Budú odberatelia elektriny lepšie chránení pred nekalými praktikami?

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Nová európska smernica, ktorú by mal rezort hospodárstva transponovať do konca roka, obsahuje niekoľko opatrení pre lepšiu ochranu spotrebiteľa. O ďalších krokoch v tejto oblasti ministerstvo zatiaľ nehovorí, podľa dodávateľov elektriny by však mohlo.

Do konca roka by malo Slovensko zabezpečiť, aby mali odberatelia elektriny k dispozícií aspoň jeden bezplatný nástroj na porovnanie služieb dodávateľov a aby boli účty za energie aj zmluvy s dodávateľmi prehľadnejšie. Tieto a ďalšie požiadavky vyplývajú európskej smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou z roku 2019. Za jej transpozíciu, teda novelizáciu národnej legislatívy, je zodpovedné ministerstvo hospodárstva.

Tlačové oddelenie rezortu pre EURACTIV.sk potvrdilo, že transpozíciu pripravuje. Na otázku, či plánuje aj ďalšie opatrenia na zlepšenie ochrany spotrebiteľa však neodpovedalo.

Názory najväčších dodávateľov elektriny o potrebe ďalších opatrení sa líšia. Kým Západoslovenská energetika (ZSE) by skôr privítala, ak by štát spotrebiteľov vzdelával o ich právach, podľa Východoslovenskej energetiky (VSE) sú potrebné aj legislatívne zmeny.

Ďalší veľký dodávateľ, Stredoslovenská energetika (SSE), na otázky EURACTIV.sk nereagoval. Tieto tri spoločnosti dokopy dodávajú elektrinu do 84 percent slovenských domácností.

Minister Žiga: Rozhodnutie o možnosti zavážať palivo do Mochoviec príde do dvoch mesiacov

VOĽBY 2020 | V najbližších týždňoch očakáva PETER ŽIGA dôležité rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR aj prvú aukciu na nové obnoviteľné zdroje. Minister hospodárstva v rozsiahlom rozhovore žiada posilnenie kompetencií svojho rezortu o emisie a odpady.

Výstižný súhrn a nástroj na porovnanie

Jednou zo zmien, ktoré smernica zavádza, je povinnosť poskytnúť spotrebiteľom „výstižný a jednoduchý súhrn hlavných zmluvných podmienok“.

Ministerstvo však nie je presvedčené, že v slovenskej legislatíve táto podmienka chýba. Súčasné znenie zákona totiž hovorí, že zmluva musí obsahovať podmienky dodávky elektriny a služieb súvisiacich s dodávkou a že spotrebiteľ musí mať na preštudovanie zmluvy dostatočný čas. „Potrebu doplnenia uvedených ustanovení zákona o energetike rezort v súčasnosti analyzuje,“ uviedlo ministerstvo.

Veľkí dodávatelia so zmenami problém nemajú. „Balíček pravdepodobne prinesie viac povinností pre dodávateľa, avšak za oveľa dôležitejšie považujeme posilnenie zraniteľnej skupiny odberateľov,“ komentoval obchodný riaditeľ VSE Miroslav Kulla.

ZSE uviedla, že zmeny víta, pretože zvyšujú transparentnosť. „ZSE sa už teraz, v rámci aktuálnych legislatívnych možností, snaží aplikovať teóriu transparentného a prehľadného zobrazovania údajov, aj napriek tomu, že nám zákon ukladá povinnosť mať na faktúre aj zmluve relatívne veľké množstvo údajov,“ dodal vedúci úseku marketingu spoločnosti Marek Tomeš.

Miera materiálnej deprivácie po vstupe do EÚ výrazne klesala

Materiálna deprivácia – neschopnosť dovoliť si tovary a služby nevyhnutné pre normálny život – na Slovensku po vstupe do EÚ klesala. Dnes ňou trpí asi 7 percent ľudí.

Zákaz náhodných návštev

VSE si vie predstaviť aj ďalšie legislatívne zmeny. Na obmedzenie nekalých praktík podomových predajcov napríklad odporúča v zákone definovať podmienku, že pri uzatváraní zmluvy sa dodávateľ a odberateľ musia preukázateľne dohodnúť vopred.

S týmto bodom sa podľa svojej správy stotožňuje aj Združenie distribútorov energií (ZDE). Náhodná, vopred nedohodnutá návšteva obchodného zástupcu u odberateľa by podľa neho mala byť zakázaná. „Vnímame, že spotrebiteľská osveta a porozumenie problematiky sú na pomerne nízkej úrovni a tak existuje významné riziko páchania nekalých praktík v prípade tohto spôsobu predaja elektriny alebo plynu bežným domácnostiam,” hovorí združenie.

