Ak Európska únia zosúladí svoje emisné ciele s Parížskou klimatickou dohodou, ceny uhlíka v EÚ sa do roku 2021 zdvojnásobia a do roku 2030 dosiahnu svoj štvornásobok – 55 eur za tonu. Tvrdí to think-tank Carbon Tracker.
Nedávne reformy systému Európskej únie pre obchodovanie s emisiami (EÚ-ETS) zvýšili ceny uhlíka z 4,38 eur za tonu v máji 2017 na 13,82 eur v apríli 2018. Píše o tom v analýze think-tank Carbon Tracker, Carbon Clampdown: Closing the gap to a Paris compliant EU-ETS.
Tieto reformy odstránili z trhu nadbytočnú ponuku. Do roku 2020-2021 preto ceny pravdepodobne dosiahnu 25 až 30 eur za tonu.
Zosúladenie systému obchodovania s emisnými kvótami s cieľmi Parížskej dohody (neprekročiť globálne otepľovanie o viac ako 2 stupne Celzia) by si vyžadovalo, aby cena uhlíka dosiahla v priemere 45 až 55 eur za tonu počas dlhšieho obdobia. To by spôsobilo, že aj tie najefektívnejšie elektrárne, ktoré používajú uhlie alebo lignit, by sa stali nerentabilné.
Prechod na plyn
„Je pravdepodobné, že v Taliansku, Španielsku, Nemecku a Holandsku dôjde k veľkému prechodu z uhlia na plyn,“ konštatuje analýza. Dodáva, že Spojené kráľovstvo už tento prechod do veľkej miery dosiahlo vďaka domácej politike.
„Pri spaľovaní produkuje plyn o 50 percent menej emisií ako uhlie. Prechod z uhlia na zemný plyn v energetickom sektore je najjednoduchším spôsobom znižovania emisií v rámci EU-ETS v krátkodobom až strednodobom horizonte,“ hovorí analytik Mark Lewis z Carbon Tracker.
Lewis predtým pôsobil v banke Barclays, kde bol vedúcim výskumu European utilities equity. Lewis viedol aj výskum uhlíka v Deutsche Bank medzi rokmi 2007-2013.
Dekarbonizácia, OZE a skladovanie energie
„Samozrejme, v dlhodobejšom horizonte existuje aj limit na to, koľko plynu sa môže spáliť, ak chceme dodržať rozpočet, ktorý je v súlade s Parížskou dohodou,“ povedal Lewis pre EURACTIV.com.
„Čo sa týka dlhodobejšieho horizontu (napríklad do roku 2040), myslíme si, že energetický sektor EÚ bude musieť byť úplne dekarbonizovaný a využívať obnoviteľné zdroje energie a skladovacie kapacity.“
„Prvou prioritou musí byť odstránenie uhlia z energetického mixu do roku 2030 alebo veľmi krátko potom. Keď budú obnoviteľné zdroje energie a skladovacie kapacity na dostatočnej úrovni, odstránime z neho aj plyn,“ povedal.
Dôležitá úloha EÚ-ETS
Stanovenie cien uhlíka, či už prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami alebo daní, samo osebe na dosiahnutie cieľa Parížskej dohody nepostačuje, upozorňuje Lewis.
Podľa neho sú potrebné ďalšie opatrenia, technológie a investície.
Zohráva to však podľa neho dôležitú úlohu v obmedzení globálneho otepľovania pod 2 stupne Celzia, čo je limit stanovený v Parížskej dohode.
Vysoké ceny uhlíka pravdepodobne urýchlia vývoj rozsiahleho skladovania energie, inteligentných sietí a reakcií na strane dopytu. Spotrebitelia energie budú presúvať svoju spotrebu mimo hlavných období, píše sa v analýze.