Bez kritických surovín so zelenou a digitálnou transformáciou nerátajme, varuje eurokomisár

Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton na návšteve belgickej továrne na spracovanie medi. [EC Audiovisual Service/Bogdan Hoyaux]

Pandémia a vojna na Ukrajine ukázala, že súčasný dodávateľský reťazec kritických surovín nie je bezpečný. Kritické suroviny sú potrebné na výrobu čipov, elektromobilov aj rozvoj obnoviteľných zdrojov. Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton varuje, že zelená a digitálna transformácia bez nich nie je možná.

„Bez strategickejšieho prístupu k rozvoju kapacít primárnych a sekundárnych surovín v Európe sa ekologická a digitálna transformácia nepodaria,“ povedal Breton. Suroviny sú podľa neho pilierom európskej odolnosti.

„Preto realizujeme ambiciózny program v oblasti surovín, založený na väčšej cirkulácii, skúmaní udržateľnej domácej výroby a pokračujeme v diverzifikácii našich dodávok so spoľahlivými partnermi po celom svete, ktorí zdieľajú naše environmentálne a sociálne normy,“ dodal.

Štúdia belgickej Katholieke Universiteit (KUL), ktorú dalo vypracovať združenie Eurometaux hovorí, že k dosiahnutiu klimatických cieľov bude Európa potrebovať zásadné množstvo surovín. Spotreba lítia stúpne o 3 500 percent, spotreba kobaltu o 330 percent.

Výskum tiež ukázal, že európske plány na výrobu čistých technológií budú do roku 2050 vyžadovať obrovské množstvo surovín ročne:

  • 5 000 000 ton hliníka (nárast o 33 percent oproti súčasnému využitiu),
  • 5 000 000 ton medi (35 percent),
  • 800 000 ton lítia (3 500 percent),
  • 400 000 ton niklu (100 percent),
  • 300 000 ton zinku (10 – 15 percent),
  • 200 000 ton kremíka (45 percent),
  • 60 000 ton kobaltu (330 percent).

Zákon o kritických surovinách

V magnetoch vo veterných turbínach a elektrických batériách sa nachádzajú kovy a vzácne zeminy. Rafinácii týchto surovín v súčasnosti dominuje čínska a indonézska výroba kovov poháňaná uhlím.

Pri dodávkach hliníka, niklu a medi sa Európa spolieha na Rusko, čo spôsobuje problémy viacerým odvetviam.

Hoci Komisia sledovala dodávky surovín do Únie viac ako desať rokov, nepredpokladala, že „veľké trhy ako Čína alebo Rusko s dodávaním skončia,“ povedala generálna riaditeľka odboru priemyslu a vnútorného trhu (DG Grow) Komisie Kerstin Jorna.

Európa teraz podľa nej potrebuje ucelenú politiku v oblasti surovín. Kľúčové je vyhodnotiť riziká pripravovaných projektov a preskúmanie domácej ťažby, rafinácie a recyklačných kapacít. Odklon od Číny a Ruska môže viesť k partnerstvu s inými krajinami, napríklad Ukrajinou, Srbskom a Kanadou.

Komisia chce získavať kritické suroviny udržateľne, verejnosť je skeptická

Najprv zoptimalizovať potrebu, potom recyklovať. Ťažba by mala byť posledným riešením a aj to len so súhlasom komunít, zhodli sa odborníci v diskusii o kritických surovinách, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko.

Únia aktuálne hľadá najlepšie riešenia v oblasti dodávok kritických surovín aj na legislatívnej úrovni.

Riaditeľka mimovládnej organizácie pre čistú mobilitu Transport and Environment Julia Poliscanova uviedla, že prípadný zákon o surovinách by musel brať do úvahy udržateľnosť na všetkých rovinách.

„Musíme si veľmi dobre vyhodnotiť všetky klimatické aj sociálne následky projektov,“ povedala Poliscanova a dodala, že zákon v dnešnej podobe vylučuje mnohé ťažobné projekty a neponúka riešenie vplyvu priemyslu na životné prostredie.

