Biopalivá ako obetný baránok rastu cien potravín?

„Tí, ktorí pokladajú biopalivá za vedúcu silu zdražovania potravín, neprehliadli len jedného slona, ktorý stojí pred nimi, ale dvoch,“ povedala na adresu kritikov biopalív komisárka Mariann Fisher-Boel 6. mája.

Podľa komisárky má zvyšovanie cien potravín na svedomí niekoľko iných faktorov s „obrovským dopadom na komoditné trhy:“

  • rast dopytu po potravinách a zvýšená konzumácia mäsa v ľudnatých krajinách ako India a Čína,
  • zlé počasie, ktoré postihlo v rokoch 2006 a 2007 nielen EÚ, ale aj USA, Kanadu, Ukrajinu, Austráliu a Rusko a podpísalo sa pod zníženie ročnej úrody,
  • špekulatívne obchodovanie na komoditných trhoch: komisárka uviedla ako príklad skutočnosť, že vo februári 2008 sa uskutočnilo až 140 investícií do komoditných indexov, čo je v porovnaní s mesačným priemerom v období 2006 – 2007 dvojnásobok.

Komisárkine slová sú odpoveďou na výzvu Jeffreyho Sachsa, špeciálneho poradu generálneho tajomníka OSN. Pred členmi Európskeho parlamentu vyzval EÚ a USA, aby sa opätovne zamysleli nad svojimi politikami podpory biopalív. Podľa neho by takéto programy boli „pochopiteľné v čase oveľa nižších cien potravín, ale nemajú zmysel teraz, v podmienkach svetového nedostatku pokrmov.“ Ako príklad uviedol v USA pestovanú kukuricu, ktorej tretina z ročnej produkcie 2008 sa spracuje v energetickom priemysle, čo spôsobí „veľkú ranu svetovému zásobovaniu potravinami.“

Komisárka Fischer-Boel označila európsku politiku v oblasti biopalív len za malú „kvapku v oceáne.“ Spoločenstvo v súčasnosti na výrobu bioetanolu spracuje menej ako 1% svojej produkcie obilnín. V prípade repky olejnej idú síce 2/3 výnosov na produkciu bionafty, no súčasne by európska produkcia dokázala uspokojiť len 2% svetového dopytu. Podľa komisárky „to nie je niečo, čo by otriaslo trhmi.“

Ďalším faktorom, ktorý motivuje EÚ k podpore biopalív sú jej vlastné záväzky a cieľ nahradiť do roku 2020 jednu desatinu klasických fosílnych pohonných hmôt bioetanolom a bionaftou bez toho, aby bola premenená ďalšia veľká časť územia na ornú pôdu. V tejto súvislosti poukázala na Rusko, Ukrajinu a Kazachstan, ktoré majú potenciál zvýšiť produkciu poľnohospodárskych plodín o 70%. Fischer-Boel vkladá nádej do biopalív druhej generácie, ktoré sa nebudú vyrábať z produktov dopestovaných na poliach, ale z biologických obilných odpadov, slamy a lístia. Takto pripravené pohonné hmoty by mohli v roku 2020 uspokojovať takmer tretinu európskeho dopytu v doprave.

Na záver komisárka dodala, že zdražovanie potravín nemusí byť z dlhodobého hľadiska pre rozvíjajúce sa krajiny zlé. Živobytie väčšiny tamojších obyvateľov je závislé na farmárčení a teda vyššie svetové ceny základných komodít by mohli znamenať vyšší zisk. Súčasne však pripustila, že náhle cenové výkyvy spôsobili v nejednej krajine problémy. Fischer-Boel pred poslancami EP dodala: „Skôr ako dopravovať drahú potravinovú pomoc by sme mali najchudobnejším z chudobných pomôcť pestovať viac potravín.“