Bude Slovensko čerpať plán obnovy efektívnejšie ako eurofondy? Vláda aj rezorty sa už pripravujú

Diskusia Plán obnovy: Ako naštartovať zelenú transformáciu? [Archív EURACTIV Slovensko]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovenský plán obnovy: Ako budú vyzerať reformy v praxi?

Vláda chce v rámci prípravy na implementáciu plánu obnovy pripraviť jednotnú metodiku s konkrétnymi krokmi pre zrýchlenie čerpania. Pre pracovníkov rezortov aj samospráv sa budú organizovať školenia. Vznikne tiež rada vlády pre plán obnovy.  

Slovensko sa pripravuje na čerpanie plánu obnovy. Prvý balík z peňazí, ktoré si Európska komisia požičia na finančných trhoch, by v prípade, že pôjde všetko hladko mal prísť už koncom leta.

V podstate všetky zainteresované strany sa zhodujú, že plán obnovy je pre Slovensko veľkou príležitosťou. Zároveň však ide o výzvu. Slovensko je totiž neslávne známe nie príliš efektívnym čerpaním eurofondov. V minulom programovom období Slovensko nevyčerpalo ani polovicu z pridelených finančných prostriedkov. Tie sa však môžu vďaka pravidlu N+3 vyčerpávať do konca roku 2022.

Na mieste je teda otázka, či to s plánom obnovy bude inak. Termín na dočerpanie prostriedkov z plánu je totiž relatívne blízko – do konca roku 2026.

Minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme Rodina) verí, že čerpať sa bude efektívnejšie. Povedal to na diskusii Plán obnovy: Ako naštartovať zelenú transformáciu?, ktorú organizovala Slovenská klimatická iniciatíva v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Podľa Lívie Vašákovej, šéfky sekcie plánu obnovy, sú už prípravy v plnom prúde aj na Úrade vlády. Práve pod Úrad vlády by sekcia mala prejsť začiatkom augusta spod ministerstva financií, kde fungovala doteraz.

„S rezortami sa bavíme o implementácií, o kapacitách, o rozpočtoch aj o rozvrhnutí kapacít. Už sme začali s prvými školeniami, na ktorých vysvetľujeme jednotlivé etapy, tak aby ľudia, ktorí na tom budú pracovať, vedeli presne čo majú robiť,” povedala Vašáková. Podobne sa podľa nej bude pristupovať aj ku samosprávam a ostatným zainteresovaným stranám.

Ako sa pripravuje vláda?  

Sekcia plánu obnovy spadala od svojho vytvorenia minulý rok pod ministerstvo financií. Keď sa v apríli tohto roku stal premiérom niekdajší šéf rezortu financií Eduard Heger (OĽaNO), sekciu si zobral so sebou na Úrad vlády. Sťahovanie na Námestie slobody by sa malo zrealizovať k 1. augustu.

Ako sa čerpali eurofondy do dopravy? (INFOGRAFIKA)

Programové obdobie čerpania eurofondov 2014-2020 sa skončilo. Peniaze sa môžu vďaka pravidlu N+3 dočerpávať ešte dalšie tri roky. Najviac európskych peňazí smerovalo z celkového balíka určeného pre Slovensko do dopravy. V rámci tejto oblasti zase do ciest a železníc. 

„Dáva to význam, aby sme boli na Úrade vlády. Plán obnovy je hlavná reformná agenda. Pod premiérom má ďaleko väčší výtlak,” vysvetľuje Vašáková. Presun podľa nej zlepší tiež možnosť koordinovať oblasť zelenej agendy, ktorá je prierezovou témou pre všetky rezorty, a prácu ministerstiev vo všeobecnosti.

Sekcia plánu obnovy už začala s viacerými krokmi, ktoré by mali ministerstvá na implementáciu agendy pripraviť. Okrem už spomínaných školení sa rozbehli rokovania s rezortami o tom, ako presne by implementácia mala vyzerať, a to tak v oblasti reforiem, ako aj investícií.

„Snažíme sa nastaviť zodpovednosť na úrovni generálnych riaditeľov sekcií za každé opatrenia, aby bolo jasné, čo je koho zodpovednosť,” hovorí Vašáková. Pre rezorty a samosprávy sa tiež pripravuje jednotná metodika postupov pri implementácií projektov v rámci investičnej aj reformnej agendy.

Vašáková tvrdí, že rezorty budú pri príprave investičných projektov potrebovať nových ľudí. S financiami pre nich sa ráta. Pri reformnej agende by ministerstvá mali naopak využiť už existujúce kapacity. Doležal však hovorí, že vláda zatiaľ spravila opak. Z jej rozhodnutia museli ministerstvá škrtnúť desať percent zamestnancov. „Hodnotím to veľmi negatívne,” skonštatoval minister.

