Ako naplniť Parížsku dohodu o klíme? COP23 odpoveď ešte nedá

cop23

Začiatok COP23 v Bonne. FOTO: TASR/AP/Martin Meissner

Európska únia očakáva, že tohtoročná konferencia OSN o zmene klímy (COP23) v Bonne potvrdí záväzok medzinárodného spoločenstva o zintenzívnenie reakcie na zmenu klímy a bude znamenať výrazný pokrok pri dosahovaní cieľov parížskej klimatickej dohody.

Na COP23 sa začne Talanoaský dialóg, ktorý má viesť k navýšeniu národných príspevkov tak, aby sa podarilo splniť hlavný cieľ Parížskej dohody o klíme. Tým je obmedziť otepľovanie Zeme do konca storočia na 2°C v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/osn-v-emisnych-zavazkoch-vyrazne-zaostavame/

Slovo „talanoa“ pochádza z Fidži a označuje dialóg. Hoci COP23 sa koná v Bonne, predsedá jej tichomorský ostrovný štát Fidži, ktorý trápi najmä stúpajúca hladina morí.

Premeniť ambície na činy

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti pripomenul, že po nadobudnutí platnosti historickej dohody z decembra 2016 je teraz kľúčové zamerať sa na vypracovanie vykonávacích usmernení.

Eurokomisár pre klimatické opatrenia a energetiku Miguel Arias Caňete pred odchodom do Bonnu uviedol, že parížska dohoda určila smer pre globálny prechod k modernému nízkouhlíkovému hospodárstvu.

„Teraz je čas premeniť naše ambície na činy a urýchliť jej implementáciu. COP23 bude kľúčovým momentom na zabezpečenie toho, aby sme dosiahli náš prvý termín: dokončenie parížskeho pracovného programu do roku 2018,“ konštatoval komisár.

O implementácii rozhodnú o rok

Konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP23), ktorej predsedá Fidži, sa koná oddnes do 17. novembra 2017 v nemeckom Bonne. Zúčastnia sa na nej ministri a vládni predstavitelia, ako aj široká škála zástupcov občianskej spoločnosti a podnikov.

EÚ očakáva, že bonnská konferencia ukáže jasný pokrok vo vývoji technických pravidiel a usmernení na vykonávanie ustanovení Parížskej dohody, napríklad v oblasti transparentnosti a pri päťročnom ambicióznom cykle zameranom na pomoc menej rozvinutým krajinám postupne prispievať s rozsiahlejšími príspevkami.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/nemecky-paradox-uholna-elektraren-stoji-vedla-veternych-turbin/

Štáty sa budú venovať harmonizácii národných príspevkov k znižovaniu otepľovania, dnes má každý odlišné ciele pre odlišné časové obdobia. Päťročný revízny cyklus národných príspevkov má začať v roku 2023.

Konkrétny pracovný program by mal byť prijatý na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2018 (COP24) v poľských Katowiciach.

Komisia chystá nový balík

Cieľom EÚ je znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 o najmenej 40 percent, čo zahŕňa aj revíziu systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS) do roku 2020 s dôrazom aj na odvetvia, ktoré boli mimo ETS – doprava, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo či energetická účinnosť budov.

Komisia chce v stredu (8.11.) predložiť nový balík zákonných návrhov týkajúcich sa čistých mobilít s cieľom uľahčiť prechod EÚ na nízkouhlíkovú mobilitu a hospodárstvo.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/lobing-nemeckych-automobiliek-ohrozuje-nove-limity-pre-emisie-co2/

Vo finančnej oblasti je EÚ aj naďalej odhodlaná dosiahnuť kolektívny celosvetový cieľ mobilizovať do roku 2020 sumu vo výške 100 miliárd dolárov ročne a do roku 2025 financovať opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách. EÚ a jej členské štáty v roku 2016 prispeli k financovaniu opatrení na boj proti zmenám klímy vyše 20,2 miliardami eur.