Obavy o bezpečnosť dodávok

Pred celosvetovým problémom s dodávkami materiálov varovala v roku 2021 aj Medzinárodná energetická agentúra. Obavu potvrdila správa univerzity v holandskom Leuvene, ktorá varuje pred celosvetovým nedostatkom dodávok kľúčových kovov ako lítium, kobalt, nikel, vzácne zeminy a meď.

V reakcii na vojnu na Ukrajine Únia uvažuje o urýchlení energetickej transformácie. To by globálny nápor na zabezpečenie surovín ešte zintenzívnilo.

„Európa sa musí urýchlene rozhodnúť, ako preklenúť hroziaci nedostatok dodávok primárnych kovov. Bez rozhodnej stratégie riskuje novú závislosť od neudržateľných dodávateľov,“ uviedla autorka správy Liesbet Gregoir.

Jej štúdia uvádza päť kľúčových oblastí na dosiahnutie udržateľnej výroby do roku 2050. Prvé tri sa zameriavajú na navýšenie ťažobných a rafinérskych kapacít v Únii a diverzifikáciu externých dodávok do Európy.

Podľa štúdie by otvorenie nových baní v Európe mohlo pokryť 5 až 55 percent európskych potrieb v roku 2030, pričom už sa pripravujú projekty v oblasti lítia a vzácnych zemín.

Hoci by nové bane vytvorili pracovné miesta – najmä v regiónoch, ktoré sa odkláňajú od ťažby uhlia –, ich otvorenie si bude vyžadovať zmenu postojov a myslenia v Európe. Väčšina projektov totiž naráža na odpor miestnych obyvateľov.

Šefčovič v Kyjeve dohodol partnerstvo Únie a Ukrajiny v oblasti kritických surovín a batérií

Európska únia a Ukrajina sa stali strategickými partnermi v oblasti kritických surovín. Ich spoločným cieľom je dosiahnuť užšiu integráciu hodnotových reťazcov surovín a novej generácie batérií.

„Musíme zatraktívniť investovanie do ťažby,“ povedala pre portál EURACTIV Gregoir a dodala, že povoľovacie konania trvajú dlho. „Preto musíme získať podporu a dôveru verejnosti, ťažba je potrebná. Bude mať síce dopady, ale dajú sa zvládnuť.“

Medzitým je potrebné riešiť aj problémy v už existujúcej európskej výrobe kovov. Rafinácia je energeticky veľmi náročná a v dôsledku vysokých nákladov na energiu je výroba kremíka, zinku a hliníka pod tlakom, pričom 10 percent hlinikární a 40 percent výrobní zinku sa už stretlo s odstávkami výroby.

Suroviny môže zabezpečiť recyklácia

Zvyšné časti štúdie sú zamerané na obdobie medzi rokmi 2035 až 2040, keď by mala pomôcť zabezpečiť dostatočné zásoby surovín v Európe recyklácia.

Dopyt po vzácnych kovoch v Európe by mal podľa štúdie vyvrcholiť v roku 2040. V prípade, že Európa výrazne investuje a odstráni faktory, ktoré nové projekty zdržujú, by mohla recyklácia do roku 2050 pokryť 40 až 75 percent potrieb v oblasti čistej energie z kovov.

„Recyklácia je dlhodobou príležitosťou na zlepšenie odolnosti kovov a surovín v Únii. Používanie druhotných surovín sa v priebehu rokov zvýšilo. Napríklad viac ako polovica kovov ako je železo, zinok alebo platina sa recykluje,“ povedal Breton.

Na zabezpečenie recyklácie ďalších surovín je však potrebných viac inovácií. Gregoir varuje, že bez zavedenia navrhovaných opatrení hrozí, že Únia príde o dostupnosť surovín a ich vplyv na udržateľnosť výroby a tiež sa zníži rozmanitosť únijného dodávateľského reťazca.