Brusel žiada od štátov časť výnosov z predaja emisií, Slovensko váha

Cena emisií v posledných rokoch stúpa. [EPA-EFE/Shahzaib Akber]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dorástla EÚ na vlastné dane?

Európsky rozpočet má byť spolufinancovaný odvodom z príjmov z EÚ ETS. Slovensko môže vyjsť za sedem rokov až na pol miliardy eur, ministerstvá financií a životného prostredia ho však vidia skepticky.

Má byť najmenším novým príjmom európskeho rozpočtu a predsa na ňom neexistuje zhoda.

Vlastný zdroj založený na časti príjmov z predaja emisných povoleniek má tvoriť len dve percentá príjmov rozpočtu EÚ. Favoritom na kompromis medzi európskymi ministrami financií je však plastová daň, ktorá by mala predstavovať štyri percentá príjmov EÚ.

Na možnosť vzdať sa peňazí z predaja emisných povoleniek sa díva skepticky aj Slovensko. Hoci minister financií sa o tomto novom zdroji vyjadril pre TASR ako o „akceptovateľnom“, ministerstvo financií pre EURACTIV.sk spresňuje, že o jeho konečnej pozícii „je predčasné hovoriť“. Podporu nevylučuje ani ministerstvo životného prostredia, nové opatrenie však nepovažuje za motivačné.

Členské štáty by nový zdroj stál 20 percent z príjmov zo Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) v rokoch 2021 až 2027. V prípade Slovenska počas siedmich rokov vychádza podľa rôznych odhadov od 280 do 558 miliónov eur.

Rastúca cena za nižšie emisie

EÚ ETS je federalizovaným systémom obchodovania s emisiami. Energetické, priemyselné a ďalšie prevádzky, ktoré vypúšťajú emisie skleníkových plynov, si v ňom musia nakupovať povolenky. Celkovo systém pokrýva 45 percent európskych emisií.

Jeho cieľom je znížiť ich v daných sektoroch do roku 2030 o 43 percent oproti roku 2005. Nedávno EÚ ETS prešiel legislatívnou reformou, ktorá prispela k zvýšeniu priemernej ceny za tonu CO2 z 5 eur v roku 2016 na 18 eur v roku 2018. V roku 2019 sa cena pohybovala po celý čas nad 20 eurami a v pondelok (22. júla) sa podľa inštitútu Sandbag obchodovala jedna tona CO2 za 29 eur.

Slovensko sa nevie rozhodnúť, ako použije miliardu eur na zelené investície

Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.

V roku 2018 zinkasovali štáty z aukcií povoleniek 14 miliárd eur, uvádza správa Inštitútu pre klímu a ekonómiu (I4CE). Slovensko z nich získalo podľa výročnej správy Environmentálneho fondu 230 miliónov eur.

Komisia v prehľade svojho návrhu na nové vlastné zdroje žiada presmerovanie 20 percent príjmov od členských štátov do dlhodobého európskeho rozpočtu. V nominálnych hodnotách to predstavuje 3 miliardy eur ročne, teda 21 miliárd za sedem rokov.

Ide o pomerne konzervatívny odhad, ktorý počíta s celkovým ročným príjmom z predaja emisií vo výške len 15 miliárd eur, teda len o miliardu viac ako dnes. V budúcnosti by pritom cena emisií – hlavný faktor príjmov – mala rásť. Niektoré odborné odhady podľa I4CE hovoria o cene až 35 eur.

Až pol miliardy zo Slovenska

Odborné odhady výšky slovenského odvodu z EÚ ETS sa líšia v stovkách miliónov eur. Dôvodom je, že boli vypracované v rôznych momentoch, kedy boli rozličné aj budúce odhady cien CO2.

