Ako dekarbonizovať priemysel v čase pandémie? (ANKETA)

Oceliareň Salzgitter v Nemecku. [EPA-EFE/David Hecker]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Dekarbonizácia znamená pre priemysel veľkú výzvu. Pandémia môže byť príležitosťou ako ju urýchliť, jej skutočné dopady sa však ešte len ukážu, zhodli sa experti. 

Slovenský priemysel čaká dekarbonizácia. Tá zároveň prichádza v čase koronakrízy, keď mnohé podniky zasiahol prepad dopytu. Európska komisia sa situácia rozhodla riešiť Plánom obnovy a odolnosti. Ten prináša členským krajinám balík financií s cieľom opäť naštartovať európsku ekonomiku. Až 37 percent z týchto financií bude musieť ísť na zelené opatrenia, ktoré by mali pomôcť znížiť emisie, a pomôcť splniť klimatické ciele do roku 2030 a 2050.

Na Slovensku sa Národný plán obnovy a odolnosti ešte len rodí. Zásadnou otázkou však zostáva dekarbonizácia priemyslu. Ten totiž stále tvorí takmer tretinu slovenského HDP.

EURACTIV.sk sa pýtal niektorých zástupcov priemyslu a vlády dve otázky.

  1. Ako koronakríza ovplyvnila schopnosť priemyselných podnikov dekarbonizovať svoju výrobu
  2. Na Slovensku je energetika zodpovedná za 51 percent všetkých emisií. Kde by podľa vás mohol v tomto kontexte najviac pomôcť balík financií, ktorý sem prichádza z európskeho fondu obnovy.

Ako koronakríza ovplyvnila schopnosť priemyselných podnikov dekarbonizovať svoju výrobu?

Michal Pintér 

Riaditeľ U.S. Steel Košice pre styk s vládou a Európskou úniou

V prvom rade treba povedať, že dekarbonizácia je veľká výzva. Vedeli sme o tom už dlho pred koronakrízou. Vyžiada si obrovské náklady pre všetky zapojené strany a ak bude Európa dekarbonizovať osamotene, dostane sa do nákladovej nevýhody v porovnaní s tretími krajinami. Hracie pole nebude pre európske podniky vyrovnané, naši konkurenti jednoducho nebudú zdieľať rovnaké náklady. Koronavírus túto výzvu ešte umocnil. Takmer každý sektor čelí problémom a v dôsledku rozdielneho epidemického vývoja môže dôjsť k zväčšeniu rozdielov, keďže niektoré krajiny sa už z pandémie otriasli a vedia sa naštartovať, ale my ju tu stále máme a navyše – čaká nás dekarbonizácia.

Zároveň však dekarbonizáciu možno brať aj ako príležitosť. Ak v Európe v jej dôsledku vybudujeme prvý verejný trh so zelenou oceľou alebo inými výrobkami, bude to naša výhoda. Pozitívne je, že Európska komisia sa v dôsledku koronakrízy rozhodla situáciu riešiť aj novými formami a pomocou nových finančných mechanizmov. Teraz je nevyhnutné, aby sa tak nové prostriedky, ako aj štandardné mechanizmy, použili na správny účel a investície. Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo EÚ do značnej miery priamo závisí od schopnosti priemyslu dekarbonizovať, pritom ale musí zostať konkurencieschopný, tak lokálne, ako aj na globálnej úrovni. Ak teda chceme zelenú Európu, musíme pilierom našej ekonomiky aj pracovných miest pomôcť v transformácii a podporiť ich. Európa splní svoje ciele len ak správne a vyvážene nastavíme trojuholník klimatických ambícií, konkurencieschopnosti a zabezpečenia udržateľných zelených zdrojov energie.

