Bývalý východný blok sa postavil proti Nord Streamu 2

Slovensko spolu s ďalšími 6 členskými krajinami zaslalo predsedovi Európskej rady, Donaldovi Tuskovi list, v ktorom ho žiadajú, aby na najbližší summit európskych lídrov zaradil rokovanie o rozšírení plynovodu Nord Stream 2 medzi Ruskom a Nemeckom.

Podobný dokument zaslali krajiny aj predsedovi Európskej komisie Jean-Claudovi Junckerovi a slovenskému podpredsedovi Komisie Marošovi Šefčovičovi. Kópiu dostanú aj ministri energetiky krajín EÚ.

„Východný blok“ naznačil, že najväčšia európska ekonomika, Nemecko, uprednostňuje vlastné hospodárske záujmy pred energetickou bezpečnosťou celej únie. Berlín naopak argumentuje tým, že ide o komerčný projekt súkromných spoločností, že vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou nie sú dobré, čo predstavuje riziko prerušenia dodávok plynu do Európy a do tretice, že Rusko je pre Nemcov dôležitý obchodný partner.

Proti výhradám niektorých krajín, že Nord Stream 2 je porušením tretieho balíka liberalizácie energetiky, sa Nemecko bráni tvrdením, že plánovaný plynovod je mimo územia EÚ, a tak nemusí spĺňať všetky parametre tretieho energetického balíka. 

Podobne sa vyjadril aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý naznačil, že európska exekutíva by mala iba posudzovať, či je projekt v súlade s pravidlami vnútorného trhu EÚ a neskúmať politické pozadie. Naopak podpredseda Komisie Maroš Šefčovič vyhlásil, že EÚ podporí iba taký projekt, ktorý je „v súlade s kľúčovými princípmi Energetickej únie“.

Zdroj: Gazprom

Nie len komerčná záležitosť

Minister hospodárstva SR, Vazil Hudák, už na poslednom zasadnutí Rady ministrov zodpovedných za energetiku v Bruseli vyhlásil, že Slovensko poženie záležitosť novej „rúry“ pod Baltským morom na najvyššiu úroveň. Zároveň zopakoval, že pri tejto téme nejde len o problém Slovenska, ktorému každý rok plynie do rozpočtu okolo 400 miliónov eur z tranzitu plynu, ale rieši sa aj otázka diverzifikácie energetických zdrojov a prepravných trás.

Rozšírenie plynovodu Nord Stream, ktorého kapacita sa už dnes využíva len na polovicu, by podľa Hudáka zvýšila závislosť Európanov od ruského plynu ako aj závislosť od jedného spôsobu prepravy, keďže ruský energetický gigant Gazprom by už na prepravu nepotreboval ukrajinský plynovod.

„Zachovanie tranzitnej trasy cez Ukrajinu je v strategickom záujme EÚ ako celku, nie iba z hľadiska energetickej bezpečnosti, ale tiež kvôli posilneniu stability regiónu východnej Európy,“ potvrdilo v liste Slovensko, Poľsko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko a iné krajiny.

Gazprom dodáva do Európy približne tretinu potrebných zásob zemného plynu, pričom polovica prechádza územím Ukrajiny. Podľa odhadov by Kyjev ročne na tranzitných poplatkoch stratil približne 2 miliardy eur.

„My sa snažíme, aby sa Ukrajina stabilizovala, aby si vytvárala základy ekonomiky… Mohla by nastať nelogická situácia, že na jednej strane posielame Ukrajine miliardy eur z rozpočtu EÚ a národných rozpočtov a na druhej strane by sme im každý rok uberali dve miliardy z prepravy plynu,“ opísal situáciu minister Hudák.

EurActiv/TASR