Banka Únie požičia peniaze na plynovod z Poľska. Klimatické ciele tým vraj neohrozí

Obojsmerný plynovod medzi Poľskom a Slovenskom bude mať dĺžku 164 kilometrov. [Pixabay]

Poľsko je posledná susedná krajina, s ktorou Slovensko nemá plynové prepojenie. Pôžičkou sedemdesiatich miliónov eur k vybudovaniu slovensko-poľského plynovodu prispeje aj Európska investičná banka.

Európska investičná banka (EIB) pôžičkou podporí vybudovanie nového cezhraničného plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom. Viceprezident EIB Vazil Hudák v stredu svojim podpisom potvrdil úver vo výške 70 miliónov eur pre slovenského prepravcu zemného plynu, pološtátnu spoločnosť Eustream na projekt „Prepojovací plynovod Poľsko – Slovensko“.

Energetická bezpečnosť na prvom mieste

Nový cezhraničný plynovod zaistí Slovensku prístup k niekoľkým zdrojom zemného plynu z Baltského mora, či Nórska. Celková dĺžka plynovodu je 164 kilometrov, viac ako 60 percent z nich bude uložených do slovenskej pôdy. Stavebné práce by mali začať ešte tento rok, úplne dokončenie stavby sa očakáva v roku 2021.

Slovensko-poľský plynovod v minulosti už dostal aj nenávratnú finančnú podporu od Európskej únie. V rámci nástroja Spájame Európu (Connecting Europe Facility). V máji minulého roku Eustream a poľský plynový prepravca GAZ- Stream podpísali s Výkonnou agentúrou EÚ pre inovácie a siete (INEA) grantovú dohodu v hodnote 112.3 milióny eur.

Celkové náklady na projekt sa odhadujú na 270 miliónov eur, pričom slovenská časť by mala stáť približne 142 miliónov eur.

Podporou projektu, ktorý ma status „spoločného záujmu pre Európsku úniu“, chce Únia skvalitniť bezpečnosť dodávok plynu v regióne a predísť tak situáciám ako plynová kríza z roku 2009, kedy sa naplno ukázala energetická zraniteľnosť regiónu a jeho závislosť na plynových dodávkach z Ruska.

Eustream si istí prepravu plynu z východného aj západného smeru

Slovenský prepravca plynu sa pripravuje na spustenie Nord Streamu 2.

„Z nášho pohľadu má tento projekt politický význam. Zabezpečuje energetickú bezpečnosť pre Slovensku a aj Európu ako takú,“ vyhlásil viceprezident európskej banky Vazil Hudák.

Bezpečnostný aspekt projektu vyzdvihol aj generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič. Dodal, že Slovensko je už dnes spojené obojsmernými prepojeniami so všetkými okolitými krajinami, okrem Poľska. Pripomenul zároveň aj komerčný rozmer ich plánu.

„Financovanie EIB je logickým ďalším krokom. Akonáhle je k dispozícia nová trasa s novými zdrojmi, prináša to pozitívny vplyv na trh a na zlepšenie cien plynu,“ dodal Ňukovič.

Od uhlia smerom k plynu

Európske mimovládne organizácie minulý rok vo svojej správe kritizovali Európsku komisiu i EIB, že v rámci tzv. Junckerovho investičného plánu finačne podporujú projekty, ktoré udržujú pri živote fosílne palivá ako plyn a ropa. To je podľa nich v priamom rozpore s deklarovanými klimatickými cieľmi ako i investičnými prioritami EIB.

Veľa fosílnych palív, málo transparentnosti. Junckerov fond čelí opäť kritike

Európska komisia sľubuje vylepšenie svojho investičného nástroja, s fosílnymi palivami však nekončí.

Ponúka sa tak otázka, či aj podpora slovensko-poľského plynovodu nejde proti duchu európskych klimatických cieľov. Vazila Hudáka z EIB si to nemyslí. Plynovod podľa neho, naopak, Poľsko, ako krajinu silne závislú od výroby energie z uhlia, posunie smerom k zelenšej energii.

„Týmto prepojením – ktoré je obojsmerné – môže tiecť plyn aj smerom do Poľska, čím pre poľských výrobcov energie vytvárame možnosť, aby sa postupne transformovali z uhlia na plyn. Hoci ide tiež o fosílne palivo, z hľadiska produkcie CO2 je oveľa prijateľnejší ako uhlie,“ uviedol viceprezident EIB.

EÚ v roku 2018: Energetika

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Cieľom Európskej únie je takmer úplne dekarbonizovať svoje hospodárstvo do roku 2050. Prechod k zelenej ekonomike teda znamená obmedziť využívanie fosílnych palív – teda aj zemného plynu.

Podľa generálneho riaditeľa Eustreamu Ňukoviča je však plyn „ideálnym partnerom“ pre obnoviteľné zdroje, nie jeho konkurenciou.

„Infraštruktúra, ktorá pomôže nahradiť uhlie, prispieva k efektívnemu dosahovaniu cieľov v oblasti životného prostredia. Plyn je fosílne palivo s najmenšími environmentálnymi dopadmi. Ak teda uhlie nahradíme plynom, môžeme znížiť emisiu CO2 o 50 percent.“