Ďalšou zmenou by podľa VSE mohla byť možnosť podať výpoveď zo zmluvy do 15 dní po začatí dodávky elektriny alebo plynu do domácnosti. Takto by to čoskoro malo fungovať napríklad v Česku. Na Slovensku môže v súčasnosti odberateľ odstúpiť do 14 dní od uzavretia zmluvy.

„Odberateľ si však častokrát až po začatí dodávky uvedomí, že nastala zmena, ktorú si neželal
(dovtedy mu neboli doručené žiadne doklady, informácie), a to práve pri skutočnosti, že platby je vyzvaný zasielať inému subjektu, ako bol doposiaľ zvyknutý,“ argumentuje Kulla z VSE.

Otvoriť by sa podľa neho mohla aj otázka výšky zmluvnej pokuty, ktorá dnes „nezohľadňuje reálne vynaložené náklady na iniciovanie procesu zmeny dodávateľa“. Kulla je presvedčený, že práve kvôli vysokej pokute sa môžu spotrebitelia stať rukojemníkmi dodávateľov, ku ktorým sa možno dostali cez nástroje nekalých praktík.

Štruktúra výdavkov domácností

Podiel výdavkov slovenských domácností na iné, ako nevyhnutné tovary a služby, rastie. Na kultúru
a oddych dávame pomerne viac, ako pred pätnástimi rokmi. Na vzdelanie však nie.

ÚRSO: Informovanosť je dostatočná

Kroky na zvýšenie ochrany spotrebiteľa v najbližšej dobe neplánuje ani Úrad pre reguláciou sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý ako orgán štátnej správy vybavuje podnety odberateľov energií a zároveň pomáha sprostredkovávať alternatívne riešenia sporov. Tie odberateľovi a dodávateľovi umožňujú ukončiť nezhody dohodou, ktorá je pre oboch právne záväzná a predstavuje alternatívu k súdnemu sporu, ktorý je pre obe strany nákladnejší a zdĺhavejší.

Hovorca úradu je presvedčený, že spotrebitelia sú o možnosti obrátiť sa na úrad dostatočne informovaní. „O možnosti alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov úrad verejnosť pravidelne informuje prostredníctvom zástupcov médií i cez svoje webové sídlo,“ konštatoval pre EURACTIV.sk.

Kulla z VSE si však myslí, že riešenie sporov cez ÚRSO je stále byrokraticky komplikované. „Jednoduchým riešením by mohli byť informácie a formuláre uverejnené na stránkach týchto inštitúcii, ktoré pomôžu spotrebiteľom nielen zorientovať sa, ale rovno nájsť vzory podaní. Ako aj doplnenie online platformy, ktorá by zasa zjednodušila samotné podanie podnetu,“ odporúča.

V roku 2019 ÚRSO riešil 18 návrhov na alternatívne riešenie sporov, dvakrát viac ako rok predtým. Deväť sa týkalo hodnoty nameranej spotreby a jej následnej fakturácie, dva podnety sa týkali zmeny odberateľa. Po jednom podnete úradu prišlo pre problém s deaktivačným poplatkom, nevybavenie žiadosti v lehote, dvojitý poplatok za pripojenie a zmluvu za odber vody. Tri podnety úrad označil ako “bližšie nešpecifikované”.

“Veľmi časté” nekalé praktiky

Ochrane spotrebiteľa sa venuje aj Slovenská obchodná inšpekcia, tá však podľa svojej hovorkyne Danuše Krkošovej nedozoruje niektoré ustanovenia zákona o energetike, vrátane ochrany odberateľa pri podomovom predaji. Práve pri tom podľa dodávateľov elektriny hrozí najväčšie riziko nekalých praktík.

Zo spotrebiteľského prieskumu Európskej komisie vyplýva, že takmer tretina Slovákov bola v roku 2018 vystavená nekalým obchodným praktikám, čo je jedno z najvyšších čísel v EÚ. Táto štatistika však nehovorí o tom, či sa nekalé praktiky v takejto miere vyskytujú aj v energetike.

Iná štúdia Európskej komisie o fungovaní trhu s elektrickou energiou uvádza, že na Slovensku sú nekalé praktiky v energetike „veľmi časté“. Vychádza pritom z vlastného prieskumu ešte z roku 2015. Za Slovensko v ňom však neodpovedali všetci dôležití aktéri, iba ÚRSO. Ten za najčastejší problém označil „agresívny predaj“ a „zavádzajúcu reklamu alebo taktiku predaja“.

V marci 2016 tiež úrad vydal tlačovú správu, v ktorej odberateľov upozorňuje na „pokračujúci trend prípadov nečestných praktík pri podomovom predaji plynu a elektriny“. V roku 2015 prijal v tejto súvislosti 152 podnetov, do marca 2016 ďalších 46. Po roku 2016 už úrad tlačové správy na stránke nezverejňoval.