Aktivisti obviňujú Slovensko, že blokuje cezhraničný dohľad nad atómkami

Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice. [TASR/Lukáš Grinaj]

Európski environmentalisti žiadajú, aby predlžovanie životnosti reaktorov podliehalo cezhraničnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Úrad jadrového dozoru má iný názor.

V najbližších rokoch sa bude Európskej únii rozhodovať o predĺžení životnosti jadrových reaktorov s kapacitou v desiatkach gigawattov. Európska komisia odhaduje, že reaktory s predĺženou životnosťou budú v roku 2030 tvoriť väčšinu z celkovej kapacity – približne 60 zo 100 GW.

Otázka, ktorú medzinárodné spoločenstvo rieši je, či by sa na predlžovanie životnosti reaktorov malo uplatňovať cezhraničné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Znamená to, že by sa k nim vyjadrovali susedné krajiny. V utorok (5. februára) sa v Ženeve začína zasadnutie strán Dohovoru Espoo, ktoré sa bude venovať aj tejto téme.

Environmentálna organizácia Priatelia Zeme – Európa pri tejto príležitosti zaslala portálu EURACTIV.sk stanovisko, podľa ktorého Slovensko dlhodobo blokuje dohodu na tom, aby sa cezhraničné EIA vzťahovalo na predlžovanie životnosti reaktorov.

EURACTIV.sk oslovil ministerstvo životného prostredia, ktoré slovenskú delegáciu v Ženeve vedie, aj úrad jadrového dozoru, ktorý je jej súčasťou. Obe inštitúcie tvrdia, že podporujú hľadanie konsenzu. Úrad jadrového dozoru však potvrdzuje, že Slovensko nesúhlasí s celoplošným uplatňovaním cezhraničného EIA na predlžovanie životnosti reaktorov. Presadzuje naopak individuálne posudzovanie reaktorov podľa princípu „od prípadu k prípadu“.

Prežitie jadra

V roku 2015 mala Európska únia jadrové reaktory s celkovou kapacitou približne 120 GW. Do roku 2020 by táto kapacita mala podľa odhadu Európskej komisie klesnúť na približne 100 GW. Takúto kapacitu by si mala EÚ udržať až do roku 2050.

Niektoré krajiny plánujú v najbližších rokoch útlm jadra, Nemecko chce do roku 2022 odstaviť všetky atómky. Francúzsko plánuje znížiť podiel jadrovej energie na výrobe elektriny zo súčasných 75 percent na 50 percent do roku 2035.

Ako je potom možné, že kapacita európskej jadrovej flotily zostane stále vysoká? Jedným dôvodom sú nové jadrové elektrárne. Druhým dôvodom je predlžovanie životnosti tých súčasných. Oboje sa bude realizovať samozrejme iba v niektorých krajinách. Jednou z nich je aj Slovensko.

Jadrová energia sa na Slovensku podieľa na výrobe elektriny 55 percentami. Po dvoch reaktoroch prevádzkujú Slovenské elektrárne v Mochovciach a Bohuniciach. Tieto štyri reaktory majú spoločnú kapacitu necelé 2 GW.

Dva nové bloky stavajú Slovenské elektrárne v Mochovciach. Medzinárodná energetická agentúra zároveň predpokladá, že firma požiada o predĺženie životnosti dvoch blokov v Bohuniciach. V roku 2025 im uplynie plánovaná 40-ročná životnosť.

Rozdielne názory

Komisia odhaduje, že v roku 2030 budú najväčšiu časť kapacity európskej jadrovej flotily tvoriť práve reaktory s predĺženou životnosťou. Väčšinu z nej budú mať ešte aj v roku 2040. Keďže životnosť sa predlžuje o 10 až 20 rokov, o mnohých reaktoroch sa bude rozhodovať práve v najbližších rokoch.

V roku 1997 nadobudol účinnosť Dohovor Espoo, podľa ktorého sa musia štáty navzájom informovať a konzultovať o veľkých infraštruktúrnych projektoch ešte pred ich realizáciou. Platí to aj pre nové jadrové elektrárne. Otázne však je, či by sa mal aplikovať na predĺženie životnosti existujúcich blokov.

Podiel blokov s predĺženou životnosťou sú modrou - LTO. [EK]

Environmentálna organizácia Priatelia Zeme – Európa tvrdí, že implementačná komisia v rámci Dohovoru Espoo v roku 2014 odporučila, aby sa dohovor vzťahoval aj na predĺženie životnosti existujúcich reaktorov. Na konkrétnych usmerneniach sa má dohodnúť ad hoc pracovná skupina. Tie majú následne formálne schváliť strany Dohovoru Espoo, teda jednotlivé krajiny.

„Táto skupina je rozdelená medzi progresívne sily za transparentný jadrový priemysel a regresívne sily za rozhodovanie za zatvorenými dverami,“ uvádza sa vo vyhlásení Priateľov Zeme – Európa, ktoré do EURACTIV.sk zaslala ich rakúska aktivistka Patricia Lorenz. Bolo to práve Rakúsko, ktorému sa zo zatvorenia dvoch jadrových reaktorov v Bohuniciach podarilo urobiť podmienku pre vstup Slovenska do Európskej únie.

