Americký plyn má pomôcť aj Slovensku, otázne sú emisie

Tanker pre LNG vo fínskom prístave. [EPA-EFE/Joel Karppanen]

Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v utorok (14. mája) otvoril v Louisiane spolu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom nový terminál pre vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG). Prvé tankery s LNG by mal vypraviť v druhej polovici roku 2019.

Európsky komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete na americko-európskom podnikateľskom fóre o energetike na začiatku mája povedal, že Európa a Spojené štáty majú „spoločný cieľ“ rozvíjať  obchod so skvapalneným zemným plynom (LNG).

Cañete spolu s americkým ministrom pre energetiku Rickom Perrym vtedy zdôraznili „vzájomné výhody“, ktoré prinesie vyšší dovoz amerického LNG v oblasti energetickej bezpečnosti, ako aj klímy.

Rizikom dovozu je uhlíková stopa, či už v podobe CO2 alebo metánu. Presné údaje však o nej navyše nemá európska, ani americká strana.

„Ideálny tandem“

Projekt s názvom Cameron LNG má prispieť k vyššej energetickej bezpečnosti Európskej únie, vrátane Slovenska, píše TASR s odvolaním sa na Šefčoviča.

„Živo si pamätám, ako sme aj na Slovensku počas energetickej krízy v roku 2009 museli robiť ťažké rozhodnutia, či plyn pôjde domácnostiam, nemocniciam alebo priemyslu. Aj preto je energetická bezpečnosť medzi prioritami energetickej únie, čo v praxi znamená, že každý členský štát musí mať prístup aspoň k trom rôznym zdrojom plynu. A bez skvapalneného plynu to nejde,“ uviedol Šefčovič pre TASR pred odletom do Spojených štátov.

Dovoz amerického zemného plynu do Európy stúpa, ale zostáva zlomkovým

Spojené štáty a Európska únia vydali optimistické vyhlásenie o rastúcom podiele LNG na európskom trhu. Tomu naďalej jednoznačne dominuje ruský potrubný plyn.

Podľa jeho slov EÚ a USA tvoria „ideálny tandem“, lebo Európa potrebuje viacerých dodávateľov plynu, ktorí si budú navzájom konkurovať a ponúkať lepšie ceny. Spojené štáty sú zasa najväčší svetový producent plynu, a preto obojstranná spolupráca má „strategický význam“.

V súčasnosti EÚ dováža približne 72 miliárd kubických metrov (BCM) skvapalneného plynu. Vďaka novovznikajúcej infraštruktúre na svojom území by však dokázala doviezť až 210 BCM, čo by pokrylo zhruba polovicu súčasnej spotreby plynu. Priestor na obchodnú spoluprácu s USA je preto podľa Šefčoviča naozaj veľký.

Nárast o 272 percent

Od stretnutia predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vlani v júli narástol americký export LNG do Európy o 272 percent.

„V prvom kvartáli 2019 sa Spojené štáty podieľali na dovoze LNG do Únie 13 percentami – v porovnaní s 5 percentami minulý rok. Celkovo do Európy išlo 35 percent amerického vývozu LNG, pričom minulý rok to bolo 11 percent,“ skonštatoval na začiatku mesiaca Cañete.

Dopyt po americkom plyne by pritom podľa odhadov mal rásť aspoň do roku 2030. Podľa vyhlásenia Komisie je jedným z dôvodom klesajúca ťažba v Severnom mori.

„V nasledujúcich rokoch očakávame, že plyn vrátane LNG si udrží svoj význam, pričom si viac menej zachová svoj približne štvrtinový podiel na spotrebe energie v Európe,“ povedal španielsky eurokomisár.

Prechodné palivo

Európsky dopyt po plyne ženú aj ciele EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého v energetike, ktoré sú hlavnou príčinou človekom spôsobenej klimatickej zmeny.

Umieračik zvoní čoraz väčšiemu počtu uhoľných baní, čo podľa think-tanku Carbon Tracker bude krajiny pre krajiny ako Taliansko, Španielsko, Nemecko či Holandsko znamenať príklon k uhliu ako k alternatíve. Carbon Tracker upozorňuje, že v Spojenom kráľovstve už prechod do veľkej miery prebehol na popud domácich politík.

