Backloading názorovo rozdeľuje Slovensko a Poľsko

Autor: Paul, Zdroj: Freedigitalphotos.net

„Motivačný efekt EÚ ETS pre investície do nízkouhlíkových technológií je v súčasnosti minimálny“, priznal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz na Slovensko-poľskom ekonomickom fóre, ktoré sa konalo vo štvrtok (28.2.) v Bratislave.

Backloading, čiže odklad aukcií 900 miliónov emisných kvót, by mohlo cenu uhlíka dočasne zvýšiť na 11 až 13 eur za tonu. V súčasnosti sa jeho cena pohybuje pod 6 eur za tonu CO2. Slovensko toto opatrenie podporuje. Na rozdiel od Poľska, pre ktoré by bol nevýhodný.

„Backloading by bol nepotrebnou intervenciou na voľnom trhu,“ tvrdí naopak Beata Jaczewska, štátna tajomníčka poľského ministerstva životného prostredia.

„Je to administratívny zásah do trhu a nastavených kritérií,“ súhlasil Bogdan Janicki z energetickej  spoločnosti LOTOS.

Výhodnosť predaja emisií

Ide o jednu z mála tém, na ktorej sa podľa zástupcov ministerstiev obe krajiny nezhodnú. Vojtech Ferencz vysvetlil, že korene tohto odlišného názoru treba hľadať v úplne odlišnom energetickom mixe oboch krajín. Zatiaľ čo Slovensko získava elektrinu predovšetkým z jadra a vodnej energie, v Poľsku je to primárne uhlie.

Kvôli jeho vysokému podielu majú derogáciu na prechodné bezodplatné prideľovanie kvót aj na modernizáciu výroby elektrickej energie (čl. 10a i čl. 10c smernice 2003/87/ES). Množstvo ich pôvodných aukčných práv bolo v dôsledku derogácie nižšie, ako u iných členských štátov EÚ a backloading by ich mohol ešte viac znížiť.

Štátny tajomník tiež predstavil pozíciu Španielska, ktorá je v tomto prípade neutrálna a plánuje sa zdržať hlasovania.

Ferencz v utorok rokoval v Madride o predaji 27 miliónov ton nevyužitých emisných kvót ešte z druhého obdobia obchodovania EÚ ETS (2008-2012). Finálna dohoda o predaji by sa mala podpísať koncom marca. Výnos z predaja poputuje v rámci programu SLOVSEFF na rozvoj energetickej efektívnosti a na projekty nízkouhlíkovej verejnej dopravy (CNG a hybridné autobusy).

Efektívnosť zdrojov

Dôraz treba podľa Jaczewskej klásť na efektívne využívanie domácich zdrojov, čo v prípade Poľska znamená aj uhlie. Upozornila, že klimatická politika EÚ by mala rešpektovať a prispôsobiť sa podmienkam v jednotlivých členských štátoch.

Zároveň poukázala na to, že boj s klimatickou zmenou sa neobmedzuje na územie jedného štátu, preto bude Varšava ako hostiteľ tohtoročnej klimatickej konferencie OSN (COP19) intenzívne rokovať s predstaviteľmi vlád, firiem i mimovládnych organizácií na dosiahnutí novej globálnej dohody o znižovaní emisií skleníkových plynov.

Ďalším potenciálnym zdrojom pre reindustrializáciu a tiež zníženie cien energií v regióne strednej Európy je bridlicový plyn, na rozvoji ktorého Poľsko naplno pracuje. Vďaka spolupráci na prepojení plynárenskej sústavy by sa poľský bridlicový plyn mohol dodávať aj na Slovensku. V súvislosti s pokrokom projektu poľsko-slovenského interkonektoru by čoskoro mali byť známe výsledky štúdie uskutočniteľnosti.

Alena Žáková, riaditeľka odboru medzinárodných vzťahov v energetike na ministerstve hospodárstva, zdôraznila, že obe krajiny budú musieť hovoriť jedným hlasom, aby mu zaistili status Projektu spoločného záujmu (PCI), aby mohol získať prostriedky z nástroja Connecting Europe.