Henrich Krejčí 

člen predstavenstva, Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

Niektoré z dopadov koronakrízy na podnikateľský sektor, bude možné posúdiť až s odstupom času. Výzvy spojené s dekarbonizáciou ekonomiky a splnením cieľov v zmysle Parížskeho dohovoru majú dlhodobejší charakter a spoločný úspech si bude vyžadovať koordinovaný postup všetkých dotknutých strán. Bude to spoločné úsilie štátov, sektorov energetiky, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a v neposlednom rade, každého z nás.

Súčasná kríza potvrdila, aký nesmierny význam má podpora vedy, výskumu a vzdelania. Považujme ju za príležitosť, ako zintenzívniť spoločné úsilie v napĺňaní cieľov nielen v oblasti klimatických zmien a adaptácie na ne, ale ochrany životného prostredia a biodiverzity všeobecne.

Markus Kaune 

predseda predstavenstva ZSE, a.s. a VSE Holding a.s.

Ciele v oblasti dekarbonizácie sú jednoznačne veľmi ambiciózne, zároveň však platí, že klimatická zmena je globálny problém, ktorý si vyžaduje rýchlu a dôslednú akciu. Prebiehajúcu koronakrízu môžeme vnímať aj ako príležitosť, ktorá môže mnohé procesy akcelerovať. Dovoľte jeden príklad: počas nadchádzajúcich 20 rokov sa očakáva nárast celkovej ročnej spotreby elektriny v EÚ zo súčasných približne  3 000 na 5000 TW hodín. Predpokladáme, že tento rast zároveň pomôže vo viacerých oblastiach znížiť karbónovú stopu, napríklad pri počte konvenčných spaľovacích motorov v doprave, pri rozvoji ekologickejších riešení vo výstavbe a prevádzkovaní budov vo forme využití obnoviteľných zdrojov energie, či ekologickejších zdrojov tepla ako sú tepelné čerpadlá. Úlohou energetických spoločností je umožniť túto zmenu zvýšením elektrifikácie, budovaním nových pripojení do sietí a zvyšovaním miery digitalizácie. Na to, aby tento proces prebehol účinne a úspešne, je potrebné – nie len pre nás, ale pre všetkých hráčov vo všetkých odvetviach – nastaviť jasné a predvídateľné pravidlá. Obzvlášť pri budovaní sietí platí, že investičný cyklus je pomerne dlhý, pohybuje sa často v rozpätí 30 až 60 rokov. Práve preto je potrebné, aby princípy a rámec, v ktorom realizujeme investície, bol nastavený zodpovedne a transparentne.

Karol Galek

štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR

Vzhľadom na prijaté strednodobé i dlhodobé ciele dekarbonizácie a tiež aktuálnu snahu inštitúcií EÚ dokonca navýšiť klimatické ciele do roku 2030 je dekarbonizačný trend zjavný. Slovensko podporilo záväzok dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo nutne znamená aj dekarbonizáciu priemyselnej výroby. Žiaľ, koronakríza mohla utlmiť či odsunúť niektoré investičné projekty. Práve nové finančné možnosti v podobe Fondu obnovy, Modernizačného fondu, Inovačného fondu, Fondu spravodlivej transformácie a mnohých ďalších podporných nástrojov ponúkajú obrovskú príležitosť pre zmiernenie možných negatívnych dopadov na konkurencieschopnosť priemyslu.

Má zemný plyn miesto na ceste ku klimatickej neutralite Slovenska? (ANKETA)

Je zemný plyn prekážkou alebo prostriedkom na dosiahnutie dekarbonizácie slovenskej ekonomiky? Názory expertov a expertiek sa líšia, v jednom sa však zhodnú – s plynom do určitej miery musíme na Slovensku rátať aspoň v nasledujúcom desaťročí.

Na druhej strane napríklad hlavný hnací motor slovenského hospodárstva – automobilky, ktoré dlhodobo čelia sprísňovaniu emisných noriem, v týchto náročných ekonomických časoch potvrdzujú posun k výrobe elektrických áut či hybridom a postupne opúšťajú tradičné spaľovacie motory. Priemyselné fabriky sa tiež čoraz viac hlásia k využívaniu zelenej energie, ktorú si chcú sami vyrábať a využívať alebo jej dodávky očakávajú od svojich dodávateľov.

