Čaputová na klimasummite: Užívame si pokrok, ale zabudli sme zaplatiť účet

Prezidentka Zuzana Čaputová vystupovala v OSN v paneli s ďalšími troma rečníkmi. [Twitter ZČ]

Slovenská prezidentka sa na klimatickom summite prihlásila k iniciatíve svojho rakúskeho kolegu, ktorá je kritická k fosílnym palivám. Vyšehradskú skupinu, ani jadrovú energiu nespomenula.

„Žijeme v najlepších časoch v dejinách, užívame si úžasný pokrok, ale zabudli sme zaplatiť účet,“ povedala Zuzana Čaputová v pondelok (23. septembra) na klimatickom summite OSN.

Prezidentka na vrcholovej schôdzke, ktorú zvolal generálny tajomník OSN Atónio Guterres, pripomenula slovenské záväzky k znižovaniu emisií. Pri tejto príležitosti sa opätovne prihlásila ku klimatickej iniciatíve rakúskeho prezidenta Alexandra van der Bellena. Znovu tak ukázala, že Vyšehradskú skupinu nepovažuje za referenciu.

Najväčší člen V4 sa pritom v rovnaký deň stal terčom kritiky pre vlastný postoj ku klíme. Francúzsky prezident Emmanuel Macron obvinil Poľsko, že ako jediné blokuje dohodu na klimatickej neutralite Európskej únie v roku 2050.

Prezidentka vyzdvihla vládne opatrenia

„K tejto planéte máme dlh. Ak to budeme popierať, snaha riešiť to (klimatickú zmenu) vyústi v neúspech,“ uviedla slovenská prezidentka v plynulej angličtine v sále Generálneho zhromaždenia OSN v New Yorku.

Najviac ju podľa vlastných slov zarmucuje popieranie existencie klimatickej zmeny alebo popieranie jej významu. Svetové spoločenstvo vyzvala na opatrenia v oblasti výroby elektriny, v doprave a ochrane biodiverzity. Nevyhnutná je podľa nej „zmena nášho životného štýlu.“

„Chrániť naše životné prostredie znamená byť ľudský,“ uviedla prezidentka pred delegátmi.

Slovenské ministerstvá sa dohodli, koľko peňazí dajú na znižovanie emisií

Zo zákona schváleného parlamentom vyplýva, že Slovensko bude môcť do roku 2030 investovať do klímy 2,5 miliardy eur. Oproti dnešku sú prostriedky výrazne vyššie, nie však na úrovni odporúčanej európskou smernicou.

V trojminútovom prejave vymenovala niektoré z opatrení, ktoré prijalo Slovensko. Spomenula rozhodnutie vlády zatvoriť bane na hornej Nitre, politický záväzok premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) ku klimatickej neutralite v roku 2050 na júnovom summite Európskej únie, či investície do slovenskej klimatickej politiky v hodnote 2,5 miliardy eur.

Posledné opatrenie vyplýva z novely zákona o obchodovaní s emisiami, ktorú tento mesiac schválila Národná rada SR. V rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) budú mať verejný a súkromný sektor k dispozícii na zelené investície v budúcom desaťročí podľa odhadov 2,5 miliardy eur.

Z boja proti klimatickým zmenám musí mať podľa prezidentky úžitok každý. Vyzvala na ochranu ľudí, ktorých sa klimatické opatrenia dotknú najviac.

Rakúska iniciatíva proti fosílnym palivám

K zápasu so zmenou klímy môžu podľa Čaputovej prispieť štáty bez ohľadu na to, či sú veľké alebo malé. V tejto súvislosti pripomenula, že sa nedávno prihlásila k iniciatíve rakúskeho prezidenta.

Alexander van der Bellen v septembri zverejnil „Iniciatívu za vyššiu klimatickú ambíciu“. Pred klimatickým summitom OSN vyzvala krajiny, aby posilnili svoje doterajšie záväzky znižovať emisie tak, aby spĺňali ciele Parížskej dohody z roku 2015. V súčasnej podobe sú totiž sľuby nedostatočné pre obmedzenie oteplenia Zeme na 1,5 až 2 stupne Celzia do konca tohto storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Členov OSN vyzýva iniciatíva k cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Na summite v New Yorku sa k nemu napokon prihlásilo 77 krajín, nie však najväčší znečistovatelia – Spojené štáty a Čína.

Klimaštrajky tlačia summit OSN k vyšším ambíciám, Európa bude hovoriť o peniazoch

Slovenská prezidentka vystúpi na medzinárodnej konferencii o klíme ako predstaviteľka krajiny, ktorá sa prihlásila k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Európska únia tam však pocestuje rozdelená.

Signatári van der Bellenovej iniciatívy zdôrazňujú, že súčasťou snahy je „zvýšiť investície do energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie, ako aj stiahnuť investície tak rýchlo, ako je to možné, z hospodárstva založeného na fosílnych palivách“.

Medzi fosílne palivá patrí aj zemný plyn, ktorý Slovensko a ďalšie krajiny V4 využívajú vo veľkom vo vykurovaní a priemysle. Investujú tiež do nových plynovodných prepojení.

Rakúsky prezident pri spustení iniciatívy povedal, že „musíme ukončiť spaľovanie uhlia, ropy a plynu“.

Macron: Dohodu blokuje len Poľsko

Rakúsku iniciatívu okrem Čaputovej podpísalo viac ako 30 lídrov vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či jeho maďarského kolegu Jánosa Ádera.

Áderov podpis pod dokumentom môže naznačovať zmenu maďarského postoja. Maďarsko sa na júnovom európskom summite nepripojilo k záväzku uhlíkovej neutrality v roku 2050. Jeho schválenie Európskou radou zablokovalo spolu s Českom, Estónskom a Poľskom.

Varšava je dnes podľa francúzskeho prezidenta jediná, ktorá bráni európskej dohode. „Pravdou je, že všetko blokuje jeden, a to je Poľsko. Mojím cieľom je presvedčiť ostatné krajiny, aby sa pohli,“ citoval Macrona v pondelok denník Le Parisien. Francúzsky líder začal svoje vyjadrenie tým, že účastníkov klimaštrajku vyzval, aby išli radšej protestovať do Poľska.

Maďarsko nechce povedať, prečo blokovalo klimatickú dohodu

Maďarské ministerstvo odmieta vydať dokumenty o dôvodoch vetovania klimatickej neutrality v roku 2050. Opozícia ho preto žaluje.

Na Macrona medzitým reagovalo poľské veľvyslanectvo v Paríži. Tvrdí, že Poľsko svoje emisie medzi rokmi 1988 a 2017 znížilo o 30 percent a zorganizovaním COP24 v Katoviciach umožnilo Parížsku dohodu uviesť do praxe.

Poľsko, ale aj Maďarsko, Česko a Slovensko sa v budúcom znižovaní emisií spoliehajú na jadrovú energiu. Všetky štyri štáty stavajú alebo plánujú nové reaktory. Čaputová na summite len uviedla, že Slovensko už dnes vyrába 80 percent elektriny z nízkouhlíkových zdrojov a nespresnila, že je to najmä vďaka jadrovej energii. Najväčším kritikom jadrových elektrární v regióne je práve Rakúsko.

Na svojich predošlých zahraničných cestách prezidentka nepriamo kritizovala stav právneho štátu vo V4 a viackrát sa vyslovila za to, aby Slovensko hľadalo aj spojencov mimo tento región.