Belgická vláda navrhuje zatvorenie všetkých reaktorov v krajine

Belgická atómka Tihange [EPA/EFE/Julien Warnand]

Stredná a východná Európa nejde belgickou cestou. Česko a Poľsko plánujú výstavbu nových reaktorov, Turecko práve štartuje stavbu svojej prvej atómky.

Belgická federálna vláda odobrila dokument, podľa ktorého sa do roku 2025 zatvorí sedem atómových reaktorov v krajine. Než dokument vstúpi do platnosti, musia ho ešte schváliť belgickí ministri.

V roku 2016 pokrývali atómové elektrárne Doel a Tihange 50 percent spotreby elektriny v krajine. Podľa tohto kritéria je Belgicko na treťom mieste, hneď za Francúzskom (72 percent) a Slovenskom (54 percent).

Stredná a východná Európa nejde belgickou cestou. Česko a Poľsko plánujú výstavbu nových reaktorov. Stavbu prvého reaktora v Turecku mal odštartovať v utorok 3. apríla ruský prezident Vladimir Putin, píše The Washington Post.

Investície do obnoviteľných zdrojov

Súčasťou balíka opatrení, ktoré pripravuje belgická vláda, sú vyššie investície do budovania obnoviteľných zdrojov energie, najmä veterných elektrární na mori.

Brusel v súčasnosti zaostáva pri dosahovaní svojho cieľa v oblasti obnoviteľnej energie pre rok 2020, ktorý je stanovený na 13 percentách. Nedávne údaje Eurostatu ukazujú, že slnečná, veterná či iná forma obnoviteľnej energie pokrýva iba 8,7 percent belgických energetických potrieb.

Konečné rozhodnutie o zatvorení jadrových elektrární by mohlo poskytnúť Belgicku impulz pre vybudovanie kapacity v oblasti obnoviteľných zdrojov či zemného plynu. Podľa vládneho dokumentu prijme krajina v budúcom roku svoju národnú energetickú stratégiu do roku 2030.

Tá by mala potvrdiť odklon od jadra.

Staré elektrárne s problémami

Sedem reaktorov v Doel a Tihange má podľa Svetovej jadrovej asociácie povolenie fungovať až do roku 2025. Znamená to, že nový belgický záväzok postupne prestať vyrábať elektrinu z jadra bude možné dosiahnuť relatívne jednoducho – neobnovením prevádzkových povolení.

Obe atómky však už v minulosti čelili obavám kvôli bezpečnosti a pokročilému veku reaktorov.

Desaťtisíce ľudí protestovali proti belgickým atómkám

Belgickí, nemeckí a holandskí demonštranti upozornili na rizikové reaktory v Belgicku.

V roku 2013 boli objavené mikrotrhliny na niektorých reaktoroch v oboch elektrárňach. Problematické reaktory boli do roku 2015 uzavreté kvôli rozsiahlym bezpečnostným kontrolám.

Predĺženie licencií do roku 2025 pobúrilo hlavne ekologické skupiny. Upozorňovali na fakt, že v tomto roku budú mať reaktory už takmer pol storočia.

Oslabenie geopolitického postavenia?

Reakcie na rozhodnutie Belgicka boli zatiaľ zdržanlivé, keďže rozhodnutie bude musieť byť predložené ministrom do 31. mája na schválenie.

Belgické jadrové fórum však vo svojom vyhlásení uviedlo, že postupné vyradenie atómovej energie by zabránilo Belgicku dosiahnuť svoje klimatické ciele.

Fórum trvá na tom, že bez jadrovej energie sa emisie do roku 2050 zdvojnásobia.

Podľa fóra Belgicko riskuje, že sa oslabí jeho geopolitické postavenie, keďže sa krajina bude musieť spoliehať na ruský plyn či elektrinu z francúzskych atómiek, aby naplnila svoje energetické potreby.

Na západe stavajú Briti a Francúzi 

Obe belgické elektrárne sa nachádzajú v blízkosti holandských a nemeckých hraníc.

Holandsko má iba jeden nízkokapacitný reaktor a Nemecko už oznámilo, že zatvorí všetky svoje jadrové elektrárne.

Spojené kráľovstvo momentálne vyrába viac elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov ako z jadra, zároveň však stavia novú atómku. Britský projekt jadrovej elektrárne Hinkley Point sa stal kontroverzným kvôli navyšovaniu rozpočtu a predlžovaniu termínov dostavby.

Macronov poslanec príde na Slovensko: Stredná Európa je zaujímavý trh pre náš jadrový priemysel

Republike vpred! chýba ukotvenie v regiónoch, priznáva v rozhovore pre EURACTIV Slovensko francúzsky poslanec XAVIER BATUT.

Zodpovedná je zaň Electricité de France, ktorej nové reaktory EPR trpia predražením a zdržaním aj vo Francúzsku.

Nové atómky vo východnej Európe

Nové reaktory chcú okrem Veľkej Británie a Francúzska najmä stredo- a východoeurópske krajiny. Slovensko v najbližších dvoch rokoch spustí dva nové bloky v Mochovciach.

Česká republika, ktorá momentálne vyrába tretinu svojej energie v šiestich jadrových reaktoroch, dúfa, že postaví nový, aby nahradila tie staršie. Očakáva sa, že česká vláda rozhodne o najlepšom spôsobe financovania nových jadrových projektov do polovice roka.

Aj Poľsko chce dosiahnuť pokrok v oblasti výroby atómovej energie a plánuje postaviť svoj prvý reaktor.

Stavbu prvého reaktora v Turecku mal v utorok 3. apríla odštartovať ruský prezident Vladimir Putin na svojej prvej zahraničnej ceste po znovuzvolení. Elektráreň v Akkuyu vznikne vďaka technológiám a pôžičke z Ruska.