Bohunice nie sú Ignalina

Po litovskej jadrovej elektrárni Ignalina, ktorá je tiež v procese ukončovania činnosti, zavítali členovia delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu aj na Slovensko. Predmetom ich záujmu bol najmä spôsob míňania prostriedkov, ktoré Slovensko dostalo od EÚ striktne pre účely odstávky dvoch blokov JE Bounice, ktorá je nákladná.

K odstaveniu sa Slovensko zaviazalo, podobne ako Litva a Bulharsko (JE Kozloduj), vo svojej prístupovej zmluve.

Doteraz Slovensko minulo na tento účel 450 miliónov eur z rozpočtu Európskej únie, ktoré majú kompenzovať „mimoriadne sociálne, hospodárske a finančné bremeno“ súvisiace s odstávkou.

Situáciu v spomínaných troch krajinách už kontroloval aj Dvor audítorov EÚ, ktorý zistil isté meškania ako aj vznik nových nákladov. Problém bol podľa neho aj v meraní „zmiernenia“ dopadov odstávky.

V novom programovom období (2014-2020) dostane Slovensko na tento účel podľa dohody lídrov EÚ o viacročnom rozpočtovom rámci EÚ ďalších 200 miliónov eur. Ďalšie zdroje má mobilizuje aj štát cez Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť a Národný jadrový fond, ktorý sústreďuje a spravuje finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a to aj odvodmi za platby za energie.

Odstávka Bohuníc má podľa delegácie výboru Európskeho parlamentu podrobnejší harmonogram aj realistickejší odhad nákladov ako sa stým stretli napríklad pri Ignaline.Tam zistila delgácia aj Dvor audítorov masívne nezrovnalosti. 

Nemecký europoslanec Jens Geier (SD) a nemecká europoslankyňa Ingeborg Grässle (EĽS) napriek relatívnej spokojnosti s kontrolou dali najavo, že by práce mohli napredovať rýchlejšie a za ešte dôkladnejšej externej kontroly. Nemecko je najväčším čistým prispievateľom do európskeho rozpočtu.

Význam kontrolných návštev a práce výboru pre kontrolu rozpočtu je podľa Geiera nie je len kontrola výdavkov, ale snažia sa tiež Komisiu „proaktívne informovať o rizikách“. 

Delegácia, v ktorej boli aj dvaja českí europoslanci a sprevádzali ju aj dvaja slovenskí – Anna Záborská (rozhovor s AZ k téme tu) a Vladimír Maňka – sa stretla s ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským i s a predstaviteľmi ministerstva životného prostredia. Rokovania absolvovali aj na Národnom kontrolnom úrade (NKÚ) a s vládnymi aj opozičnými poslancami Národnej rady SR. Na záver hovorili aj so štátnym tajomníkom ministerstva financií Petrom Pellegrinim.

Na stretnutie s predstaviteľmi mimovládneho sektora podľa ich za dva dni nebol čas, no ako prízvukoval Jens Geier, dialógu na túto tému s občianskou spoločnosťou sa nebráni on ani ďalší členovia delegácie sú k dispozícii na kontaktovanie.  

Návšteva v Bohuniciach bola poznačená predchádzajúcou návštevou v Litve, pripúšťa Ingeborg Grässle. Táto nemecká europoslankyňa okrem iného stála v posledných mesiacoch na čele boja Európskeho parlamentu za odvolanie šéfa vyšetrovacieho orgánu vnútorného orgánu EÚ – OLAF – kvôli údajnému pochybeniu v tzv. afére „Dalligate“ (rezignácia maltského eurokomisára).

Sama vyzdvihla z kontroly najmä otázku nezávislosti regulačného úradu.  

Chýbajúcich 130 miliónov eur

Na očakávania slovenskej strany, že chýbajúce zdroje na odstávku vo výške 130 miliónov, ktoré budú potrebné najmä po roku 2020 (plánované ukončenie odstávky sa predpokladá v roku 2025) Grässle hovorí, že "nie dôvod si myslieť, že sa táto nádej naplní, ja osobne si myslím, že nie“.

Rokovať sa o tejto téme bude v súvislosti s novým sedemročným rozpočtom EÚ. Objektívne ale takýto záväzok EÚ nie je zakotvený v žiadnej zmluve.

Česká členka delegácie, europoslankyňa Zuzana Brzobohatá (SD) sa popri využití európskych prostriedkoch zaujímala aj o technickú stránku veci a nakladanie nie len s bežným odpadom s možnosťou recyklácie ale aj s 1 % vysoko kontaminovaných materiálov, „nehovoriac o vyhorenom palive“.

Zaujímala sa aj o Národný jadrový fond, najmä akým spôsobom je zabezpečené deponovanie prostriedkov určené na ukončenie činnosti jadrových zariadení, „pretože sú to dlhodobé peniaze a rôzne garnitúry môžu mať rôzne pokušenia“ pre ich využitie. 

Do roku 2025 by mala byť odstavené staré jadrové reaktory v 14 členských krajinách.

Verejné obstrávanie

Europoslanci boli kritickí aj k chybovosti pri verejnom obstarávaní v projektoch s účasťou európskych zdrojov. „Chybovosť pri realizácii regionálnych programov na Slovensku je nadpriemerná. To nie je dobre,“ hovorí Geier. Problémom sú najmä príliš úzko nastavené kritériá, ktoré diskriminujú možných uchádzačov, napríklad v železničných projektoch.

Slovensko nabádajú k náprave a pripomínajú, že tieto chyby pravdepodobne budú sprevádzať sankcie v podobe vracania prostriedkov.

„Aj poslanci národného parlamentu by sa mali zaujímať čo sa deje s peniazmi, ktoré sem prúdia z európskeho rozpočtu“, zdôrazňuje Ingeborg Grässle. Predstavitelia členských štátov musia brať európske peniaze musia brať ako svoje vlastné, pretože dnes sa k nim skôr stavajú ako „k peniazom o ktoré sa netreba starať a to potom nabúrava dôveru v celú Európsku úniu“.