Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.
Kritici uhoľného priemyslu tvrdia, že keby Slovensko prestalo dotovať spaľovanie hnedého uhlia, ušetrilo by približne 100 miliónov eur ročne. Táto suma zodpovedá príspevku spotrebiteľov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ktorá sa tento rok vyšplhala na 98 miliónov eur.
Štúdia Spoločného výskumného centra, ktoré spadá pod Európsku komisiu, však tvrdí, že Slovensko môže ušetriť oveľa viac. Už v prvom roku po zatvorení uhoľnej elektrárne Nováky a hornonitrianskych baní by došlo k úspore vo výške 160 – 170 miliónov eur. Ak uhlie nahradí v roku 2023 geotermálna energia, celkový zisk pre spoločnosť do roku 2030 bude 2,5 – 2,7 miliardy eur. Ak ho nenahradí, zisk bude ešte vyšší: 2,9 miliardy eur.
Dokument nesie názov „Socioekonomická transformácia v regiónoch, ktoré ustupujú od uhlia: analýza a navrhovaný prístup. Pilotný región hornej Nitry na Slovensku“ a bol zverejnený v pondelok 12. januára. Nemožno ho vydávať za „politické stanovisko“ Komisie. Ako však pre povedal komisár Maroš Šefčovič, štúdia „sa využije“ pri tvorbe akčného plánu pre hornú Nitru.
Nováky potrebujú investíciu 91 miliónov
Analýza uvádza, že slovenskí spotrebitelia platia 53 miliónov eur ročne na podporu uhoľného priemyslu. Ide zrejme o ročný priemer ročných príspevkov za celé obdobie.
„Navyše, v roku 2021 vstúpia do platnosti nové emisné štandardy a na ich splnenie by boli potrebné vysoké investície do modernizácie elektrárne v Novákoch (podľa niektorých odhadov by na zabezpečenie pokračovania prevádzky bolo potrebných približne 90 miliónov eur),“ podotýka štúdia.
Do úvahy je podľa expertov Komisie potrebné vziať aj skutočnosť, že v rebríčku najväčších znečisťovateľov, ktorý zostavuje Európska environmentálna agentúra, patrí elektrárni Nováky 18. miesto v Európe.
Zatvorenie Novák zníži emisie o 8 percent
Spoločné výskumné centrum pracuje s dvoma základnými scenármi. Prvým, referenčným scenárom je spaľovanie domáceho uhlia na hornej Nitre až do roku 2030. V druhom scenári skončí ťažba a spaľovanie uhlia v roku 2023. Dôvodom pre výber tohto termínu je dokončenie elektrického uzla Bystričany, ktorý má zabezpečiť stabilitu dodávok.
Z porovnania vyšlo, že v druhom scenári sú emisie CO2 v roku 2030 nižšie o 7,67 percenta. Náklady na energetický systém sú nižšie o 388 miliónov eur.
Štúdia však vyčísluje aj dopad na životné prostredie a verejné zdravie. „Celkový trhový aj netrhový spoločenský prínos zatvorenia elektrárne Nováky a uhoľných baní sa odhaduje na minimálne 160 až 170 miliónov eur v prvom roku po ukončení prevádzky.“
Spoločenský prínos bude 2,7 miliardy eur
V druhom scenári pracujú experti Komisie s troma alternatívami pre výrobu energie. Prvá počíta len so zatvorením hnedouhoľných elektrární Nováky s kapacitou 233 MW. Druhá alternatíva je zatvorenie Novák a otvorenie geotermálnej prevádzky s kapacitou 111 MW. Tretia možnosť sa odlišuje len v objeme geotermálnej kapacity, ktorá má dosiahnuť úroveň hnedouhoľnej prevádzky.
Pre jednotlivé alternatívy vypočítali celkový prínos pre spoločnosť. Prvá alternatíva predstavuje prínos 2,9 miliardy eur, druhá 2,7 miliardy eur a tretia 2,5 miliardy eur.
Hoci prvá alternatíva sa javí ako finančne najvýhodnejšia, keďže neobsahuje investície do geotermálnej energie, vytvára nové riziká. Štúdia upozorňuje na možný nárast dovozu energie aj cien za elektrinu.
Na uhoľnom priemysle závisí 7 000 miest
Štúdia sa obšírne venuje aj pracovnému trhu na hornej Nitre a uplatneniu baníkov v nových povolaniach.
„Zaujímavé je, že v prievidzskom okrese je už teraz nedostatok pracovnej sily v oblasti baníctva. Dá sa to vysvetliť tým, že ide o fyzicky náročnú prácu, ktorú záujemcovia o zamestnanie často vnímajú ako ohrozujúcu zdravie a život, s neadekvátnym finančným ohodnotením a neistou budúcnosťou z dôvodu očakávaného poklesu ťažby uhlia v HBP (Hornonitrianske bane Prievidza),“ konštatuje analýza.
Na základe údajov od úradov experti tiež uvádzajú na pravú mieru počet pracovných miest závislých na uhoľnom priemysle. Na rozdiel od 11 tisíc, ktorými argumentujú bane, hovorí celkovo o 7 000 miestach. Z nich viažu 4 000 priamo bane a 3 000 výroba tepla a elektriny, gumárenský priemysel, strojárenský priemysel, dopravné služby a potravinársky priemysel.
Nádej pre hornú Nitru: biomasa a turizmus
Spoločné výskumné centrum uvádza aj alternatívy ekonomického rozvoja, ktoré v minulosti navrhlo ministerstvo hospodárstva, trenčiansky kraj a samotné bane.
Patria medzi ne logistické centrum pre biomasu, spaľovanie biomasy v elektrárni Nováky, súvisiaca výroba hranoliek, pestovanie ovocia a turizmus. Experti nevidia potenciál len o kúpeľnom turizme, ale aj v agroturizme a priemyselnom turizme založenom na pamiatkach z čias ťažby.
Baníci sa podľa štúdie môžu uplatniť v rámci „kolaboratívnych platforiem“. Ako príklad uvádza Spojené štáty, kde sa dali na programovanie, čo je „zručnosť, ktorá sa dá naučiť“. Vzhľadom na svoju kvalifikáciu by mohli bývalí baníci pracovať aj v sektore obnoviteľných zdrojov, konkrétne inštalovať a udržiavať solárne panely, navrhuje štúdia.