Európskym míľnikom budú predchádzať slovenské 

Sekcia plánu obnovy pripravuje aj takpovediac záchranné opatrenia, ktoré by mali identifikovať oblasti, v ktorých sa čerpanie nedarí. Ide o slovenské míľniky, ktoré budú prechádzať európske. Vaššáková naznačila, že časový odstup by medzi nimi by mohol byť trištvrte roka. Nesplnenie slovenských míľnikov v oblasti reforiem aj investícií vláde napovie, či bude schopná splniť európske. Ich splnenie je naviazané na ďalšie balíky financií od Komisie.

„Toto sú mechanizmy, o ktorých rokujeme s rezortami. Budeme sa snažiť ich nastaviť tak, aby sme mali šancu dodať plán obnovy v podobe, v akej sme ho popísali,” skonštatovala Vašáková. Šéfka sekcie plánu obnovy tiež dodala, že „Implementácia je najdôležitejšia časť plánu obnovy. Slovensko bolo schopné vygenerovať viacero stratégií, ktoré mali aj dobré hodnotenia. Implementácia je však oriešok”.

Dôležitou časťou bude aj vo fáze implementácie participatívnosť. Tento princíp, na ktorý často upozorňovali aj regióny a samosprávy, podľa europoslanca Martina Hojsíka (PS/Renew) pri príprave plánu obnovy chýbal. Vašáková hovorí, že pre jeho posilnenie sekcia plánu obnovy pracuje na vytvorení rady vlády pre plán obnovy. Vzniknúť by mohla už na jeseň. Kto v nej bude sedieť a aký bude mať štát je nateraz otázne.

Vlastné prípravy už zahájil aj rezort dopravy. Doležal na začiatku diskusie uviedol, že hlavným problémom sú pri eurofondoch zdĺhavé schvaľovacie procesy a obstarávanie. S tým súhlasia aj experti, ktorých v ankete pred niekoľkými týždňami oslovil portál EURACTIV Slovensko.

Eurofondy sú na Slovensku neprehľadným kolosom, zhodujú sa odborníci (ANKETA)

Prínos eurofondov pre ochranu prírody je neodškriepiteľný. Čerpanie je však nutné zefektívniť. Mnohé samosprávy či menšie organizácie totiž administratívnu náročnosť prípravy projektov nie sú schopné zvládnuť, zhodli sa odborníci.  

EURACTIV Slovensko sa odborníkov na eurofondy, členov monitorovacieho výboru operačného programu …

Ministerstvo dopravy preto už zahájilo prípravu niekoľkých projektov, ktoré sa budú realizovať z plánu obnovy. Sú nimi elektrifikácia železničnej trate Ondava nad Bodvou-Humenné a rekonštrukcie trate Poprad-Spišská Nová Ves.

„Nie náhodou hovorím o železničných projektoch. Ide o kľúčový komponent plánu obnovy. Doprava tvorí 20 percent slovenských emisií. Cestná doprava z nich tvorí väčšinu. Odpoveďou ako znížiť emisie v cestnej doprave je železnica,” zdôraznil Doležal.

Čo teraz robí Komisia so slovenským plánom?  

Ešte pred tým, ako Slovensko dostane prvý balík peňazí a bude môcť plán obnovy implementovať, musí dokument odobriť Európska komisia. Podľa európskej legislatívy má na to čas dva mesiace od odovzdania. To znamená do konca júna.

Zděnek Čech, vedúci tímu ekonomických analýz v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, priblížil, že hodnotenie Komisie sa bude skladať z dvoch častí.

Prvá časť je vlastné hodnotenie na základe 11 kritérií. Medzi najdôležitejšie z nich patrí podľa Čecha princíp Neurob významnú škodu (Do no significant harm), čo v praxi znamená, že opatrenia v jednej časti plánu by nemali škodiť v druhej. Ďalšou dôležitou časťou je kontrol a audit. „V týchto oblastiach musí Slovensko získať dve áčka,” povedal Čech.

Okrem vlastného hodnotenia Komisia pripravuje legislatívny dokument – návrh implementačného rozhodnutia pre Radu Európskej únie. Tento návrh Komisia predloží Rade, ak Slovensko prejde prvou časťou hodnotenia. Čech skonštatoval, že v podstate ide o preklad slovenského plánu obnovy do legislatívneho textu. „Bude to v istom zmysle zmluva s Európou,” vysvetlil.

Práve na základe tohto textu bude Slovensko dostávať od Komisie peniaze za splnenie jednotlivých míľnikov. Samotné hodnotenie bude musieť schváliť kolégium komisárov. Ak Komisia celý slovenský plán obnovy schváli, na ťahu bude Rada, ktorá bude mať na rozhodnutie mesiac. Potom dôjde k podpisu finančnej dohody medzi Komisiou a Slovenskom.

Čech takisto zdôraznil, že najdôležitejšou časťou plánu obnovy sú reformy. Ak sa ich podarí naplniť, pôjde o prvý krok k uhlíkovej neutralite.