Bude Slovensko vyrábať z odpadu bioplyn?

Z podujatia "Ovzdušie na Slovensku: Môže byť zemný plyn súčasťou riešenia?" [euractiv.sk/Štefan Bako]

Životnému prostrediu by prospelo, keby ľudia namiesto odpadu kúrili zemným plynom. Či ešte lepšie – bioplynom.

Slovensko má potenciál vyťažiť ročne desiatky, ak nie stovky miliónov m3 bioplynu. Ten môže nahradiť dovážaný zemný plyn a dostať sa prostredníctvom rozvetvenej distribučnej siete ku koncovým spotrebiteľom.

Vyplynulo to z EURACTIV Stakeholder Workshopu „Ovzdušie na Slovensku: Môže byť zemný plyn súčasťou riešenia?“, ktorý portál organizoval 31. mája v spolupráci so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP).

Analytička Inštitútu environmentálnej politiky pod ministerstvom životného prostredia na podujatí tiež informovala o kotlíkových dotáciách. Mali by dosiahnuť hodnotu niekoľko desiatok miliónov eur a dopomôcť tak k modernizácii vykurovania v tých domácnostiach, ktoré dnes spaľujú odpad či iné tuhé palivá.

Nosič energie, ktorý vyhadzujeme

Predseda Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) tvrdí, že Slovensko môže z komunálneho odpadu vyrobiť približne 40 miliónov m3 biometánu ročne. „Keby sa vytriedil všetok bioodpad, ktorý dnes máme v komunálnom odpade, bude to 37,5 miliónov m3 alebo 90 tisíc kilowatthodín ročne,“ povedal Daniel Lešinský s tým, že jeho odhad je približný.

Dospel k nemu na základe údajov o vyprodukovanom komunálnom odpade. Na Slovensku ho vznikne 1,9 milióna ton ročne a „toto číslo bude rásť“, uviedol Lešinský. Bioodpady tvoria z komunálneho odpadu asi 40 percent, teda 781 tisíc ton. Pri priemernom množstve 120 m3 biometánu na jednu tonu sušiny bioodpadu (0,12 m3 z 1 kg) existuje potenciál vyrobiť 37,5 miliónov m3 biometánu ročne.

V roku 2016 sa na Slovensku vyseparovalo 165 tisíc ton bioodpadu. „Už na základe tohto množstva vieme každoročne vyprodukovať približne 7, 94 miliónov m3 kubických biometánu. Z tohto objemu biometánu vieme vyrobiť 19 tisíc kilowatthodín elektrickej energie ročne alebo najazdiť 79 miliónov km osobnými automobilmi,“ vypočítal environmentalista.

Zaviedli triedenie bioodpadu, majú lepšie výsledky v odpadovom hospodárstve

Na kompostovanie môžete mať pripravený prepracovaný systém, no ak podceníte informovanie a osvetu, očakávané výsledky sa nedostavia, píše IVANA MALEŠ.

„To je odpad, ktorý vyhadzujeme,“ podčiarkol Lešinský s tým, že výroba domáceho bioplynu by mohla vytvoriť pracovné miesta na Slovensku a znížiť dovoz zemného plynu so zahraničia. Ochranár pripomenul, že bioplyn sa nemusí hneď spaľovať v elektrárňach či motoroch, ale môže sa použiť na skladovanie energie a jej prenos na iné miesto. „Je to úžasný nosič energie, ktorý dnes vyhadzujeme na skládky alebo na kompostoviská,“ povedal Lešinský.

Využívanie komunálneho odpadu je pritom podľa neho len prvý krok. „Druhým krokom je potravinový odpad. Potom máme odpady z poľnohospodárstva – ďalší zdroj na biometán,“ vymenoval Lešinský.

Problém je s dočistením na biometán

SPP odhaduje potenciál biometánu na „stovky miliónov kubických metrov“, povedal na podujatí riaditeľ odboru rozvoja podnikania Ivan Weiss.

Plynári podľa neho v minulosti mali projekty s cieľom nájsť najlepší spôsob, ako tento plyn dostať do distribučnej siete. „Je pravda, že sme sa za posledné roky v tejto oblasti neposunuli tak, ako by sme chceli,“ priznal Weiss.

