Bioplyn z odpadu môže byť odpoveďou na klimatické ambície Únie a Slovenska

Veža na digestáciu kalov z čističky odpadových vôd bioplynovej stanice v Emscher, Nemecko. [pikist.com]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody

Elektrina a teplo bez emisií, zvyšovanie podielu obnoviteľnej energie, rozvíjanie obehového hospodárstva – to sú výhody  biometánu vyrábaného z biologického odpadu. Jeho rozvoju nahráva návrh reformného plánu Slovenska.

Slovensko dlhodobo neplní ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Vláda preto rozvoj obnoviteľnej energie zaradila medzi priority v národnom návrhu reforiem. Z tohto nástroja chce dotovať nielen nové obnoviteľné zdroje, ale zároveň prehodnotiť a predĺžiť podporné schémy pre existujúce zdroje..

Týka sa to aj bioplynových staníc, ktoré koncom tohto roka prídu o garantované výkupné ceny, ktorými štát dotuje elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Tých je na Slovensku viac než sto.

Bioodpad nie je problém, ale vzácny zdroj, odkazujú odborníci samosprávam

O bioodpad budú súperiť bioplynky, kompostárne a spaľovne. Samosprávy triedenie bioodpadu vnímajú ako záťaž a žiadajú ministerstvo aj parlament o odklad. Rezort životného prostredia im vyhovieť neplánuje.

Podpora bioplynkám pokračuje

„Sú to zariadenia, ktoré tu už roky fungujú a nesú v sebe know how a technológie. Nedajú sa vybudovať zo dňa na deň a Slovensko by malo využiť, že ich tu už máme. Vidím veľký priestor v tom, aby sme im ponúkli nejakú formu podpory na ďalšiu prevádzku. Pre mňa je toto priorita,“ povedal štátny tajomník Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Z návrhu reformného plánu vyplýva, že v rámci regulačnej politiky sa otvorí priestor inováciám s možnosťou pre zhodnocovanie rozložiteľného odpadu v súlade s Environmentálnou stratégiou do roku 2030.

Podľa nej by mali verejnú podporu dostať len bioplynové stanice, ktoré budú odoberať vytriedený biologicky rozložiteľný odpad. Vedľajší produkt takzvaný digestát, by mal byť podľa Environmentálnej stratégie do roku 2030 využitý ako hnojivo.

Vysoké investície

Výhodou bioplynových staníc je, že bioplyn po vyrobení môžu vyčistiť na úroveň biometánu a dodať do plynárenskej siete.

To by malo byť impulzom, aby štát podporil na tento účel aj využitie plynárenskej infraštruktúry, tvrdia plynári. Takýto krok by bol podľa nich logický, keďže Slovensko patrí medzi krajiny s najhustejšou plynárenskou sústavou v Európskej únii.

„Cítime sa byť súčasťou Plánu obnovy a presadzujeme inovácie, ktoré by mali už teraz ovplyvňovať plynárenstvo, aby smerovalo do budúcnosti,“ povedal vedúci predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Milan Urban na konferencii SPNZ.

Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

V budúcnosti SPP ráta s využitím plynárenskej sústavy na Slovensku na distribúciu biometánu. Problémom však je, že zdroj energie teda bioplynové stanice a distribučná sieť nie sú prepojené.

„Aj keď je tá technológia už vyspelá, v súčasnosti nie sú do distribučnej plynovej siete pripojené žiadne bioplynové zdroje,“ upozornil Urban na podujatí.

Pripojenie bioplynových staníc do plynárenskej sústavy ako aj ich úprava na produkciu metánu si vyžadujú vysoké investičné náklady.

Podľa šéfa parlamentného Výboru pre európske záležitosti Tomáša Valáška (Za ľudí), Európska komisia chce, aby peniaze z Plánu obnovy EÚ išli na jednorazové investície, ktoré prinesú niekoľkonásobné úspory v určitom časovom horizonte.

„Myslím si, že investície do infraštruktúry by boli jednoznačne z tejto kategórie,“ povedal Valášek na podujatí SPNZ.

Drahšie, ale ekologickejšie riešenie

Spracúvanie bioodpadu v bioplynkách s následným využitím biometánu a digestátu sú v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky. Tá je základným pilierom Európskej zelenej dohody, ktorá má nasmerovať členské štáty na cestu uhlíkovej neutrality.

„Musíme si uvedomiť, že takéto riešenia sú finančne náročnejšie ako tie, ktoré využívame teraz. Ak je to však priorita, štát by mal na to uvoľniť financie,” hovorí pre EURACTIV riaditeľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) Ivana Maleš.