Strany Dohovoru Espoo sa schádzajú v Ženeve od utorka do štvrtka (5. až 7. februára). Slovenskú delegáciu vedie minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), ktorému minulý týždeň schválila vláda mandát. Napriek tomu, že predlžovaní životnosti reaktorov nespomína, bude témou rokovania.

Za zatvorenými dverami

ad hoc skupine zastupujú štáty zvyčajne úradníci z ministerstva životného prostredia. Slovensko však vysiela aj zástupcu jadrového dozoru, uvádza sa vo vyhlásení Priateľov Zeme – Európa s názvom „Slovenský jadrový regulátor blokuje medzinárodné vyjednávania, aby udržal v prevádzke staré jadrové elektrárne“.

„Pre ostatné strany (dohovoru) je to zvláštne a rušivé, ale z pohľadu Slovenska aj nekonzistentné, pretože pred niekoľkými rokmi Slovensko žiadalo od Ukrajiny uskutočniť cezhraničné EIA pre svoju starú jadrovú flotilu,“ napísali aktivisti.

Podľa Priateľov Zeme – Európa „Úrad jadrového dozoru SR prebral moc na Slovensku už dávno“.

Ešte v roku 2008 bola kapacita dvoch blokov v Mochovciach zvýšená po cezhraničnom EIA, tvrdí organizácia. „Ďalej to už podľa nových rozhodnutí nebude nevyhnutné. Takže všetky súčasné rozhodnutia o jadrových elektrárňach v Mochovciach a Bohuniciach sa budú robiť za zatvorenými dverami len medzi úradom jadrového dozoru a prevádzkovateľom,“ tvrdia aktivisti.

Environmentálna organizácia dokonca píše, že „niektoré jadrové bloky na Slovensku nikdy neprešli adekvátnym posúdením dopadov na životné prostredie a rozhodovacím procesom, do ktorého bola naozaj zapojená verejnosť“.

Nejasné stanovisko

Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák pre EURACTIV.sk vysvetlil, že k otázke uplatňovania cezhraničného EIA pripravuje Európska únia spoločné, kompromisné stanovisko. Odmietol, že by slovenskí zástupcovia blokovali dohodu v ad hoc pracovnej skupine.

„Pre Slovenskú republiku je v tejto, ako aj ostatných súvisiacich otázkach dôležité, aby boli zachované princípy a duch Dohovoru Espoo. V prípade, že sa nájde spoločný konsenzus v rámci skupiny, bude to prospešné tak pre Slovenskú republiku, ako aj pre jej susedov ale pre všetky členské štáty Dohovoru Espoo a Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení (o ktorom budú štáty tiež rokovať),“ tvrdí Ferenčák.

Šéf európskej jadrovej lobby: Obnoviteľné zdroje majú skryté náklady

ŠPECIÁL / Všetky náklady na posilnenie sietí, záložných systémov a skladovania energie sa v nákladoch na nový obnoviteľný zdroj zvyčajne nezohľadňujú, tvrdí šéf Foratomu YVES DESBAZEILLE.

Hovorca envirorezortu zdôrazňuje, že doteraz Slovensko vždy postupovalo v súlade s dohodami prijatými na nadnárodnej úrovni.

„Aj v tomto prípade podporíme stanoviská a odporúčania pripravené Implementačnou komisiou a prijaté na rokovaní pracovnej skupiny o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,“ uviedol Ferenčák.

Hovorca však nespresnil, aká je pozícia Slovenska k cezhraničnému EIA v prípade predlžovania životnosti jadrových blokov. Pripomenul len zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie „V prípade, že (…) navrhovaná činnosť navrhovaná na území Slovenskej republiky alebo jej zmena môže mať závažný vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice, bude uplatňované (…) posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice,“ napísal v odpovediach hovorca.

V konštruktívnom duchu

Katarína Ambrozyová z Úradu jadrového dozoru SR pre EURACTIV.sk uviedla, že ženevská schôdzka „sa bude problematike predlžovania životnosti jadrových elektrární venovať len okrajovo, vzhľadom na pokračujúci priebeh rokovaní v rámci ad hoc pracovnej skupiny“. Pripomína, že skupina podľa mandátu má čas do roku 2020, aby vypracovala usmernenia o aplikácii Dohovoru Espoo v tejto oblasti.

Na tohtotýždňovom zasadnutí bude podľa úradu vzatá na vedomie len správa o dosiahnutom pokroku v ad hoc skupine.

Slovensko podľa úradu jadrového dozoru podporuje uplatňovanie dohovoru na predlžovanie životnosti reaktorov, „pri ktorom však bude spoločne presadzovať uplatnenia upresňovacích textových zmien kolektívne navrhovaných EÚ“.