Za špecifický problém označil dočistenie bioplynu do biometánu dostatočnej kvality. K tomu môže podľa Weissa dopomôcť podpora z verejných prostriedkov. „Ak sa bavíme o ekonomickej návratnosti projektov, je to ťažké bez dotačných schém,“ podotkol manažér.

Plynári sa snažia o rebranding, tému bezpečnosti majú nahradiť inovácie

Eurokomisár Cañete tvrdí, že plynárenské odvetvie prežije po roku 2050, ak bude inovovať.

Lešinský spomenul projekt bioplynu v mestskej hromadnej doprave vo Zvolene, ktorý stroskotal na tom, že málo kvalitné palivo poškodzovalo motory autobusov. Bioplyn pochádzal z čističky odpadových vôd, akú má dnes veľká väčšina slovenských miest. „Ale nebol dostatočne čistený a tak robil problémy v spaľovacích motoroch autobusov. Chýbali investície na dočistenie bioplynu a prevádzka skončila,“ vysvetlil ochranár.

Lídrom vo využívaní biometánu je Francúzsko, ktoré si vytýčilo, že biometán bude tvoriť 10 percent spotreby plynu v roku 2030. Prevádzkovateľ najväčšej distribučnej siete GRDF dúfa až v 30-percentný podiel.

Plynári žiadajú dotácie

Šéf Slovenského plynárenského a naftového zväzu v diskusii odcitoval odhad Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. „Z neho vyplýva, že potenciál Slovenska – ak využijeme nevyužívanú poľnohospodársku pôdu, živočíšny odpad a komunálny odpad – je 760 miliónov m3 bioplynu ročne. Z toho môže byť po vyčistení 460 miliónov m3 biometánu, teda plynu, ktorý možno dodávať prostredníctvom distribučnej siete,“ vysvetlil Ján Klepáč.

Ročná spotreba plynu na Slovensku je 4,8 – 4,9 miliardy m3. „Francúzsky cieľ 10 percent domácej spotreby pokryť domácim bioplynom je reálny aj na Slovensku,“ skonštatoval Klepáč.

Prekážkou však podľa neho je, že distribútor plynu musí hradiť 80 percent nákladov na pripojenie. „Ktorý podnikateľský subjekt sa bude k takémuto niečomu hlásiť?“ opýtal sa Klepáč a dodal, že „možno tu je priestor na dotačnú schému.“

Podpora obnoviteľných zdrojov: Uplatnime princíp hodnota za peniaze

Slovensko dnes patrí k prvej tretine krajín Európskej únie s najnižšími emisiami skleníkových plynov. Prioritou by malo byť skôr zlepšenie zlej kvality ovzdušia, kde sme naopak spolu s Bulharskom a Poľskom na chvoste, píše JÁN KLEPÁČ.

Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie (ZEK) na Slovensku upozornila na viacero možností ako získať financovanie na projekty obnoviteľných zdrojov energie – od výskumného programu Horizont 2020 až po operačný program kvalita životného prostredia.

Lešinský však odmietol financovanie výroby bioplynu z kukurice z eurofondov tak, ako sa to deje dnes. „Tieto prevádzky sú ekonomicky neudržateľné,“ tvrdí ochranár. „Nesúhlasíme ani s tým, aby sa za zelený zdroj energie považoval a dotoval biometán vyrábaný na základe intenzívnej poľnohospodárskej produkcie s použitím agrochemikálií a ničením pôdy,“ doplnil Lešinský.

Na ceste ku kotlíkovým dotáciám

Nie všetok odpad je však dobrý na výrobu energie. To je prípad komunálneho odpadu, ktorý chudobnejšie slovenské domácnosti využívajú na kúrenie a znečisťujú tak okolité ovzdušie. O probléme lokálnych kúrenísk, ktoré spolu s dopravou najviac znečisťujú ovzdušie na Slovensku, hovorila na podujatí Marianna Bendíková z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP).

revízia výdavkov na životné prostredie, na ktorej pracovali analytici ministerstiev životného prostredia a financií, odporučila ako riešenie kotlíkové dotácie. Tie by mali domácnosti motivovať k prechodu na ekologickejšie vykurovanie. Bendiková informovala, že takéto odporúčanie sa dostalo aj do pripravovanej Envirostratégie 2030, ktorú by mala schváliť vláda v druhej polovici roku 2018.

