Cena emisií sa zvýši, prechod od uhlia k plynu sa urýchli

Ilustračný obrázok [Shutterstock]

Hodnota emisných povoleniek v Európe môže v rokoch 2019-2023 dosiahnuť v priemere 35 až 40 eur za tonu. Urýchlil by sa tým prechod od uhlia k plynu, tvrdí Iniciatíva Carbon Tracker.

Podľa najnovšej správy Iniciatívy Carbon Tracker majú ceny uhlíka na konci roku 2018 dosiahnuť 25 eur, čo je o 7 eur viac v porovnaní so súčasnou cenou v Systéme obchodovania s emisiami (ETS).

Tento odhad je založený na predpoklade, že sa v Európskej únii medzi rokmi 2019 až 2023 zníži počet emisných povoleniek, čo spôsobí, že odvetviu energetiky a letectva budú chýbať povolenky v hodnote asi 1,4 miliardy ton emisií, píše Iniciatíva Carbon Tracker.

Diskusia graduje pred COP24

Iniciatíva Carbon Tracker sa označuje za tím finančných špecialistov, ktorí sa na dnešných kapitálových trhoch snažia upozorniť na riziko, ktoré pre ne predstavuje klimatická zmena.

Spoločnosti a vlády čoraz častejšie naceňujú uhlík, pretože vplyv klimatickej zmeny a s ňou súvisiace hospodárske straty sú hmatateľnejšie. Svetová banka, ako aj obchodné združenia a investori, požadujú širšiu podporu naceňovaniu uhlíka s cieľom znížiť emisie a podporiť investície do čistejších technológií.

Ak má EÚ dosiahnuť klimatické ciele, cena uhlíka bude štvornásobná

Ak Európska únia zosúladí svoje emisné ciele s Parížskou klimatickou dohodou, ceny uhlíka v EÚ sa do roku 2021 zdvojnásobia a do roku 2030 dosiahnu svoj štvornásobok – 55 eur za tonu. Tvrdí to think-tank Carbon Tracker.

Diskusia graduje, keďže sa blíži ďalšia konferencia OSN o zmene klímy (COP 24), ktorá sa bude konať 3. až 14. decembra v poľských Katowiciach. Konferencia je veľmi dôležitá, keďže sa bude venovať novým pravidlám pre plnenie Parížskej dohody o klíme. Oceňovanie uhlíka by sa mohlo stať jedným z nich.

„Najhorúcejší trh“

ETS je hlavným nástrojom Európskej únie na znižovanie emisií skleníkových plynov. Vo svojej správe Carbon Tracker vysvetľuje, že išlo o „najhorúcejší“ komoditný trh na svete za posledných 16 mesiacov, keďže cena európskych emisných povoleniek (EUA) sa od mája 2017 zvýšila o 310 percent (120 percent od začiatku roka).

„Tento ohromujúci výkon bol spôsobený najmä očakávaním, že od januára 2019 začne fungovať trhová stabilizačná rezerva (MSR), kľúčová časť reformy systému ETS dohodnutá minulý rok,“ uvádza dokument.

Ostáva ešte päť mesiacov, kým začne MSR znižovať nadmernú ponuku EUA o 24 percent z neuhradeného kumulatívneho prebytku, ktorý vzniká každý rok. Trh je momentálne svedkom najväčšieho stláčania ponuky v jeho histórii.

Tlak na transformáciu energetiky

Aby sa znížil tento deficit, výrobcovia elektrickej energie budú musieť zvýšiť cenu povoleniek s cieľom uľahčiť prechod z uhlia na plyn.

Minimálna cena uhlíka? Zaveďme aj minimálnu cenu za jadro, opätujú Poliaci

Francúzsko presadzuje zavedenie minimálnej ceny uhlíka na celoeurópskej úrovni. Poľsko zasa považuje technológie skladovania energie za kľúčové pre úspešnú európsku politiku v oblasti klímy.

Bude ich teda menej, čo bude stimulovať predaj nadbytočných emisných povoleniek, ktoré v súčasnosti držia špekulanti a priemysel, uvádza správa.

„Prognóza cien EUA sa nám javí ako stúpajúca. Je dôležité mať na pamäti, že ETS je v konečnom dôsledku len politický výtvor. Myslíme si že, ak by boli počas niekoľkých mesiacov ceny vyššie ako 50 eur za tonu pravdepodobne by to v najbližších dvoch, troch rokoch viedlo k tlaku na kompenzačné opatrenia, najmä vo východnej Európe,“ povedal Mark Lewis, autor správy a vedúci výskumu spoločnosti Carbon Tracker.

Prechod od uhlia na plyn

Carbon Tracker predpokladá, že ceny uhlíka budú pravdepodobne stúpať a dosiahnu hodnoty, ktoré v Nemecku, Taliansku, Španielsku a Holandsku spôsobia prechod od uhlia na plyn. Vydali by sa tak v stopách Spojeného kráľovstva.

Nemecká vláda predložila 1. augusta návrh zákona s cieľom implementovať novú európsku smernicu o obchodovaní s emisiami. Berlínska organizácia Clean Energy Wire uviedla, že nízke ceny veľkoobchodnej energie a vyššie ceny emisných povoleniek už nemeckí prevádzkovatelia uhoľných elektrární berú do úvahy. Celkové straty, ktoré utrpeli všetci prevádzkovatelia elektrární na hnedé uhlie, prekročili od začiatku roka 2016 do júla 2018 dve miliardy eur.

Oficiálne však najväčší nemecký prevádzkovateľ lignitovej elektrárne, RWE, poprel, že na takýchto zariadeniach utrpí stratu. Ostatní prevádzkovatelia to odmietajú komentovať.