To platí stále. „Odhad ETS je spojený s vysokým rizikom neistoty vývoja ceny ETS na trhu,“ upozorňuije EURACTIV.sk hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Aktivisti považujú leteckú dopravu za novodobé uhlie. K zdaneniu má ďaleko

Príjmy z dane z leteckého paliva chcú niektoré členské štáty nasmerovať do rozpočtu EÚ. Kým slovenské ministerstvo financií hovorí, že daň bude mať zmysel len na celoúnijnej úrovni, envirorezort vystríha pred dvojitým zdanením.

S najnovším a zároveň najvyšším odhadom pracuje Inštitút envrionmentálnej politiky (IEP) na Ministerstve životného prostredia. Pre EURACTIV.sk uviedol, že v rokoch 2021 až 2027 počíta, že slovenský odvod dosiahne výšku 558 miliónov eur. V prvom roku nového európskeho rozpočtu by malo doň Slovensko odviesť z EÚ ETS 63 miliónov eur, priemerne za každý rok však 80 miliónov eur. Dôvodom je predpokladaná stúpajúca cena emisných povoleniek.

Starší odhad IEP, s ktorým pracuje slovenské ministerstvo financií, je 337 miliónov eur za sedem rokov. Priemerne to na rok vychádza 48 miliónov eur.

Svoj výpočet – pravdepodobne však ešte starší – má aj Európska komisia. Podľa informácií EURACTIV.sk dosahuje len 280 miliónov eur za sedem rokov, teda priemerne 40 miliónov eur ročne.

Ministerstvá sú opatrné

Slovenskí ochranári považujú nový odvod do európskeho rozpočtu za dobrý nápad. Branislav Moňok z Priateľov Zeme-SPZ hovorí pre EURACTV.sk o novom odvode, ako aj o európskej plastovej dani ako o „správnom a v súčasnej situácii aj nevyhnutnom koncepte“.

Daniel Lešinský a Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy tiež súhlasia a pripájajú vlastný návrh: rozdeliť príjmy pol na pol medzi európsky rozpočet a členské štáty a ich využitie „na prevenciu vzniku a minimalizáciu problému, ktorý ich generuje“. K tomu chcú pridať povinné zelené verejné obstarávanie a uplatnenie niektorých environmentálnych štandardov (ekodizajn) na výrobky z tretích členských štátov s cieľom ochrániť európskych producentov.

„Sporná a kontraproduktívna“. Zástupcovia slovenských výrobcov plastovú daň nevítajú

Európska únia diskutuje o novom príjme európskeho rozpočtu založenom na množstve nerecyklovaného plastového odpadu. Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku sa obávajú dodatočného daňového zaťaženia.

Slovenské ministerstvá ešte rozhodnuté nie sú. „Presmerovanie časti výnosov z ETS do rozpočtu EÚ nemá motivačný charakter a navyše príjmy z tohto zdroja nie sú stabilné a predvídateľné. Napriek tomu si vie Slovenská republika za istých okolností podporiť zavedenie tohto nového vlastného zdroja,“ uvádza hovorca envirorezortu Ferenčák.

Kľúčový je postoj ministerstva financií, ktorého zástupcovia budú o odvode spolurozhodovať na európskej úrovni. „Finálny postoj k problematike obchodovania s emisiami bude závisieť aj od dohody s EÚ pri rokovaniach o viacročnom finančnom rámci EÚ (dlhobodom rozpočte EÚ v rokoch 2021 až 2027), preto je nateraz predčasné hovoriť o finálnej pozícii ministerstva financií,“ spresnil jeho tlačový odbor pre EURACTIV.sk.

Prijať rozhodnutie nebude na Slovensku jednoduché. Slovenské ministerstvá sa totiž ešte stále nedohodli ani na tom, ako budú využívať celkové príjmy z predaja emisií v budúcom desaťročí a ako využijú podporné mechanizmy pre slovenské prevádzky. Jasnejšie by to malo byť už na jeseň, keď členské štáty pokročia v rokovaniach o európskom rozpočte a Slovensko bude musieť svoje predstavy o využití výnosov z EÚ ETS oznámiť Európskej komisii.