Analýza: Plyn po prvýkrát predbehol v emisiách uhlie

Mikuláš Galanda: Továreň, 1933 [Zdroj:webumenia]

Plynové elektrárne sa stali v minulom roku najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v energetickom sektore v Európe, tvrdí správa organizácie Ember. V emisiách tak po prvýkrát v histórii predbehli uhoľné elektrárne. Pomohla tomu vyššia cena uhlíka a rozvoj obnoviteľných zdrojov. 

Analýza pracovala s dátami energetických firiem, ktorú spadajú pod systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Plynové elektrárne boli zodpovedné za 33 percent celkových emisií v energetike (236 miliónov ton CO2e), prvý krát tak prekonali elektrárne na hnedé (25 percent) a čierne uhlie (23 percent). Pod pokles emisií zo spaľovania uhlia sa podpísalo postupné odstavovanie týchto elektrární. Emisie plynárenských elektrární v posledných rokoch mierne rastú.

Emisie skleníkových plynov z elektrární v rámci EU ETS (milióny ton CO2e)

(žltá: zemný plyn, oranžová: hnedé uhlie, čierna: čierne uhlie)

Hnedé uhlie je najviac znečisťujúci zdroj energie, ale historicky aj jeden z najlacnejších. Vysoká cena uhlíka a nízke ceny plynu v roku 2020 však spôsobili, že zemný plyn bol v minulom roku najlacnejším fosílnym palivom a to dokonca aj vtedy, keď sa hnedé uhlie predávalo pod cenu.

Rast ceny uhlíka

Pokles uhlia „korešponduje s rastom cien uhlíka“ v systéme obchodovania s emisiami v EÚ. K ústupu využívania uhlia prispel aj rozvoj veterných a solárnych zdrojov, hovorí analytik organizácie Ember Charles Moore.

„Trend je taký, že vietor a slnko vytláčajú uhlie, ktoré sa za tie roky stalo relatívne nákladnejším,” uviedol Moore pre portál EURACTIV.

Vyššia cena CO2 podľa Moora spôsobila, že dopyt po plyne pri výrobe elektriny zo zemného plynu krátkodobo vzrástol.

Emisie z plynových elektrární boli za posledné roky relatívne stabilné, v roku 2016 predstavovali 227 miliónov ton ekvivalentu CO2 (MTCO2). Vrchol dosiahli v roku 2019, keď emisie z energie zo zemného plynu boli na úrovni 250 MTCO2. V roku 2020 klesli na úroveň roku 2017.

Moore očakáva, že do budúcna očakáva ďalší pokles spotreby fosílnych plynov v elektroenergetike, keďže Európa prijme prísnejšie klimatické ciele.

“V energetickom sektore je pravdepodobné, že dopyt po zemnom plyne v nasledujúcom desaťročí výrazne poklesne,” uviedol.

Uniknutý návrh Komisie: Zemný plyn patrí medzi zelené investície

Zemný plyn má podľa uniknutého dokumentu Komisie zabezpečiť spoľahlivosť dodávok energie pri výkyvoch spôsobených obnoviteľnými zdrojmi. Tá ho chce preto zaradiť medzi udržateľné investície. Je to greenwashing, varujú ekológovia.

Pokles dopytu po plyne

Tento predpoklad je v súlade s očakávaniami odvetvia.

Vo februári spoločnosť Siemens Energy AG oznámila, že plánuje zrušiť 7 800 pracovných miest v divízii plynu a elektriny do roku 2025, keď sa spoločnosť prispôsobí trhu, ktorý sa odkláňa od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie.

„Trh s elektrinou prechádza zásadnou transformáciou. Rýchlo sa mení smerom k obnoviteľným zdrojom energie a k riešeniam, ktoré mu umožnia dekarbonizovať,“ uviedol Christian Bruch , generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Energy, keď predstavil výsledky spoločnosti za prvý štvrťrok.

„Ak hovoríme o zdrojoch energie: stúpať bude význam veterných a solárnych zdrojov, mierne porastie zemný plyn, jadro a vodná energia a uhlie a ropa poklesnú, “odhaduje riaditeľ spoločnosti Siemens.

„Trh mimo našich tradičných trhov s plynom a energiou rastie rýchlejšie,” hovorí Bruch. Zároveň oznámil, že spoločnosť sa zameria na výrobu energie s nízkymi alebo nulovými emisiami, jej prepravu, skladovanie a digitalizáciu.

Pre Charlesa Moora z organizácie Ember by to malo vyslať jasné varovanie krajinám ako Poľsko, ktoré sa zameriavajú na plyn, ktorý by nahradil niektoré ich stratové uhoľné elektrárne.

„Ak sa dnes rozhodnete vymeniť veľkú uhoľnú elektráreň za plynovú, jej výstavba bude trvať do roku 2025 alebo 2026. To znamená, že roky, kedy by využívanie plynu dávalo zmysel, strávite výstavbou. Fungovať by začala v čase, keď už bude zastaralá,” myslí si Moore.

Gazprom dodal na európsky trh menej plynu. Vytláčajú ho USA aj Azerbajdžan

Rusko vyviezlo do Európy v roku 2020 o 12 percent menej zemného plynu ako v roku 2019. Môže za to zníženie dopytu a ceny v dôsledku pandémie koronavírusu. Tento trend do budúcna posilní aj nová plynárenská infraštruktúra na juhu Európy.