Na Slovensku je energetika zodpovedná za 51 percent všetkých emisií. Kde by podľa vás mohol v tomto kontexte najviac pomôcť balík financií, ktorý sem prichádza z európskeho fondu obnovy?

Michal Pintér 

Riaditeľ U.S. Steel Košice pre styk s vládou a Európskou úniou

Energetiku musíme dekarbonizovať. Prioritou je samozrejme zbaviť sa uhlia. Zároveň si ale nemyslím, že je reálne a rozumné „vyškrtnúť“ všetky fosílne palivá naraz, pretože energiu musíme z niečoho vyrábať. Osobne prikladám veľkú dôležitosť jadru. Dekarbonizácia priemyslu navyše povedie k výrazne vyššiemu dopytu po energiách, lebo mnohé technologické procesy, napríklad u nás v oceliarstve, bude nutné za účelom zníženia ich emisnej náročnosti výrazne elektrifikovať. Za nás môžeme hovoriť o čiastočnej náhrade kyslíkových pecí elektrickými oblúkovými pecami. Dve tretiny našich emisií totiž pochádzajú z metalurgického procesu. Ak ho budeme elektrifikovať, znížime emisie. Kyslíkové pece, ktoré pracujú na uhlíkovej báze, však zatiaľ tiež nemôžeme úplne zavrhnúť. Dopyt po oceli, ktorá je základom mnohých bezuhlíkových riešení a technológii, bude naďalej rásť a preto až kým technologický proces na báze uhlíka úplne nenahradí vodík, čo je stále hudba budúcnosti, bude nutné oceľ stále vyrábať aj týmto „klasickým“ spôsobom. Aj keď je oceľ dokonale recyklovateľným materiálom, jej návrat do obehového hospodárstva trvá roky.

Henrich Krejčí

člen predstavenstva, Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

Slovensko bolo jednou z prvých krajín strednej Európy, ktoré sa prihlásili k cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Od roku 1990 sa nám podarilo znížiť množstvo emisií skleníkových plynov celkovo o viac ako 40 percent, pričom v sektore energetiky to bolo ešte viac.

Záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 je nepochybne ambiciózny. Z krátkodobého hľadiska môžu napomôcť zníženie emisií a našu snahu na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality projekty zamerané na zlepšenie kvality ovzdušia najmä v oblasti vykurovania či dopravy. Napriek dosiahnutým úsporám v množstve emisií sa musí energetický sektor z dlhodobého hľadiska zamerať na proces svojej zelenej transformácie, digitalizácie a decentralizácie. Nevyhnutným predpokladom takejto zmeny je vytvorenie stabilného a proinvestične orientovaného regulačného rámca, ktorý môže v neposlednom rade prispieť k zachovaniu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu a napomôcť sociálne spravodlivému rozmeru nadchádzajúcich zmien.

Predpokladom nákladovo efektívnej transformácie je zvyšovanie energetickej efektívnosti naprieč hospodárstvom, vrátane hĺbkovej obnovy budov a efektívneho využitia existujúcej energetickej infraštruktúry.

Ako sa slovenský priemysel vyrovná s dekarbonizáciou? Ak sa nezmení, stratíme ho, varujú experti

Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín Únie. V nasledujúcich rokoch bude priemysel musieť prejsť hlbokou transformáciou, aby Slovensko splnilo emisné ciele. Prichádza navyše v čase pandémie, čo prináša hrozby, ale aj príležitosti.

