneho odpadu možno ročne vyrobiť 760 miliónov kubických metrov bioplynu. Ten sa dá následne očistiť na 456 miliónov ton biometánu, ktorý predstavuje asi osem percent slovenskej ročnej spotreby zemného plynu.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

K ukladaniu energie vo forme vodíka sa vyjadril skepticky, keďže veľká väčšina vodíka sa dnes vyrába z fosílnych palív. O technológiách CCUS povedal, že dnes nie sú komercionalizované. „Treba do nich investovať, ale o tieto peniaze dnes súťažia aj obnoviteľné zdroje,“ podotkol Klepáč.

Ťažisko spotreby zemného plynu v budúcnosti vidí šéf slovenských plynárov v priemysle a vykurovaní.

Investície dnes, výhoda zajtra

Vedúci rozvoja sieťového obchodu SPP – distribúcia Jerguš Vopálenský si myslí, že „nemôžeme zľahčovať problém klimatickej zmeny“. Plynári by podľa neho mali presadzovať znižovanie emisií a zachovanie slobodnej voľby energetického mixu v členských štátoch. To všetko pri maximálnej nákladovej efektívnosti.

„Napríklad biomasa ako náhrada uhlia v centrálnych zdrojoch tepla je efektívna. Vykurovanie drevom je na Slovensku lacnejšie ako vykurovanie plynom,“ povedal Vopálenský. Keďže slovenská elektroenergetika bude po zatvorení uhoľnej elektrárne Nováky patriť medzi štvrtinu najmenej emisných v Únii, ďalšie využitie zemného plynu vidí hlavne v doprave a priemysle. Potvrdil tiež, že „podzemné zásobníky môžu byť v budúcnosti využívané ako obrovské batérie“.

Petra Grigelová, vedúca regulácie na Energetickom regulačnom úrade Českej republiky uznáva, že dekarbonizácia je „chvályhodný politický cieľ“. Dodala však, že bude treba investovať z verejných zdrojov, keďže „trh to sám nezvládne“.

Tiež povedala, že „plynárenstvo prechádza obdobím neistoty“. Pre jeho budúcu konkurencieschopnosť je nevyhnutná jeho digitalizácia. „Tí, čo budú investovať dnes, budú mať väčší náskok zajtra,“ uzavrela Grigelová.