Atómový zákon porušuje slovenskú aj európsku legislatívu, Budaj ho chce zmeniť

Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice. [EPA/Tomas Hudcovič]

Minister životného prostredia Ján Budaj upozornil, že minulá vláda zmenou zákona o mierovom užívaní jadrovej energie porušila právo verejnosti na informácie. Experti tvrdia, že kozmetická úprava zákona nestačí.

Podľa Jána Budaja súčasné znenie tzv. atómového zákona zabraňuje prístupu k niektorým informáciám, nielen verejnosti, ale aj samotnému ministerstvu a jeho inštitúciám. Na tlačovej besede (22. 9.) uviedol, že Slovensko dostalo v súvislosti s týmto zákonom upozornenie o porušovaní Aarhuského dohovoru.

Ten zabezpečuje prístup verejnosti k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Podľa ministra je nadradený národnej legislatíve, „ktorá sa má prispôsobiť právam občanom na informácie“. Žiada preto návrat k predchádzajúcemu zneniu zákona.

Odborníci a organizácie, ktorí sa v téme dlhodobo angažujú, poslali v deň tlačovej besedy ministerstvu životného prostredia list. V ňom sumarizujú systémové nedostatky a legislatívne bariéry, ktoré sa týkajú „rozhodovania o jadrových záležitostiach a aplikácie Aarhuského dohovoru“.

Zároveň požadujú „nápravu nezákonných pravidiel o povolení jadrových zariadení.“

Rezort životného prostredia už podnikol prvé kroky k náprave, informoval Ján Budaj na tlačovej besede. Pripomienkoval Národnú správu SR o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom.

V pripomienke uvádza, že „z informácií uvedených v predloženom materiáli vyplýva nedostatočná implementácia Dohovoru o prístupe k informáciám účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (oznámenie č. 43/2006 Z. z.) (Aarhuský dohovor – pozn. redakcie), v rámci súčasného znenia legislatívnych predpisov z danej oblasti.“ Správu predložil na vládu Úrad jadrového dozoru, ktorá ju schválila.

Podnet Európskej investičnej banke

Na nedostatky v dodržovaní slovenského práva aj práva EÚ upozornili apríli 2020 organizácie Global 2000 a Wiener Plattform Atomkraftfrei Európsku investičnú banku. Tá financuje projekt na posilnenie bezpečnosti existujúcich blokov slovenských jadrových elektrární Mochovce 1 a 2 a Jaslovské Bohunice V2.

V podnete uvádzajú, že projekt EIB „SE Safety Improvement“ je „v rozpore s účelom slovenských a európskych predpisov o EIA, s Aarhuským dohovorom a Espoo dohovorom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a so slovenskou ústavou.“

Autori listu chcú, aby EIB preverila aktuálne prebiehajúce povoľovacie procesy a  vyžadovala od Ministerstva životného prostredia „úplné hodnotenie vplyvu na životné prostredie (EIA).“ 

Pri jadrovej energii je Únia „bez vyznania“, no musí sa dohodnúť na jej financovaní

Stredná Európa sa obáva, že jadro bude vyradené zo zoznamu zelených technológií. Aj keď chce investovať do iných projektov, naráža na nezáujem verejných a súkromných investorov.

Novelu atómového zákona vetovala aj prezidentka

V čom vidia slovenskí odborníci problém?

Podľa nich nestačí zmeniť len poslednú novelu atómového zákona. Uvádzajú, že Slovensko porušuje Aarhurský dohovor, európske a slovenské zákony viacerými spôsobmi.

Novela atómového zákona (č. 541/2004 Z. z.) z minulého roka, na ktorú sa odvoláva šéf rezortu životného prostredia, a ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová, je podľa odborníkov „posledným incidentom, ktorý dokazuje, že Slovensko neberie svoje záväzky v oblasti transparentnosti a zapojenia verejnosti do rozhodovania o jadrových otázkach vážne“.

Parlament veto prelomil a v októbri minulého roka a novelu schválil.

Prezidentka v odôvodnení veta konštatuje, že novela je v rozpore s ústavou. Novelou zákona sa rozšírili dôvody pre ktoré je možné zamietnuť poskytnutie informácií o jadrových zariadeniach o tzv. „poštové a telekomunikačné tajomstvo“.

Poštové tajomstvo sa pritom nevzťahuje na informácie obsiahnuté v administratívnych procesoch, píše v odôvodnení veta prezidentka.

Novela ďalej priniesla rozšírenie kategórie tzv. citlivých informácií. Podstatne sa tým rozširujú právomoci Úradu jadrového dozoru (ÚJD) ako kompetentného orgánu. Úrad tak môže UJD utajiť ďalšie typy informácií.

Aarhuský výbor začal konania proti Slovensku aj kvôli tomu, že podľa neho boli rozhodnutia ÚJD pri posudzovaní informácií reštriktívne a neviedli k zlepšeniu občianskej kontroly.

Obchádzanie procesu EIA

Podľa signatárov listu okrem rozšírenia kategórie citlivých informácií dochádza pre schvaľovaní zmien v jadrových zariadeniach aj k porušeniu zákona o posudzovaní vplyvu na životné prostredie tzv. zákon o EIA (Environmental Impact Assasement – EIA).

Ten okrem iného garantuje, že bude riadne zhodnotený vplyv činnosti na životné prostredie ako aj to, že „pri všetkých fázach je zabezpečený prístup verejnosti a konzultovanie s verejnosťou“.

Plnému posúdeniu vplyvov na životné prostredie sa však podľa listu Slovenské elektrárne ako hlavný investor, vyhýbajú. Rozdelili totiž plánované zmeny v jadrových elektrárňach na niekoľko samostatných projektov.

Ministerstvo životného prostredia však nevyhodnotilo, že ide o jeden projekt predlžovania životnosti elektrárne. Namiesto toho posudzovalo žiadosť Slovenských elektrární ako viacero menších projektov. Konanie o ich vplyve na životné prostredie bolo preto zastavené v štádiu zisťovania.

Jadrovej energii ani zemnému plynu nový klimatický fond nepomôže

Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.

Environmentálna právnička a jedna z autorov listu Dana Mareková hovorí, že ak sa posudzujú zmeny v jadrovom zariadení, ktoré zrejme majú zabezpečiť jeho fungovanie ďalších 30 rokov, malo by to prebiehať v kompletnom procese EIA a verejnosť by mala možnosť sa tohto konania zúčastniť.

„Ide o nedovolenú tzv. salámovú metódu, kedy sa viaceré zmeny predložia ako samostatné projekty a tým sa investor vyhne povinnosti posúdiť kumulatívne vplyvy všetkých týchto zmien a uskutočniť kompletný proces EIA,“ hovorí Mareková.

Ďalšou prekážkou pre účasť verejnosti podľa signatárov listu je, že od roku 2013 novela tzv. atómového zákona paušálne predĺžila platnosť povolení, ktoré takto dostali jadrové zariadenia, a to „bez časového obmedzenia“. Okrem iných dôsledkov takéto pravidlo prakticky znemožňuje efektívnu občiansku kontrolu, aj opätovné posúdenie dopadu zariadenia na životné prostredie, ktoré sa výrazne zmenilo od roku 1985, kedy boli napríklad spustené 3. a 4. bloky JE Bohunice, dodáva právnička.

List expertov o rozhodovaní o jadrových záležitostiach a aplikácie Aarhuského dohovoru najdete nižšie a stiahnuť si ho môžete tu:

JADRO a obcianska participacia_sept 2020