Bridlicový plyn možno upraví nová smernica

Nemecký europoslanec Jo Leinen zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente je predsedom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.

Pre britský denník Guardian uviedol, že chce novú „smernicu o kvalite energie“, ktorá by v rámci EÚ prísne regulovala energetické zdroje, napríklad bridlicový plyn či ropné piesky, s nepriaznivými účinkami na životné prostredie. Podľa neho by veľa poslancov EP takúto iniciatívu podporilo, pretože sa čoraz viac zaujímajú o ich rolu v svetovom energetickom mixe.

Treba preskúmať skutočné emisie a enviro-dôsledky

Ťažba bridlicového plynu je spojená s viacerými environmentálnymi problémami – napríklad znečistením zásob vody, nadmerným používaním vodných zdrojov či vplyvy na seizmické procesy.

Francúzsko zakázalo ďalšiu expanziu tohto odvetvia. Testovanie ťažby bridlicového plynu v Británii sa pozastavilo po dvoch menších zemetraseniach v okolí miesta prieskumu.

Hoci plyn produkuje len asi polovicu emisií CO2 v porovnaní so spaľovaním uhlia na výrobu elektriny, podľa štúdie americkej Cornell University môžu byť skutočné emisie spojené s bridlicovým plynom väčšie, ak sa napríklad pripočíta aj únik metánu počas ťažobného procesu.

Leinen uviedol: „Musíme sa pozrieť pozornejšie na bridlicový plyn a na dôsledky jeho presadzovania.“

Hoci je v súčasnosti len málo detailov ako by mohla smernica o kvalite energie vyzerať, Európska únia už má pravidlá napríklad o kvalite palív pre dopravu. Nová smernica by mohla zaviesť obmedzenia alebo finančné pokuty pri používaní bridlicového plynu, v závislosti na jeho environmentálnych dôsledkoch. Upravovať by mohla aj ďalšie nekonvenčné fosílne zdroje.

Odpor plynárov?

Pri presadzovaní smernice o kvalite energie možno očakávať silný odpor plyrenského priemyslu, ktorý dlhodobo lobuje za to, že bridlicový plyn je „zelenou“ alternatívou k obnoviteľným zdrojom (OZE). Začiatkom tohto roku napríklad lobistická skupina European Gas Advocacy Forum (EGAF) prijala štúdie podľa ktorej by sa vyššou výrobou energie z plynu znižovali emisie skleníkových plynov vynaložením nižších nákladov než pri rozvoji OZE. Túto interpretáciu však odmietli výrobcovia energie z OZE i mimovládna organizácia, ktorá zadala originálnu správu.

Takisto výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Nobuo Tanaka pri predstavení svojej špeciálnej správy s názvom „Vstupujeme do zlatej éry plynu?“ uviedol: „Expanzia samotného používania plynu nie je všeliekom na klimatickú zmenu.“ IEA v správe priznala, že presadzovanie plynu ako hlavného energetického zdroja budúcnosti zhorší globálne otepľovanie a zvýši teplotu Zeme o viac ako 2 °C, ktoré vedci považujú za hranicu pred katastrofickými a nezvrátiteľnými dôsledkami klimatickej zmeny.

Utajovanie informácií

Otázky a obavy z účinkov získavania bridlicového plynu hydraulickým štiepením na životné prostredie čiastočne podporuje aj utajovanie zo strany plynárenského priemyslu. V súčasnosti študuje ťažbu bridlicového plynu a jej dôsledky viacero odborníkov, napríklad z Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) i americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA).

Takisto predseda pre prieskum a výrobu firmy Chevron v severnej Amerike Gary Luquette začiatkom júna uviedol, že je načase, aby sa ťažobné spoločnosti prestali skrývať za ochranu duševného vlastníctva a lepšie informovali verejnosť o používaných chemikáliách a postupoch.

Diskusie o prínosoch a dôsledkoch bridlicového plynu podporí aj Poľsko, ktoré dnes preberá predsedníctvo v Rade EÚ. Podľa odhadov amerického Úradu pre energetické informácie zásoby plynu má najväčšie zásoby v Európe v objeme 5,29 biliónov m3 a javí sa ako sľubná možnosť pre zníženie dovozu ruského plynu.