Uvedomujeme si tiež nevyhnutnosť dekarbonizácie plynu, ktorú vieme dosiahnuť využitím biometánu, iných dekarbonizovaných plynov alebo vodíka. Na udržateľnú výrobu biometánu je možné použiť biologicky rozložiteľný odpad. Výroba a využitie vodíka si vyžadujú investície do výskumu a vývoja, pričom jeho širšie využitie v budúcnosti si tiež vyžiada úpravu plynárenskej infraštruktúry. Práve investície do systému efektívneho zberu a separácie biologicky rozložiteľného odpadu ako zdroja výroby biometánu, výskum a využitie vodíka v existujúcej energetickej infraštruktúre a rozvoj výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú oblasťami, na ktoré by sme sa mali by mali v rámci Plánu obnovy zamerať.

Celkovo je potrebné investície, nielen z Plánu obnovy, ale aj nového rozpočtu Európskej únie na ďalšie obdobie, nasmerovať v prvom rade do oblastí, ktoré môžu posunúť našu krajinu výrazne dopredu a budú mať dlhodobý efekt z hľadiska jej zelenej a digitálnej transformácie.

Markus Kaune 

predseda predstavenstva ZSE, a.s. a VSE Holding a.s.

Jednou z hlavných tém je bezpochyby rozvoj obnoviteľných zdrojov – je evidentné, že podiel ekologických foriem výroby elektriny sa v celom výrobnom mixe musí zvýšiť. Aby sa to reálne stalo, je dôležité mať dostatočne pripravenú celú prenosovú a distribučnú sústavu a nemenej dôležité je zvážiť možnosti ukladanie vyrobenej elektriny. Sieť musí byť schopná podporovať decentralizovanú výrobu a riadenie tokov vyrobenej elektriny v reálnom čase. Tento cieľ je možné naplniť jedine smartifikáciou a digitalizáciou prenosovej a distribučnej sústavy. Bez takýchto zmien bude mimochodom ťažké predstaviť si napríklad tiež efektívny rozvoj elektromobility. Druhou dôležitou témou v súvislosti s efektívnym rozvojom obnoviteľných zdrojov sú možnosti ukladania takto vyrobenej elektrickej energie: ukazuje sa, že odpoveďou na tento problém je kombinácia rôznych typov úložísk – od najmenších batérií, akú nájdeme v elektromobiloch, cez tzv. “virtuálne” batérie a klasické vodné diela s možnosťou prečerpávania až po inovatívne riešenia ako napr. veľkokapacitné fyzické batériové úložiská. V každom prípade bude dôležité, aby boli prostriedky z fondu obnovy cielené na inovácie, ktoré prinášajú udržateľnú a systémovú zmenu. Na to, aby bol tento cieľ naplnený, môže pomôcť otvorená súťaž o tieto zdroje a najvyššia možná miera transparentnosti. Transparentnosť je kľúčom k efektivite.

Karol Galek

štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR

Pokiaľ ide o energetiku, za prioritné je treba považovať investície do zvyšovania energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti najmä verejných budov, do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a modernej energetickej infraštruktúry. Veľký potenciál má najmä budovanie nových OZE v teplárenstve vrátane rozvoja sektoru samospotrebiteľov energie z OZE a komunít vyrábajúcich teplo z OZE. Ide o základný prvok stratégie zvyšovania podielu OZE na Slovensku podľa schváleného Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NECP).

Hoci vďaka vysokému podielu jadra a plánovanému odstaveniu uhoľných elektrární bude sektor elektroenergetiky na Slovensku už o pár rokov takmer úplne dekarbonizovaný, aj pri elektrine vidíme priestor pre investície do nových výrobných kapacít z OZE a do modernizácie existujúcich zdrojov. Integrácia ďalších OZE však vyžaduje zvýšenie flexibility elektrizačnej sústavy a rozšírenie flexibilných foriem poskytovania podporných služieb, napr. prostredníctvom skladovania a akumulácie elektriny či využívania vodíkových technológií.

Naše ambície v oblasti energetiky sú vysoké a teší nás dôraz Európskej komisie na budovanie zelenej ekonomiky, avšak budúca podoba slovenského Plánu obnovy bude výsledkom širšieho kompromisu.