Ako sa slovenský priemysel vyrovná s dekarbonizáciou? Ak sa nezmení, stratíme ho, varujú experti

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín Únie. V nasledujúcich rokoch bude priemysel musieť prejsť hlbokou transformáciou, aby Slovensko splnilo emisné ciele. Prichádza navyše v čase pandémie, čo prináša hrozby, ale aj príležitosti.

Ťažký priemysel je jednou z oblastí, ktorá v nasledujúcich desaťročiach prejde radikálnou transformáciou. Súčasná vláda vníma priemysel spoločne s teplárenstvom ako dve oblasti, v ktorých môžeme dosiahnuť najväčšie zníženie emisie skleníkových plynov.

Transformácia priemyslu nie je slovenským, ale aj celoeurópskym problémom. Slovensko je však špecifické vysokým podielom priemyslu na národnom HDP. Bez priemyslu táto krajina nemôže fungovať,” vyhlásil na konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020 Milan Veselý – prezident Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie (ZHŤPG).

Ohrozenie či príležitosť?

Rada Európskej únie budúci týždeň na summite pravdepodobne odobrí cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého o 55 percent. Kým niektorí vládni predstavitelia či predstavitelia priemyslu ho vnímajú ako ohrozenie, iní sa naň dívajú ako na príležitosť.

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) je jeden z ľudí, ktorí sa na takéto dramatické zníženie dívajú skepticky. Na druhej strane však uviedol, že jeho rezort nebude 55-percentné zníženie emisií do roku 2030 torpédovať.

Europoslanec Martin Hojsík (PS/Renew) si naopak nemyslí, že cieľ do roku 2030 znamená pre priemysel hrozbu.

Komisia predstavila stratégiu pre integráciu energetického systému a stratégiu pre vodík

Čistá planéta a silnejšia ekonomika, to sú hlavné ciele stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a stratégie EÚ pre vodík, ktoré v stredu predstavila Európska komisia.

Je to veľká príležitosť. V prvom rade tu máme vedecký konsenzus na tom, že máme veľký problém klimatickej zmeny. Cieľ 55-percent je kompromis. Nevycucali sme si ho z prsta. Je to vedecky podložený kompromis,” povedal. Sulíka pritom označil za popierača vedy.

Sulík totiž vyhlásil, že 55-percentné zníženie emisií vzišlo najmä z iniciatívy Európskeho parlamentu, ktorý tlačil na ambicióznejšie klimatické ciele. Komisia pôvodne počítala so znížením o 40 percent do roku 2030. Keby zostal v platnosti, znamenalo by to, že Slovensko môže celkové emisie dokonca zvýšit, keďže v porovnaní s rokom 1990 sme emisie znížili už o 41 percent.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič vníma cieľ ako ambiciózny, no realizovateľný. Pozrime sa na to čo nás drží na nohách, na čom stojí slovenská ekonomika. Povedzme si, že potrebujeme dekarbonizovať. A podporme tých, na ktorých stojíme aby dekarbonizovali,” povedal.

Súčasná situácia je navyše špecifická aj koronakrízou. Podniky totiž budú musieť dekarbonizovať v čase, keď mnohé z nich bojujú s problémami v dôsledku epidemických opatrení.

Už pred desiatimi rokmi sme vedeli, že dekarbonizácia príde. Je to veľká výzva. Ak ju Európa bude robiť sama, bude to bez potrebných opatrení znamenať stratu konkurencieschopnosti voči tretím krajinám. Koronavírus to ešte umocnil, pretože priniesol prepad dopytu v mnohých sektoroch. Epidemická situácia navyše nie je všade rovnaká. Číňania sa z pandémie už otriasli a vedia sa naštartovať. My ju tu stále máme a ideme dekarbonizovať,” povedal pre EURACTIV.sk Michal Pintér – riaditeľ pre styk s vládou a Európskou úniou z bratislavskej kancelárie U.S Steel.

Čo s priemyslom?