Ambrozyová tiež poprela tvrdenia, že Slovensko nemá záujem o dohodu v ad hoc skupine. Vraj sa „v konštruktívnom duchu“ podieľa na vypracovaní „konsenzuálneho návrhu“, ktorý „musí v plnej miere rešpektovať právny rámec dohovoru“. Spresnila, že „dôkazom o postupe v prácach ad hoc pracovnej skupiny a jej konštruktívnom nastavení je vypracovanie a prijatie (vrátane podpory Slovenskej republiky) zadávacích podmienok a pokrokovej správy“.

Zároveň však Ambrozyová zdôraznila, že Slovensko nepodporuje „ambície niektorých strán a mimovládnych environmentálnych organizácií zahrnúť technické aspekty jadrovej bezpečnosti do posudzovacia v rámci Dohovoru Espoo“.

Od prípadu k prípadu

Aký je názor úradu jadrového dozoru na uplatňovanie cezhraničného EIA na budúce predĺženie životnosti reaktorov na Slovensku? „Slovensko presadzuje princíp individuálneho posudzovania rozhodnutí týkajúcich sa predlžovania životnosti jadrových elektrární (…) na báze od prípadu k prípadu tak, ako to je opakovane konštatované v pokrokovej správe ad hoc pracovnej skupiny,“ odpovedala Ambrozyová.

„Rámcovú klasifikáciu ´predlžovania životnosti jadrových elektrární´ ako aktivity, pri ktorej krajine automaticky vzniká povinnosť vykonať EIA, Slovensko odmieta,“ doplnila.

Nemecká europoslankyňa: Jadro je príliš drahé a rizikové, aby pomohlo klíme

Tvrdenie, že nové obnoviteľné zdroje sú drahšie ako nové jadrové reaktory, je klamstvo, hovorí REBECCA HARMSOVÁ.

Úrad jadrového dozoru vysvetľuje, že nie je možné harmonizovať dĺžku, ani vyčíslenie životnosti jednotlivých reaktorov vzhľadom na odlišné technológie a spôsoby prevádzky. Dokonca tvrdí, že „nie je možné plošne pre všetky jadrové elektrárne technicky vymedziť ich životnosť“. Ambrozyová podčiarkla, že ani slovenská legislatíva nepozná pojem „predlžovanie životnosti jadrových elektrární“.

„Bezpečnosť jadrových elektrární je posudzovaná prostredníctvom pravidelného, komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia vrátane aspektov týkajúcich sa dlhodobej prevádzky. Cezhraničná EIA (v zmysle Dohovoru Espoo) na predĺženie životnosti jadrových elektrární by preto – v zmysle vyššie uvedeného – nebola aplikovateľná v podmienkach Slovenskej republiky,“ spresnila Ambrozyová.

Priznala však, že cezhraničné EIA sa realizovalo v prípade zvyšovania výkonu dvoch reaktorov v Bohuniciach v roku 2006 a pri vyraďovaní dvoch starších bohunických blokov.

Nový zákon

Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, na ktorý sa odvoláva úrad jadrového dozoru aj ministerstvo životného prostredia, sa bude tento rok meniť. Novelu by mal envirorezort predložiť podľa legislatívneho plánu vlády v júni.

„Dôvodom predloženia návrhu zákona je vzhľadom na výsledky aplikačnej praxe odstránenie nedostatkov zákona, duplicitné a neprimerané zaťaženie príslušných orgánov, spresnenie a zjednodušenie podmienok pre podnikateľské prostredie, a to najmä povinností, ktoré sú nad rámec európskej právnej úpravy,“ vysvetľuje dokument.

Názory na uplatňovanie EIA na predlžovanie životnosti reaktorov sa líšia. Nemecká europoslankyňa za Zelených Rebecca Harms je za. Národné úrady jadrového dozoru podľa nej vždy nezistili niektoré problémy. Ako príklad uviedla belgické elektrárne Doel a Tihange. „V nádobe reaktora v Tihange našli trhliny. Keby sa o nich vedelo v čase schvaľovania, pred spustením do prevádzky, nebol by schválený,“ povedala vlani pre EURACTIV.sk.

Bruselský lobista jadrového priemyslu naopak tvrdí, že vplyvy na životné prostredie stačí posúdiť v momente spustenia do prevádzky.

„Z technického hľadiska platí, že ak prebieha vhodná údržba a modernizácia jadrovej elektrárne – a zvyčajne prebieha –, potom je bezpečnejšia dnes ako v čase uvedenia do prevádzky pred 20 či 40 rokmi. V Európe to platí,“ dôvodil šéf Euratomu Yves Desbazeille pre EURACTIV.sk v roku 2018. „V prípade reaktorov máme dozorné úrady pre jadrovú bezpečnosť, ktoré sú zvyčajne nezávislé od politickej moci. Ak oni povedia, že elektráreň je bezpečná, neexistuje dôvod ju spochybňovať,“ dodal Desbazeille.