Ako Slovensko (ne)rieši energetickú chudobu

Energeticky chudobné domácnosti nemajú dosť prostriedkov na zabezpečenie pohodlnej teploty. [Pixabay]

Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby navrhuje napríklad zavedenie príspevku na energie alebo zákaz odpojenia počas vykurovacej sezóny. Podľa odborníčky však riešenie problému neposúva „ani o chlp dopredu“.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) po mesiacoch vyhodnocovania pripomienok predložil vláde Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, v ktorej navrhuje jej definíciu a niekoľko riešení.

K 33-stranovému materiálu prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 156 pripomienok, z toho 92 zásadných. ÚRSO nakoniec materiál vláde predložil so štyrmi rozpormi. Nedohodol sa so Združením dodávateľov energií (ZDE), Slovenským plynárenským priemyslom, Stredoslovenskou distribučnou ani Stredoslovenskou energetikou.

Viacerým subjektom však chýbala širšia spoločenská diskusia pred zverejnením koncepcie, či vyčíslené vplyvy jednotlivých opatrení. Úrad sa bráni tým, že ide o dokument nelegislatívnej povahy bez návrhu úloh v uznesení a že navrhnuté riešenia majú alternatívy a odporúčací charakter.

„ÚRSO dostal úlohu a vyriešil ju s tým, že on zrejme má pocit, že svoju úlohu zvládol, ale nikto iný o tom nie je ani zďaleka presvedčený. Vytvoril dokument, ktorý riešenie problému energetickej chudoby neposunul ani o chlp dopredu,“ konštatovala pre EURACTIV.sk Dušana Dokupilová z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, ktorá sa téme energetickej chudoby dlhodobo venuje.

Príliš úzka definícia

V koncepcii ÚRSO definuje energetickú chudobu ako stav, keď „jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií, potrebných na fungovanie domácnosti“.

V slovenských podmienkach to podľa úradu znamená, že výdavky domácnosti na energie predstavujú viac ako desať percent priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.

Práve podmienka hmotnej núdze podľa odborníčky „v žiadnom prípade“ nie je v poriadku, pretože ide o miešanie pojmov chudoba a energetická chudoba. Napriek tomu, že mnohých ľudí sa týkajú oba problémy, neznamená to, že ich riešenie je rovnaké.

„Energetická chudoba si nie vždy vyžaduje finančnú podporu. Mnohokrát pomôže poradenstvo. Treba problém však riešiť čo najskôr, lebo mnoho energeticky chudobných sa po dlhšom čase dostane aj na hranicu chudoby a vôbec by to tak nemuselo byť, ak by boli predtým varovaní a spravili potrebné opatrenia. Napríklad ľudia v preddôchodkovom veku s dostatočným príjmom by si zvýšili energetickú efektívnosť bývania,“ vysvetľuje.

Zelenšie budovy? Riešením sú kotlíkové dotácie aj boj s energetickou chudobou

VOĽBY 2020 | Nová vláda by sa mala venovať znižovaniu emisií a energetickej spotreby vo vykurovaní. Slovenskí energetici sa zhodnú aj na potrebe naštartovať dekarbonizáciu plynárenstva.

Takmer štvrtina obyvateľstva

Pri súčasnej definícii sú obyvatelia ohrození energetickou chudobou iba poberatelia dávky v hmotnej núdzi – cca 65 000 ľudí. Aj v koncepcii sa však píše, že jednou z hlavných skupín ohrozených energetickou chudobou sú seniori, ktorí platia za vykurovanie veľkých bytov, v ktorých pôvodne bývala celá rodina. Dôchodcovia tvoria 20 percent populácie a podľa Dokupilovej dáva väčšina z nich na energie viac ako 15 percent svojich príjmov.

Okrem toho koncepcia spomína domácnosti na dedinách, domácnosti trpiace generačnou chudobou (napríklad marginalizované rómske komunity), samoživiteľov a nezamestnaných, ktorí žijú v domoch alebo bytoch s veľkými energetickými stratami.

Podľa Dokupilovej odhadov je energetickou chudobou ohrozených približne 20 – 25 percent slovenských domácností. Zdôrazňuje, že ide o minimálny odhad a skutočný počet závisí od  použitej definície.

Slovensko má veľký počet energeticky chudobných aj v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ. V rebríčku krajín zoradených podľa Európskeho indexu energetickej chudoby v domácnosti (European Domestic Energy Poverty Index – EDEPI) za rok 2018 patrí Slovensku tretie miesto. Vyššie sú len Bulharsko a Maďarsko.

Index berie do úvahy podiel účtov za energie na celkových výdavkoch, nemožnosť udržať svoj domov adekvátne teplý alebo chladný a zlý stav obydlia, napríklad zatekanie. Zaoberá sa však len pätinou najchudobnejších domácností. Slovenský výsledok je ovplyvnený najmä tým, že pätina domácností s najmenším príjmom vynakladá na elektrinu, plyn a ďalšie energie takmer štvrtinu svojich výdavkov.