Emisie priemyslu v roku 2019 predstavovali 22 miliónov ton oxidu uhličitého ročne. Dalo by sa povedať, že stačí zavrieť tri najväčšie fabriky na Slovensku a cieľ do roku 2030 máme splnený,” povedal Miroslav Kiraľvarga – prezident Republikovej únie zamestnávateľov a viceprezident U.S Steel pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj. Predpokladám však, že to nie je nikoho zámer,” dodal.

Kiraľvarga očakáva, že slovenská vláda využije peniaze z Európskej únie, na podporu priemyslu, tak aby sme dosiahli dekarbonizáciu pri zachovaní výroby a sebestačnosti. Bez potrebných opatrení totiž hrozí nielen strata konkurencieschopnosti európskych podnikov, ale aj ich odchod do krajín mimo Únia. Komisia v tejto súvislosti pripravuje úpravu cien produktov dovážaných zo zahraničia (takzvaný Carbon border adjustment mechanism), ktorá by mala brať od úvahy environmentálne náklady. Jeho návrh chce zverejniť v júni budúceho roku. Čo všetko doň bude zahrnuté, zatiaľ známe nie je.

Význam elektriny pri znižovaní emisií bude rásť. Slovensko sa na to musí pripraviť

Elektrifikácia, prepájanie a digitalizácia prenosových sietí sú len niektoré z výziev, ktoré Slovensko v nasledujúcich rokoch čakajú. Práve elektrina však môže zohrať významnú úlohu pri dekarbonizácií. V sektoroch, ktoré nie je možné jednoducho elektrifikovať, pomôže vodík.

Častou kritikou priemyslu je, že ak bude Únia dekarbonizovať sama, dostane sa do konkurenčnej nevýhody voči tretím krajinám. Ani regulácia ceny uhlíka na hraniciach však nie je plnohodnotným riešením. Ako vysvetlil Michal Pintér, toto opatrenie sa týka len tovaru dovážaného do Únie. Zvyšok exportu danej spoločnosti nebude zvýšenej cene podliehať, zatiaľ čo európske spoločnosti budú mať zaťažený celý svoj export.

Martin Hojsík s konkurenčnou nevýhodou opäť nesúhlasí. Tá podľa neho nastane, ak Európa nebude dekarbonizovať. Do dekarbonizácie sa okrem toho podľa neho pustili aj ďalšie krajiny. Čína sľúbila uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Zaviazalo sa k nej aj Japonsko či Juhoafrická republika. Emisie klesajú aj v Spojených štátoch napriek administratíve prezidenta Donalda Trumpa, ktorá je známa skeptickým postojom voči zmene klímy.

Zdeněk Čech – vedúci sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku – poznamenal, že k dekarbonizácii a zníženiu uhlíkovej stopy bude priemysel postupne nútiť samotný trh a odberatelia. Tí budú podľa neho vyžadovať produkty s minimálnou uhlíkovou stopou.

Nové technológie pomôžu. Nie však zo dňa na deň

Dekarbonizácia priemyslu znamená, že priemysel bude musieť prehodnotiť niektoré technologické postupy, ktoré dnes fungujú na báze uhlíka. V niektorých prípadoch je to však ťažšie ako v iných. Veselý napríklad podotkol, že pri výrobe hliníka momentálne neexistuje iný spôsob výroby ako elektrolýzou, pri ktorej sa používajú uhlíkové anódy. Týmto spôsobom sa hliník vyrába na celom svete a v blízkej budúcnosti sa inak vyrábať nebude”. Veselý dodal, že hoci prototypy iných výrobných postupov už existujú, sú ešte len v plienkach.

Špecifickým príkladom je tiež oceľ, ktorú môžeme označiť za strategickú surovinu. Hlavná časť emisií z výroby ocele pochádza z metalurgického procesu. Ten je možné čiastočne elektrifikovať náhradou súčasných kyslíkových pecí elektrickými oblúkovými pecami, čím sa podarí znížiť emisie. Zatiaľ však nie je kyslíkové pece možné úplne opustiť,” povedal Pintér. V budúcnosti pravdepodobne dôjde k náhrade uhlíka v kyslíkových peciach vodíkom. To je však ešte hudba budúcnosti. Rovnako je treba povedať, že aj vodík musíme niekde vyrobiť,” zdôraznil Veselý.