Rozhodnutie o vybudovaní nových zariadení si podľa Maleš vyžaduje detailnejšiu analýzu.

Na Slovensku je potrebné spracovať bioodpady z domácností v objeme 100 tisíc ton.

„To nie je veľké množstvo. Na mieste je otázka, aké zariadenia a kde sú vhodné na vybudovanie, aby sme dosiahli požadované ciele v obehovom hospodárstve aj ciele pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality,” zdôrazňuje riaditeľka INCIEN Ivana Maleš.

„Takéto zdroje vykážu najlepšiu efektivitu, keď sú situované v miestach spotreby, pričom namiesto veľkých, centrálnych zdrojov by malo ísť o menšie zdroje, ktoré nájdu využitie v regióne, kde sa vybudujú,“ tvrdí Milan Urban z SPP.

Čo sa týka využitia energie z bioodpadu je možné sa rozhodnúť, či bude biometán vtláčaný do siete alebo sa z neho vyrobí elektrina.

„Aj napojenie do plynárenskej siete má svoje technické špecifiká, ktoré je potrebné riešiť, ale riešiteľné to je,“ skonštatoval Urban s tým, že ide o plány v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Biometán je identický so zemným plynom

Z jednej tony bioodpadu, napríklad zo zbytkov jedál z reštaurácií je možné vyrobiť v odpadovej bioplynovej stanici približne 74m3 biometánu.

Na Slovensku však v súčasnosti prevládajú bioplynky, ktoré zhodnocujú najmä odpad z poľnohospodárskej výroby.

Nové generácie bioplyniek sú však schopné spracovať komunálny odpad, odpad z jedla alebo z kalov čističiek odpadových vôd. Slovensko tento zdroj energie takmer nevyužíva, keďže väčšina kuchynského odpadu končí na skládkach alebo v spaľovniach. Tam z neho vzniká metán, ktorý pôsobí ako silný skleníkový plyn.

Keďže je biometán podobný zemnému plynu, má veľmi široké spektrum využitia.

Napríklad Praha chce spracúvať nielen bioodpad z domácností, ale ráta aj s využitím splaškov, ktoré končia v miestnej čistiarni odpadových vôd, hovorí pražský expert na obehové hospodárstvo Vojtěch Vosecký v rozhovore pre EURACTIV.sk.

Čakať na národné vlády je alibizmus, tvrdí expert na obehové hospodárstvo

Novému vedeniu pražského magistrátu sa podarilo presadiť, aby bola Praha uhlíkovo neutrálnym mestom do roku 2050. „V mnohých prípadoch sú zelené opatrenia pre mestá aj ekonomicky výhodné. To je jadro cirkulárnej ekonomiky, ktorá prepája biznis s ochranou životného prostredia,“ hovorí VOJTĚCH VOSECKÝ.

„Kaly, ktoré vyhnijú, vytvárajú bioplyn. Ten sa v súčasnosti spaľuje a využíva sa energetický chod zariadenia. Plán je bioplyn dočistiť na úroveň bio CNG, čo môže slúžiť ako palivo pre miestnu flotilu autobusov alebo zberových áut,“ povedal v rozhovore Vosecký.

Prebytky plánuje Praha vráti do plynárenskej siete. „V nasledujúcich rokoch chceme dodávať do sústavy až 9,6 miliónov kubíkov bioCNG, len z čistiarne odpadových vôd,“ tvrdí expert na cirkulárnu ekonomiku.

Pre digestát zatiaľ nie je odbyt

Využitie produktu bioplynových staníc takzvaného digestátu je na Slovensku problematické, hovorí Ivana Maleš z INCIEN. Ten je možné využiť ako organické hnojivo.

„V poľnohospodárstve sa stále preferujú syntetické hnojivá,“ upozorňuje.

Odbyt je pre to, aby celý cyklus ekonomicky fungoval kritický, myslí si Vojtech Vosecký.

„My sme si uvedomili, že Praha má 1650 hektárov vlastnej poľnohospodárskej pôdy. Zmenili sme pravidlá tak, že dnes každý, kto na nich chce hospodáriť, musí dodržiavať ekologické princípy. Nesmie tiež používať pesticídy, herbicídy ani fungicídy.“

„Aby sme zdroje využili na maximum, tak sa musíme aj postarať o to, že ten plyn, digestát, kompost, kaly ako organické hnojivo bude mať odberateľov,“ zdôrazňuje Vodecký v rozhovore pre EURACTIV.