Českí a slovenskí plynári: Naše palivo môže byť lídrom v doprave

Plniaca stanica SPP pre stlačený zemný plyn. [TASR/Marko Erd]

Zástupcovia plynárenského sektora v Česku a na Slovensku dúfajú, že plyn nahradí uhlie. Kritizujú tiež záväznosť cieľa pre obnoviteľné zdroje v národných plánoch.

Český plynárenský zväz (ČPS) a Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) v utorok (1. októbra) v Bruseli spojili sily a predstavili spoločné stanovisko k pozícii zemného plynu v energetickom mixe.

Udialo sa tak na pracovnom seminári pre českých a slovenských europoslancov na pôde Stáleho zastúpenia ČR pri EÚ v Bruseli.

Zníženie emisií a znečistenia

Výkonná riaditeľka ČPS Lenka Kovačovská pripomenula, že ide o akciu, ktorú spolu so Slovákmi pripravili prvýkrát. „Chceme europoslancom oboch krajín prezentovať, aká je súčasná pozícia zemného plynu aj to, čo možno očakávať od budúceho roka, keď má Európska komisia predstaviť štvrtý plynárenský balíček. Ten ovplyvní vývoj odvetvia v najbližších desaťročiach,“ upozornila.

Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský v tejto súvislosti upozornil, že v Českej republike aj na Slovensku hrá zemný plyn dôležitú úlohu predovšetkým v energetike a teplárenstve.

Slovenský envirorezort mešká s plánom pre čisté ovzdušie

Ministerstvo životného prostredia SR stále nepredložilo plán kvality vzduchu, ku ktorému ho zaväzuje rozhodnutie Európskej komisie. Ospravedlňuje sa tým, že čaká na dokončenie energeticko-klimatického plánu.

Dodal, že na Slovensku sa od roku 1990 vďaka plynofikácii znížili emisie skleníkových plynov v energetike o 60 percent.

„Klimatická zmena je kritickou témou najbližších desaťročí a plynárenstvo dokáže výrazne prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov a jemných prachových častíc znečisťujúcich ovzdušie. Hlavným cieľom EÚ by malo byť efektívne znižovanie emisií a zvyšovanie úrovne ich zachytávania,“ skonštatoval Kvasňovský s tým, že ČR a SR majú v energetickom mixe dominantne výrobu elektrickej energie z jadra.

Uhlie a obnoviteľné zdroje

Obe krajiny využívajú tiež uhoľné elektrárne, ktoré sú veľkým zdrojom emisií skleníkových plynov. „V krátkodobom a strednodobom horizonte je zemný plyn jednou z možných rýchlych náhrad uhoľných zdrojov, prípadne spoločne s obnoviteľnými zdrojmi energie,“ spresnila Kovačovská.

Slovensko navrhlo podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) na spotrebe energie do roku 2030 na úrovni 18 percent, avšak Európska komisia žiada až 24 percent.

Europoslanec Hajšel: Zemný plyn určite zohrá úlohu pri znižovaní emisií

V plánovaní energetickej transformácie sa musia zohľadňovať aj negatívne dôsledky pre tie najzraniteľnejšie sociálne skupiny, vyzýva europoslanec za Smer-SD Robert Hajšel.

Kvasňovský zdôraznil, že OZE sú len jedným z možných nástrojov dekarbonizácie, a preto by mal byť cieľ pre podiely OZE stanovený len ako indikatívny. A keďže cieľ pre zníženie emisií skleníkových plynov by mal byť pre každú krajinu EÚ záväzný, treba viac zohľadniť existujúci potenciál každej krajiny na ďalšie ekonomicky efektívne znižovanie skleníkových plynov.

Sektor, ktorý je emisne veľmi náročný v EÚ, je doprava. Plynári poukazujú na to, že zemný plyn v podobe CNG a LNG má potenciál byť lídrom nákladnej, cestnej, námornej a riečnej dopravy a svoje miesto má aj vo verejnej a osobnej doprave, a preto si zaslúži rovnocennú podporu s inými alternatívnymi palivami.