Plyn má na Slovensku budúcnosť vo vykurovaní, pribrzdí ho energetická efektívnosť

Slovenskí plynári, inštitúcie aj ochranári opatrne nachádzajú zhodu na príspevku plynu v boji proti znečistenému ovzdušiu.

„Pri (príspevku z verejných zdrojov vo výške) 40 miliónov eur by došlo k výraznému zníženiu emisií PM2,5,“ povedala analytička s tým, že takúto výšku výdavkov by muselo odobriť aj ministerstvo financií.

Tejto téme sa venovali aj minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) a premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) na spoločnom rokovaní na envirorezorte 11. júna. Sólymos povedal, že rezort sa bude snažiť vyčleniť sumu 20 – 30 miliónov eur z eurofondov. Chce ich čerpať z operačného programu kvalita životného prostredia, keďže „inde sme zdroje nenašli.“

„Ak sa nám to podarí, obmeníme jednu tretinu kotlov, čo by bol veľký úspech,“ skonštatoval Sólymos s tým, že celkový počet zastaralých kotlov je 120 – 130 tisíc. Pellegrini doplnil, že dotačná schéma bude zameraná na chudobnejšie regióny, ktoré dnes kúria nebezpečným odpadom

Riziká dotačnej schémy

„Je to jedno z tých, možno kľúčových opatrení. Dokonca je možno aj politicky populárne,“ povedal o kotlíkových dotáciách Lešinský z CEPTA na podujatí euractiv.sk 31. mája.

„Na druhej strane treba veľmi jasne povedať, že sa musíme vyvarovať chýb, ktoré sa urobili pri kotlíkových dotáciách v Čechách,“ upozornil ochranár. Prvé kolo dotácií v Česku podporovalo zariadenia na spaľovanie uhlia. „Druhé, aktuálne kolo už nedovoľuje spolufinancovať zdroje na uhlie. Ale dovoľuje podporovať zdroje na spoluspaľovanie biomasou. Prečo? Veľký tlak uhoľných lobistov,“ myslí si Lešinský.

Envirorezort chce uchlácholiť Brusel. Uvažuje o dotáciách na plynové kotly

Ministerstvo životného prostredia sa snaží vyhnúť žalobe pre nedodržiavania európskej smernice o ovzduší. Za problém začína opatrne označovať aj lacnú biomasu.

„Keď teraz zadotujete na 50 percent nové spaľovacie zariadenie na spoluspaľovanie drevoštiepky a uhlia, má životnosť 20 až 40 rokov podľa toho, ako sa používa. Na túto dobu je používanie fixované,“ vysvetlil predseda CEPTA.

SPP by návrh štátu na dotačnú schému privítal, povedal Weiss. Pripomenul program Zelená domácnostiam, ktorý dotuje nové kotly na biomasu. „Tá je síce obnoviteľná, ale z ekologického hľadiska nie je ideálna,“ zhodnotil Weiss. Vyzdvihol fakt, že 77 percent územia Slovenska je plynofikovaných, vďaka čomu má prístup k plynu 94 percent obyvateľov.

Ak sa má kúriť plynom, treba podľa Lešinského zvážiť aj iné riziká – umiestnenie zariadenia a energetickú účinnosť. „Aby nám zariadenie nespôsobovalo zhoršovanie, respektíve stagnáciu kvality ovzdušia,“ povedal na margo využitia plynu. Energetická účinnosť má podľa neho absolútnu prioritu. Podobne to vidí aj Vašáková. Čo sa týka celoeurópskeho trhu s energiami, „vo vykurovaní bude zemný plyn súťažiť s energetickou efektívnosťou,“ upozornila ekonomická radkyňa ZEK.