Vodíkové technológie momentálne rezonujú európskou, ale aj slovenskou politikou. Vodík môže dekarbonizácii pomôcť dvojakým spôsobom. Po prvé môže slúžiť ako prostriedok na dlhodobejšie skladovanie väčšieho množstva elektriny. Po druhé môže pomôcť dekarbonizovať sektory priemyslu náročné na elektrifikáciu – napríklad oceliarsky, chemický alebo cementárenský priemysel. Týmto spôsobom vníma vodík aj Komisia v nedávno predstavenej vodíkovej stratégii. V roku 2050 by vodík podľa Komisie mohol pokrývať 24 percent celkovej celosvetovej spotreby energie. Aj tu však ide o beh na dlhú na trať.

V niektorých odvetviach je však modernizácia už zrejmá. Jedným z príkladov je automobilový priemysel. Automobilový priemysel je určitý šampión je v oblasti robotizácie. Na Slovensku v minulom desaťročí narástol počet robotov na 7000. Toto bude pokračovať,” povedal Čech. Robotizácia a automatizácia sa skôr či neskôr dotkne všetkých sektorov. To zasiahne aj pracovné miesta. Podľa ekonomického výhľadu OECD z roku 2019 je na Slovensku automatizáciou ohrozených až 70 percent pracovných miest. To je najviac spomedzi rozvinutých krajín.

Dekarbonizácia nie je možná bez vedy

Dôležité nie sú len už známe či rozvíjajúce sa technológie, ale aj technológie, ktoré ešte nepoznáme. Tu je potrebná podpora vzdelávania a inovácií.

Potrebujeme inovácie. Potrebujeme nízkouhlíkové technológie a efektívne využívanie zdrojov. Dekarbonizácia sa nedá robiť bez vedy,” skonštatovala Iveta Vasková – dekanka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach.

Slovensko v ekoinováciách zaostáva. Pomôcť môže plán obnovy, konať musí štát

Európska komisia počíta pri zelenom reštarte aj s ekoinováciami a rozvojom zelených technológii. Tie budú dôležitým nástrojom aj pri dosiahnutí klimatických cieľov. Prekážkou pre ich uplatnenie môže byť neefektívne nastavenie verejných politík.

Panelisti sa na diskusii portálu EURACTIV.sk zhodli, že na to, aby krajina mohla zavádzať inovácie a diverzifikovať priemysel, musí mať základ vo vede a výskume. Investície do týchto oblastí sú však vo výške menej ako jedno percento HDP. Priemer OECD je 2,3 percenta. Práve slabé investície do vedy a výskumu sú aj jedným z dôvodom, prečo Slovensko zaostáva v inováciách za zvyškom Únie. V indexe ekoinovácií, ktorý pravidelne zverejňuje Európska komisia, sa Slovensko umiestnilo na nie príliš lichotivom 23. mieste za Českom (15. miesto) aj európskym priemerom. Najlepšie skončilo Luxembursko, Dánsko a Fínsko.

Na univerzitách pociťujeme absenciu štátnej vednej inovačnej politiky, ktorá by určovala smerovanie slovenskej vedy a výskumu. Chýba koncepcia, strategické riadenie, vízia. Aj korona pritom ukázala dôležitosť výskumu. Ukázalo sa, že je možné zmobilizovať kapacity pre konkrétny cieľ,” pokračovala Vasková.

Univerzity sa zároveň trápia aj s nízkym záujmom študentov o technické obory. “Faktom je, že vyše polovica najúspešnejších maturantov odchádza študovať do zahraničia. Toto bude mať dlhodobý ekonomický dopad,” dodala Vasková. To sa napokon odzrkadlí v nízkom počte ľudí, z ktorých si technologické firmy môžu vyberať, potvrdil Kiraľvarga.