Biometán nemôže hrať pri dekarbonizácii hlavnú úlohu, tvrdí štúdia

Bioplynová stanica v Zemplínskej Teplici. [TASR/Roman Hanc]

Potenciál bioplynu je podľa novej štúdie obmedzený na diaľkovú nákladnú dopravu a vykurovanie domácností. Analýza ICCT spochybňuje predpovede plynárenského priemyslu, ktorý v obnoviteľnom metáne vidí jeden z hlavných nástrojov zníženia emisií naprieč sektormi.

Obnoviteľný metán, vyrábaný z odpadu, hnojív či syntetických materiálov môže nahradiť najviac sedem percent, a do roku 2050 12 percent predpokladaného dopytu po zemnom plyne v Európe, tvrdí nová štúdia Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT).

Čísla novej štúdie z tohto mesiaca sú v rozpore s dávnejšou štúdiou, ktorú si objednali zástupcovia priemyslu. Tá predpokladala, že obnoviteľný metán by v budúcnosti mohol tvoriť až 70 percent celkového dopytu (122 miliónov m3).

Súťaž o ornú pôdu

Podľa správy sa úspory emisií skleníkových plynov z nahradenia fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie môžu líšiť na základe použitej suroviny a technológie.

Bude Slovensko vyrábať z odpadu bioplyn?

Životnému prostrediu by prospelo, keby ľudia namiesto odpadu kúrili zemným plynom. Či ešte lepšie – bioplynom.

„Obnoviteľný metán vyrobený z odpadu má všeobecne väčšie úspory ako je tomu pri jeho výrobe napríklad z poľnohospodárskych plodín,“ hovorí sa ďalej v správe. „Kal z procesu čistenia odpadovej vody je dostupný vo veľkých množstvách a môže byť relatívne lacno spracovaný v blízkosti obytných zón, čo umožňuje okamžité napojenie na miestne rozvodné siete.“

Biometán vyrobený z poľnohospodárskych plodín navyše súperí o ornú pôdu s produkciou plodín, čo brzdí jeho potenciál ako zdroj energie.

Výroba metánu a vodíku z obnoviteľnej elektriny je zase energeticky náročný a neefektívny proces, ktorý zahŕňa nutnosť stavby nových veterných elektrární a inštaláciu solárnych panelov.

Snubný maštaľný hnoj

„Naša štúdia ukázala, že obnoviteľný metán môže hrať malú úlohu pri dekarbonizácií európskej ekonomiky do roku 2050, ale nemôže predstavovať hlavný nástroj pri dekarbonizácií celého sektoru,“ hovorí Stephanie Searlová, vedúca autorka štúdie.

Podľa štúdie ekonomická stránka prechodu na biometán nie je jednoznačne daná a závisí na rozšíriteľnosti, obmedzeniach a kompromisoch v rôznych otázkach.

Štúdia ďalej hovorí, že najväčší potenciál biometánu leží v jeho výrobe z maštaľného hnoja, ale zároveň hovorí o významných prekážkach, ktoré stoja v ceste jeho využívaniu. Za najväčšiu nevýhodu ICCT považuje fakt, že maštaľný hnoj sa zväčša skladuje na farmách ďaleko od obytných zón a rozvodových sietí.

Pre biometán je dnes kvôli drahej výrobe ťažké konkurovať s lacnými fosílnymi palivami a podľa štúdie to tak v budúcnosti zostane.

Nereálne predpovede plynárov

Prepočty ICCT sú v ostrom kontraste so štúdiou organizácie Plyn pre klímu (Gas for Climate) zloženej zo siedmich plynárenských podnikov.

Tá vypočítala potenciál pre biometán na 122 miliónov m3 do roku 2050, teda viac ako 70 percent celkového predpokladaného dopytu.

Čo máme spoločné s Nórmi? Potenciál v bioodpade

V Osle sa kuchynský a záhradný odpad využívajú na výrobu kompostu, elektriny, tepla, ako aj paliva pre mestskú hromadnú dopravu, píše IVANA MALEŠ.

V dopravnom sektore by podľa Asociácie pre vozidlá na zemný plyn a bioplyn (NGVA) mohli do roku 2030 automobily jazdiace na bioplyn tvoriť desať percent z podielu na trhu, pri nákladných autách by sa podiel mal pohybovať od 20 do 30 percent.

Obidve štúdie sa zhodujú na poklese dopytu po plyne do roku 2030 kvôli opatreniam na zvyšovanie efektívnosti a prechodu na novú generáciu veternej a solárnej energie. Jedným z miest, kde si plyn môže zachovať významný podiel na trhu je vykurovanie.

Otázne využitie v doprave

V dopravnom sektore je podľa ICCT využitie bioplynu otázne.

Zatiaľ čo dnes je plyn na trhu významným hráčom, technológie premeny elektriny na tekutinu a kvapalné palivá vyrobené zo splyňovania môžu byť alternatívou hlavne v oblasti diaľkovej nákladnej dopravy, kde elektrifikácia zatiaľ nie je uskutočniteľná.

Podľa Searlovej sú predikcie plynárenského priemyslu pre dopravný sektor „ambiciózne, ale uskutočniteľné, hlavne pre ťažkú prepravu.“

Prechod na biometán v doprave si však bude vyžadovať rozsiahle investície do vozového parku a palivovej infraštruktúry, upozorňuje ICCT.

Nákladná doprava a vykurovanie

Správa upozorňuje, že expanzia využívania biometánu si vyžaduje stimuly z verejných financií pre zvýšenie jeho produkcie.

Bude si tiež vyžadovať kompromisy medzi jeho využitím vo výrobe energie, vykurovaní a v doprave.

Zemný plyn má šancu pri kamiónoch a autobusoch, aj tu však súperí s elektrinou

V doprave poskytuje Európska únia finančnú podporu zemnému plynu aj elektrine. Ale posledný vývoj európskej legislatívy zvýhodňuje skôr elektromobily.

Potenciál využitia biometánu pri dekarbonizácii je limitovaný a podľa štúdie je „omnoho nižší“ ako predpokladaný dopyt po plyne v roku 2050.

„V prípade, že potenciál biometánu bude využitý naplno v dopravnom sektore, môže tvoriť sedem percent z celkového predpokladaného dopytu. Pokiaľ bude namiesto toho využitý v obytnom vykurovaní môže to byť desať percent, v prípade jeho využitia vo výrobe energie to môžu byť tri percentá,“ píše sa v štúdii ICCT.

Limitovaný potenciál biometánu

ICCT štúdiu uzatvára s tvrdením „udržateľný obnoviteľný metán môže pomôcť pri významnej redukcii emisií skleníkových plynov, avšak jeho celkový potenciál pri snahe o dekarbonizáciu je limitovaný, a to aj pri znížení nákladov na jeho výrobu.“

Závery štúdie sa zhruba zhodujú s postojom Európskej komisie, ktorá predpovedá pokles dopytu po plyne po roku 2030, aj keď stále zostane významnou súčasťou všetkých scenárov pre dekarbonizáciu.

V uniknutom návrhu novej stratégie pre nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 Komisia počíta s využitím bioplynu v ťažkej doprave a vo vykurovaní domácností.