Ceny elektriny zostanú v Európe regulované aj vďaka žltým vestám

Protesty žltých viest 22. decembra v Paríži. [EPA-EFE/Etienne Laurent]

Členské štáty sa s europoslancami dohodli na novej legislatíve o trhu s elektrinou. Ponechajú si právomoc upravovať ceny, Poľsko môže ďalej dotovať uhoľné elektrárne.

Volali z Elyzejského paláca, povedal portálu EURACTIV.com nemenovaný zdroj v Európskom parlamente. Telefonáty prišli počas vyjednávania o legislatíve o trhu s elektrinou.

Nie je jasné, či volal priamo francúzsky prezident Emmanuel Macron. Elyzejský palác však podľa zdroja jednoznačne odmietal koniec regulovaných cien, ktorý v novej legislatíve navrhla Európska komisia. Bolo to uprostred protestov žltých viest proti vyššej dani na pohonné hmoty. Najskôr im ustúpil Paríž a teraz už aj Brusel.

Na novom nariadení a smernici o dizajne trhu s elektrinou sa zástupcovia troch európskych inštitúcií – Rady EÚ, Európskeho parlamentu a Európskej komisie – dohodli v stredu 19. decembra v skorých ranných hodinách.

Snaha Komisie liberalizovať trh s elektrinou narazila okrem regulovaných cien aj v ďalšej oblasti – dotácie do uhoľných elektrární. Vyjednávania naopak prežilo nové právo spotrebiteľov vyrábať, predávať a zdieľať vlastnú elektrinu.

Regulácia sa ešte rozšíri

Pôvodne chcela Komisia skončiť do piatich rokov s regulovanými cenami elektriny pre všetkých zákazníkov. Neskôr pod tlakom Paríža a Sofie, ktorá Rade EÚ predsedala v prvom polroku 2018, navrhovala dlhšie lehoty: sedem a potom desať rokov. Nakoniec akúkoľvek lehotu vypustila.

„Z politického hľadiska dali žlté vesty váhu francúzskej pozícii, podľa ktorej by si mali štáty ponechať možnosť navrhovať regulované sadzby,“ povedal pre EURACTIV.com francúzsky zdroj z energetického priemyslu v Bruseli.

Európski ministri zachránili regulované ceny energií. Nateraz

Členské štáty súhlasili s cieľom 27 percent obnoviteľných energií pre rok 2030.

Kým vo Francúzsku sú regulované ceny vnímané ako štít proti nekalým praktikám veľkých firiem, podľa Komisie brzdia vytvorenie jednotného trhu s energiou a odrádzajú investície do nových zdrojov a modernizácie sietí.

Nová legislatíva zachádza v regulácii dokonca ďalej ako žiadali európski socialisti. Kým pôvodne chceli len regulované ceny pre chudobnejšie domácnosti, podľa dohody sa budú vzťahovať na všetky domácnosti. Európski legislatívci dokonca v poslednej fáze rokovaní pridali – opäť na žiadosť Paríža – do skupiny regulovaných zákazníkov aj malé podniky.

Koniec dotácií do uhlia

Nová európska legislatíva po prvýkrát uvaľuje emisné limity na kapacitné mechanizmy. Tie majú štáty právo dotovať ako záložné zdroje elektriny, ktoré sa zapájajú s cieľom udržať stabilitu v sieti ohrozenej výkyvmi spôsobenými solárnou a veternou energiou.

Emisný limit je 550 gramov CO2 na jednu kilowatthodinu. V praxi to znamená koniec štátnej pomoci pre uhoľné elektrárne. Limit bude platiť pre všetky nové zdroje a od júla 2025 pre všetky existujúce uhoľné elektrárne.

Maroš Šefčovič: Národné reflexy v energetike sú strašne silné

Pre hornú Nitru musíme vybrať projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ. Transformácia uhoľných regiónov podľa neho nesmie mať porazených.

Prechádzajúce kolo rokovaní sa zadrhlo na odpore Poľska voči tomuto opatreniu. Napokon ho čiastočne zlomila skupina 11 krajín, ktorú tvorí Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, niektoré severské, pobaltské a južanské krajiny.

Komisára pre klímu a energetiku Miguela Ariasa Cañeteho „zvlášť potešil (…) vyrovnaný prístup, (ktorý) má obmedziť kapacitné mechanizmy a zmieriť bezpečnosť dodávok a naše klimatické ciele“.

Špeciálna klauzula pre Poľsko

Poľsko však zďaleka neobišlo naprázdno. Do legislatívy bola zapracovaná špeciálna klauzula, ktorá bude chrániť zmluvy pre zdroje elektriny zaradené do národnej kapacitnej schémy. Klauzula sa bude uplatňovať na všetky zmluvy schválené pred 31. decembrom 2019.

Varšava klauzulu obhajovala s tým, že umožní ochrániť existujúce investície a poskytnúť právnu istotu investorom.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Klauzula zožala ostrú kritiku. „Dať štátu, ktorý je najviac závislý na uhlí úplnú výnimku z pravidla 550 gramov, je neakceptovateľné. Dnes sa 36 z 50 najznečistenejších európskych miest nachádza v Poľsku,“ povedala nemecká socialistická europoslankyňa Martina Wernerová. Odmietla ďalšie dotovanie uhoľných elektrární.

Európska komisia ešte tento rok odobrila poľskú kapacitnú schému, v rámci ktorej výrobcovia elektriny už podpisujú zmluvy. Environmentalisti sa obávajú, že podpisy zmlúv na nové kapacity budú pokračovať.

Nové práva pre komunity

Nová smernica a nariadenie potešili malých spotrebiteľov, ktorí chcú zároveň vyrábať elektrinu (prosumers). Dajú im celoeurópske právo vyrábať, predávať a zdieľať vlastnú elektrinu.

Inštitúciám sa podarilo splniť sľub, ktorý pred dvoma rokmi pri predkladaní legislatívy dal eurokomisár Cañete. „Spotrebitelia a komunity získajú právo aktívne sa zúčastňovať na trhu s elektrinou, vyrábať vlastný prúd, spotrebúvať ho a predávať späť na trh,“ povedal vtedy.

Europoslanec zodpovedný za obchod s elektrinou: Verím vo voľný trh

Cesta k vyššiemu podielu obnoviteľných zdrojov a nižšej závislosti od dovozu energie vedie cez neregulované ceny, hovorí vplyvný lotyšský politik KRIŠJĀNIS KARIŅŠ.

„Pre vzťah k energii a demokraciu v Európe sa otvárajú nové príležitosti,“ uviedla v reakcii na dohodnutú legislatívu environmentálna skupina Priatelia Zeme Európa.

Európska komisia predpokladá, že do roku 2030 by „energetické komunity“ mohli vlastniť až 50 GW kapacít na výrobu elektriny z vetra a slnka. Bolo by to 17 a 21 percent celkových kapacít z týchto zdrojov.