Sociálna tarifa alebo príspevok na energie

Práve kvôli definícií podľa Dokupilovej energeticky chudobným nepomôžu ani návrhy, ktoré koncepcia prináša, napríklad zriadenie verejného dodávateľa elektriny a plynu, ktorý by zabezpečoval dodávky energií pre odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby.

S viacerými návrhmi majú navyše problém aj dodávatelia energií, ktorí sa vyjadrili v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Jedným z nich je zákaz prerušenia dodávky energií pre energeticky chudobných počas vykurovacej sezóny.

To by znamenalo, že ak pred začiatkom vykurovacieho obdobia spotrebiteľ nemal nedoplatky za dodávku elektriny, plynu alebo tepla, dodávateľ by ho nemohol odpojiť ani ak v tomto období neplatí. Na zaplatenie nedoplatku mu tiež bude musieť ponúknuť splátkový kalendár tak, aby bol nedoplatok uhradený najneskôr do začiatku ďalšieho vykurovacieho obdobia.

Obmedzenie odpojiť časť odberateľov, ktorí majú dlžoby voči dodávateľovi má podľa štúdie Európskej komisie 22 členských štátov EÚ.

Ďalším sporným opatrením je sociálna tarifa, ktorú samotná koncepcia označuje ako „nekoncepčné riešenie“. Uvádza ho ako alternatívu zavedenia príspevku na energie, ktorý by bol počas vykurovacieho obdobia vyplácaný priamo dodávateľom energií, nie samotným odberateľom.

Klimatizované budovy nie sú luxus, ale otázka života a smrti

Súčasné vysoké teploty v Európe sú signálom, že energetickú chudobu domácností nesmieme ignorovať ani v lete. Riešenie ponúkajú aj solárne technológie, píše YAMINA SAHEBOVÁ.

Energetická efektívnosť

Ďalšími opatreniami, ku ktorým však chýbajú akékoľvek podrobnosti, je poskytovanie podpory na zvýšenie energetickej hospodárnosti bytových a rodinných domov, najmä takých, ktoré na vykurovanie používajú tuhé palivá.

S týmito opatreniami súhlasia aj dodávatelia energií. Domácnosti spĺňajúce podmienky energetickej chudoby by podľa ZDE mali mať nárok na zľavy alebo dotácie na opatrenia zvyšujúce energetickú efektívnosť – zatepľovanie, výmenu starých okien alebo nákup efektívnych kondenzačných plynových kotlov. „Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť zníženie spotreby energií odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a tým výrazne znižovať ich výdavky na energie,“ uvádza združenie.

Pri opatreniach na zvýšenie energetickej efektívnosti však koncepcia upozorňuje, že nízkopríjmové domácnosti často žijú v podnájme. „Pri nájomných bytoch vstupuje do vzniknutej situácie tzv. dilema vlastníka a nájomníka: prostriedky do významnej obnovy budovy musí investovať vlastník, úspory energie pritom znižujú náklady nájomníka,“ konštatuje.

Kto sú zraniteľní spotrebitelia?

Viacerí aktéri koncepcii vyčítajú jej nejednoznačnosť, napríklad keď hovorí o zraniteľných odberateľoch. Tí sú na Slovensku definovaní veľmi široko – patria sem všetci odberatelia elektriny v domácnosti a malé podniky s ročným odberom elektriny do 30 000 kWh. Vo väčšine členských krajín sú zraniteľní odberatelia definovaní na základe príjmu, ďalším častým kritériom sú zdravotné problémy. Niektoré krajiny berú do úvahy aj veľkosť domácností alebo lokalitu.

To potvrdzuje aj ÚRSO v koncepcii. „Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky. Ďalšou možnou ohrozenou skupinou sú domácnosti s viacerými deťmi alebo ľudia v dôchodkovom veku, ktorí žijú vo veľkých domoch a nemajú dostatok finančných prostriedkov na zateplenie alebo presťahovanie,“ uvádza.

„Je nutné, aby odberatelia dostávali jasné a zrozumiteľné faktúry a vyúčtovania, uľahčila sa zmena dodávateľa, zvýšila sa energetická efektívnosť domácností,“ upozorňuje ďalej v tejto súvislosti koncepcia.

ÚRSO tiež v tlačovej správe upozorňuje, že „najmä seniori“ sa stávajú obeťami nekalých praktík niektorých dodávateľov energií. Podľa Dokupilovej však zatiaľ pravdepodobne neexistuje štúdia, ktorá by skúmala vzťah energetickej chudoby a náchylnosti k podľahnutiu nekalým praktikám.

Budú odberatelia elektriny lepšie chránení pred nekalými praktikami?

Nová európska smernica, ktorú by mal rezort hospodárstva transponovať do konca roka, obsahuje niekoľko opatrení pre lepšiu ochranu spotrebiteľa. O ďalších krokoch v tejto oblasti ministerstvo zatiaľ nehovorí, podľa dodávateľov elektriny by však mohlo.