Cena emisií sa zvýši, prechod od uhlia k plynu sa urýchli

Hodnota emisných povoleniek v Európe môže v rokoch 2019-2023 dosiahnuť v priemere 35 až 40 eur za tonu. Urýchlil by sa tým prechod od uhlia k plynu, tvrdí Iniciatíva Carbon Tracker.

„V blízkej budúcnosti ostane zemný plyn dôležitou súčasťou európskeho energetického mixu, nakoľko sa posúvame k čistejším zdrojom energie,“ povedal Cañete.

„Plyn by tiež mal uľahčovať integráciu rastúceho množstva elektrickej energie, vyrobenej z variabilných (od počasia závislých) obnoviteľných zdrojov,“ doplnil eurokomisár.

Výhody a nevýhody

Dopyt po plyne v Európe pravdepodobne ostane na stabilnej úrovni. Európska komisia vo svojej Dlhodobej stratégii 2050 plyn označila za dôležité „prechodné palivo v snahe dekarbonizovať európsku ekonomiku“ do polovice 21. storočia.

Štúdia publikovaná na konci apríla v prestížnom časopise Nature potvrdila „zmysel prechodu od uhlia k plynu pre klímu“ ako „kľúčovej stratégie“ pri znižovaní emisií CO2 v energetike. Prechod je podľa štúdie „v súlade s cieľmi stabilizovať klímu v ďalších 50 až 100 rokoch“.

Výskumníci však zároveň podčiarkli niektoré obavy, ktoré sa so zvýšenou spotrebou plynu spájajú. Tou hlavnou je „možné spomalenie nasadenia uhlíkovo menej uhlíkovo náročných technológií, napríklad obnoviteľných zdrojov“. To môže v konečnom dôsledku „oddialiť prechod k dekarbonizovanej spoločnosti“.

Európska únia tieto obavy zdieľa. Po boku ministra energetiky Ricka Perryho Cañete na podujatí zdôraznil odhodlanie Únie znížiť emisie oxidu uhličitého, ktoré spôsobujú klimatickú zmenu. A 75 percent týchto emisií pritom pochádza z výroby a využívania energií, dodal Cañete.

Strop v roku 2030

Mimo mikrofónov hovoria oficiálni predstavitelia o zatvárajúcom sa okne príležitostí pre vývoz amerického skvapalneného zemného plynu do Európy po roku 2030 vzhľadom na unijné uhlíkové limity.

„Európska spotreba plynu začne po roku 2030 klesať,“ uviedol po stretnutí jeden z predstaviteľov Únie.

Gazprom mení postoj, očakáva konkurenciu Američanov

Podiel Gazpromu na európskom trhu s plynom bol minulý rok najvyšší v histórii. Ruský plynárenský gigant vidí najväčšiu konkurenciu v americkom skvapalnenom zemnom plyne. 

Otázok o uhlíkovej stope amerického LNG je niekoľko už dnes. Konkrétne štatistiky k dispozícii nie sú, avšak zástupcovia Únie skonštatovali, že dovoz amerického LNG je „veľmi jednoznačne“ uhlíkovo náročnejšie ako dovoz cez plynovody z Ruska alebo Nórska.

Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová však skonštatovala, že „detailné informácie“ o uhlíkovej stope amerického LMNG zatiaľ európska exekutíva nemá. „Na úrovni Európskej únie nám chýba systém, ktorý by monitoroval uhlíkové stopy jednotlivých dovozných reťazcov. Stálo by však za pokus vyskúšať jeho potenciál,“ napísala Itkonenová pre EURACTIV.

Emisie metánu

Dáta chýbajú aj americkej strane, potvrdil súkromný Americký inštitút pre ropu (API). To znamená, že dopad amerického LNG na životné prostredie aktuálne nie je predmetom žiadneho výskumu.

Kalkuláciu uhlíkovej stopy amerického LNG komplikuje mnoho faktorov ako napríklad pôvod plynu z jednotlivých nálezísk aj konečná krajina, do ktorej plyn putuje.

„Hlavným rozdielom medzi LNG a plynom z plynovodov, čo sa týka ich uhlíkovej stopy, sú emisie metánu, nie CO2,“ pokračovala Itkonenová. Zdôraznila však, že dostupné dáta od Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) hovoria, že zásobovacie reťazce LNG nemusia nutne byť uhlíkovo náročnejšie ako plynovodné.

Carbon Tracker takisto tvrdí, že dátami o emisiách amerického LNG zatiaľ nedisponuje, k dispozícii by mali byť neskôr tento rok.